Český odborník na ruské hospodárstvo Rusko nikdy neskolabuje pre ekonomiku. Technologicky klesne na primitívnejšiu úroveň, ale prežije

Rusko už niekoľko rokov čelí prísnym sankciám, jeho ekonomika však aj naďalej funguje. A nielen to, v posledných rokoch rástla rýchlejšie ako vo väčšine európskych krajín.

Je to však iba vďaka vojenskému priemyslu. Ako v rozhovore pre Postoj upozorňuje český rusista Karel Svoboda, ktorý pôsobí v Inštitúte medzinárodných štúdií Fakulty sociálnych vied na Karlovej univerzite, civilné odvetvia upadajú a ruské firmy majú vážne problémy.

Problémom sú na jednej strane sankcie, na druhej strane astronomické úrokové sadzby, ktoré znemožňujú firmám požičiavať si peniaze na fungovanie.

Vysoká inflácia prekrýva aj štedrú valorizáciu dôchodkov a ruskí seniori tak aj naďalej patria k tým najchudobnejším.

Svoboda však predsa dokáže nájsť nejaké racio v tom, ako môže niekto hovoriť o silnej ruskej ekonomike. „Možno povedať, že ruská ekonomika nie je silnejšia, ale je stabilnejšia alebo odolnejšia,“ hovorí.

Prečo to tak je? Pocítili obyčajní Rusi rast ekonomiky? A prečo už aj guvernérka Ruskej národnej banky Eľvira Nabiullina varuje pred ďalším vývojom?

Už dlho počúvame, že ruská ekonomika je na pokraji kolapsu, no kolaps akosi neprichádza. Máte na to nejaké vysvetlenie?

Základnou odpoveďou je, že ide o 145-miliónovú krajinu. Je to obrovská ekonomika, ktorá má schopnosť žiť sama zo seba.

Ďalšou vecou je, že má kanály, kadiaľ môže pašovať tovar. Ide najmä o Čínu, ale aj o Kazachstan, Kirgizsko, Turecko. Rusko okrem toho nemyslí veľmi na blahobyt svojich občanov.

Problémom je aj to, že čísla ako hrubý domáci produkt sú absolútne virtuálne.

Je vplyv sankcií menší, ako sa očakávalo?

Rusko malo extrémne profesionálnu reakciu na sankcie. Problémom západných sankcií je, že sa veľmi dlho vyhlasujú, a kým sa prijmú, tak Rusi s nimi už počítajú a pripravia sa na ne. Poučili sa od krajín ako Irán alebo Severná Kórea, ktoré už majú so sankciami skúsenosť a otestovali si rôzne veci, ako napríklad tieňové flotily.

Je to teda súbor faktorov, ktoré prispeli k tomu, že ruská ekonomika nedopadla tak zle, ako dopadnúť mala, čo však neznamená, že je na tom stále dobre.

Ďalšou vecou je, že to už nie je sovietska ekonomika, nie je to plánovaná ekonomika, súkromný sektor je životaschopný a snaživý. Takže aj tie paralelné importy, o ktorých sa toľko hovorí, z veľkej časti robia súkromníci.

Ak sa Rusko dokáže prispôsobiť sankciám, má zmysel pridávať stále nové a nové?

Samozrejme, pretože mu tým sťažujeme situáciu. Je to hra mačky s myšou, neustále musíte sankcie prispôsobovať tomu, ako im druhá strana uniká.

Trump sa vyhráža novými americkými sankciami. Bolo by tieto sankcie iné ako tie, ktoré už platia?

Boli by bolestivé, ale ani ony by neboli definitívne. Stále je tu snaha nájsť akúsi zlatú sankciu, ktorá by všetko vyriešila. Niečo také neexistuje. Áno, sankcie vytvárajú na Rusko tlak, ale Rusko nikdy neskolabuje pre ekonomiku. Vždy tam musí byť ešte nejaký sociálny alebo politický motív.

Nefunguje to tak, že sa vám rozpadne ekonomika a na nič už nie sú peniaze. Trumpove sankcie by Rusku zasa len sťažili fungovanie, ale sankcie samotné nezastavia tanky.

Podarilo sa Rusku nahradiť európsky trh tým indickým a čínskym?

Nie, nepodarilo. Výpadok je síce nižší a Rusko bude tvrdiť, že už má iných partnerov, ale ono nemá takého veľkého odberateľa a veľmi dobre to vie. Až 150 miliárd kubíkov zemného plynu nemalo kam poslať. A to aj napriek tomu, že Európa stále ešte niečo odoberá.

Niečo posielajú do Číny, ale tam je problém s prepravou. Základným modelom je stále potrubie. A to nepostavíte len tak.

Ďalší problém je, že Číňania z Ruska ani viac nechcú.

Prečo?

Na jednej strane majú pochybnosti o tom, ako sa bude vyvíjať ich ekonomika. A na druhej strane nechcú závisieť od jedného dodávateľa. Ani od Ruska, ani od Austrálie či od Mjanmarska. Od nikoho.

Takže v momente, keď dosiahnu 15 alebo 20 percent odberu od jednej krajiny, už viac odtiaľ nechcú, aj keď by to pre nich bolo finančne výhodnejšie. Vstupuje do toho tento strategicko-bezpečnostný rozmer, ktorý Európa veľmi dlho ignorovala.

Rusko v posledných rokoch zaznamenalo rýchly ekonomický rast. Hovorí sa, že je to vďaka vojne, ktorá naštartovala vo veľkom zbrojársky priemysel. Sú aj iné faktory, ktoré zásadným spôsobom prispeli k tomuto rastu?

Dovolím si povedať, že je to čisto vďaka vojne. Nevidím iný dôvod. V roku 2022 pomohol ešte rast cien ropy, ale potom to je už čisto vojenská výroba. Rastú iba odvetvia spojené so zbrojárstvom. Civilné sektory klesajú.

Ktoré odvetvia sú na tom najhoršie?

Uhoľný priemysel. Ten je na tom mizerne, ale aj výroba poľnohospodárskych strojov a automobilov. Automobilky trpia tým, že Číňania dodávajú na ruský trh svoje autá, ktoré Rusi potrebujú a chcú.

Paralelným importom sa niečo dovezie aj z Európy. Teraz napríklad Škoda vyrába v Kazachstane, z čoho zásobuje ruský trh. Nie je možné, že by Kazachovia zrazu prešli na škodovky, ide to na ruský trh. Ale ani to nevyváži kapacity, ktoré sa vyrábali v Rusku.

Ruské autá majú nízku kvalitu. Lada napríklad teraz predstavila nový model Iskra a zistilo sa, že sú v ňom komponenty z Renaultu. Takže stále idú na tom, čo mali z Renaultu. Máloktorý štát dokáže vyrobiť auto od a po z.

To, že Lada je nekvalitná, vidieť aj na tom, že samotní Rusi ju veľmi nechcú kupovať, je to núdzová voľba, radšej kupujú čínske autá. Ani tie pritom nie sú veľmi kvalitné. Číňania sa nepretrhnú s tým, čo dodávajú do Ruska. To, čo ide do Európy, je iné, vedia, že to je vysokokonkurenčný trh, ale v Rusku im konkuruje iba Lada. A to je oplechovaný rebriňák.

Guvernérka Ruskej centrálnej banky Eľvira Nabiullina, ruský minister hospodárskeho rozvoja Maxim Rešetnikov, ruský premiér Michail Mišutin, ruský prezident Vladimir Putin, Maxim Oreškin, zástupca vedúceho kancelárie ruského prezidenta, a ruský minister financií Anton Siluanov (zľava doprava) v moskovskom Kremli na stretnutí venovanom ekonomickým otázkam. Foto: Profimedia

Spomínali ste uhoľný priemysel, ten je v Rusku stále dôležitý?

Je na tom suverénne najhoršie, pretože nemajú uhlie kam vyvážať. Vyvážajú ho do Číny, ale tá ho až tak neberie, má vlastnú ťažbu. Takže uhoľné podniky krachujú, ruská vláda ich dotuje, pretože je to veľmi problematická záležitosť. Uhoľné bane sa nachádzajú na pomerne kompaktnom území, je to Kemerovská oblasť, a ak by tieto podniky padli, nastal by veľký problém.

Prečo?

Je to sociálna otázka. Nejde ani tak o to, že by to držalo ekonomiku, ale v Kemerovskej oblasti pracuje v uhoľnom priemysle veľa ľudí a nemajú sa kam presťahovať.

Ďalší problém majú napríklad ruské železnice. Veľmi dlho mali ťažkosti s tým, že nestíhali prepravovať. Oleg Deripaska hovorieval, že od Uralu po Bajkal je jedna veľká zápcha.

Dnes majú opačný problém, uhoľné ani strojárske spoločnosti nemajú tovar, ktorý by mohli prepravovať. Lebo civilný sektor je pridusený. Problémov je tam veľa, ale nie je to tak, že by ruská ekonomika padla.

Dochádza k primitivizácii ekonomiky.

Pravdepodobne by vojnu potrebovali ukončiť, ale myslím si, že sú takto schopní ešte nejaký čas fungovať.

V súvislosti s ruskou ekonomikou sa začalo hovoriť o takzvanej reverznej industrializácii, ktorá v krajine prebieha. O čo ide?

Sú to také obľúbené ruské termíny. Nepovedia napríklad ekonomický pokles, ale negatívny rast.

Reverzná industrializácia prakticky znamená, že krajina prichádza o jednotlivé odvetvia. Letecký priemysel, lebo nemá súčiastky. To, čo dovezú, udržuje vojnovú mašinériu v chode, ale nedokážu obnovovať letecký park. Dochádza k určitej primitivizácii ekonomiky a to je tá reverzná industrializácia.

Nemám to zo svojej hlavy, je to pojem, ktorý sa používa v Rusku. Ruská propaganda funguje v mnohých oblastiach, ale v ekonomike sa dajú nájsť ešte aj pomerne kritické štúdie. Vždy hovorím, že v Rusku by som patril medzi mainstreamové hlasy, čo sa ekonomiky týka.

Ale to, že Rusko smeruje k reverznej industrializácii, prakticky znamená, že niektoré odvetvia naozaj odumierajú.

Upozornila na to aj guvernérka Ruskej národnej banky Eľvira Nabiullina, ktorá hovorila o hrozbe stagnácie. Krajina stále žije z vojny, prečo sa teda hovorí o stagnácii?

Pretože naozaj rastú iba vojenské odvetvia.

Rusko pchá peniaze do ekonomiky, aby sa vyrábalo. Ale ekonomika nedokáže vyrábať viac. Hrozí teda inflácia. Človek nemusí byť veľký ekonóm, aby vedel, že ak máte rovnako veľa tovaru a viac peňazí, tak ceny majú tendenciu rásť.

A jediná vec, ktorou môže ruská národná banka zareagovať, je pohyb s úrokovými sadzbami. Tie sú dnes na úrovni 18 percent, predtým boli na úrovni 21 percent, ale stále je to veľmi veľa.

Rusi tak nechávajú peniaze v bankách, lebo je to výhodnejšie a v systéme je menej peňazí. Ak by centrálna banka chcela naštartovať ekonomiku, musela by znížiť úrokové sadzby. Problém je, že aj ak by ich znížila, výroba by nerástla, pretože nemá kam.

Pred stagnáciou ruskej ekonomiky nedávno varovala aj guvernérka Ruskej národnej banky Eľvira Nabiullina. Foto: Profimedia

Prečo?

Rusi odhadujú, že im chýbajú v ekonomike asi tri milióny ľudí.

To je základný problém. Chýbajú ľudia a aj tých, ktorí sú, vysáva vojna. Buď je to vojenský priemysel, ktorý vyrába úplne neproduktívne veci, alebo ich vysáva priamo vojna, kde je, samozrejme, produktivita záporná, pretože mnoho ľudí na fronte zomrie.

Nedostatok ľudí nie je spôsobený len vojnou, ale aj dlhodobým demografickým vývojom. Vieme, že Rusko má už dlho nízku pôrodnosť.

Áno, je tam viac faktorov. Demografia jednoznačne. Ale keď sa pozrieme na ruskú demografiu a porovnáme ju napríklad s českou, Česká republika na tom nie je omnoho lepšie. V Rusku je to zložitejšie tým, že existujú obrovské regionálne rozdiely.

Okrem toho pre sankcie nemajú prístup k lepším strojom, a tak do výroby potrebujú viac ľudí.

Dôležitú úlohu zohrávajú aj imigračné zákony. Sú čoraz prísnejšie, čo spôsobilo, že migrantov je oveľa menej ako v minulosti.

Toto všetko, samozrejme, tlačí na mzdy, pretože keď chýbajú ľudia, firmy ich musia nejako prilákať.

Legendárny je v tomto jeden prípad, ktorý sa týka donáškových služieb. Šírili sa legendy, že kuriéri zarábajú viac ako IT pracovníci. Ukázalo sa, že to tak celkom nie je, ale sú to profesie, kde veľmi chýbajú ľudia, preto treba zamestnancom výrazne priplatiť.

Vytvára to problém napríklad pre ruské železnice.

Prečo?

To je obrovská diera na peniaze. Keď ste výhybkár, zarábate asi 40-tisíc rubľov (približne 430 eur). A to im ešte asi prilepšujem. Priemer je pritom niekde na úrovni 90-tisíc (cca 970 eur). Ak beriete na železniciach 40-tisíc, tak radšej pôjdete do vojny, kde zarobíte výrazne viac.

Vo vojne síce možno neprežijete, ale zvyknete si na lepšie peniaze.

Iná vec je, že v ruskej armáde je extrémna korupcia, ktorá vás o tie peniaze z veľkej časti pripraví. Je to asi najskorumpovanejšia organizácia na svete. Ale faktom je, že armáda odoberá ľudí z ekonomiky a tlačí mzdy smerom nahor.

Keď firmy dávajú na mzdy viac, ako sú ich možnosti, brzdí to rozvoj, nemajú z čoho rásť.

Nedostatok ľudí je teda jeden problém, ďalším je podľa guvernérky Nabiulliny to, že dochádzajú rezervy. Čo presne to znamená?

Firmy nezarábajú dosť, náklady na mzdy rastú a kde na to majú brať? Štandardom v akejkoľvek ekonomike je ísť do banky alebo na kapitálový trh, ale v tomto prípade vám banka napočíta 25-percentný úrok. A to je niečo, s čím firma nie je schopná pracovať, nedokáže to utiahnuť.

Toto je teda varovanie, ktoré Eľvira Nabiullina vyslala, že firmy nebudú mať kde brať peniaze a zároveň nie je možné uvoľniť úroky.

To by chcel napríklad Sergej Čemezov, šéf Rostechu, ktorý volá po tom, aby sa úroky znížili o polovicu. Potom si firmy opäť budú požičiavať a znova bude všetko rásť.

Nabiullina však hovorí, že tak sa vráti do ekonomiky obrovské množstvo peňazí a v momente, ako sa tam dostanú, vyletia ceny. Nakoniec teda budú v rovnakej situácii, ako boli, len s tým rozdielom, že úroková sadzba už bude musieť byť 40 percent. Ani tak sa nepodarí infláciu zastaviť.

Je problém aj so štátnymi rezervami?

To nie. Schodok ruského štátneho rozpočtu je 2,2 percenta HDP. Aspoň ten projektovaný a to nie je nič strašné. Otázkou, samozrejme, je, či to udržia.

Problémom sú inflačné peniaze. Štát tlačí peniaze, nalieva ich do ekonomiky, ale tá nič navyše nevyrába. Vyrába iba tanky, pracovníci za to dostanú peniaze, ale nie je viac tovaru. A tak rastú ceny.

Dôležitým ukazovateľom je životná úroveň. Hovoríte, že ľudia majú viac peňazí, na prvý pohľad sa tak môže zdať, že životná úroveň rástla. Medziročne vzrástli aj dôchodky o 11 percent. Pociťujú teda Rusi, že by sa im žilo lepšie?

Ako kto. Dôchodky sa síce zdvihli o 11 percent, ale oficiálna inflácia narástla o 9,5 percenta. Najväčšia inflácia je pri potravinách a liekoch, čo sú veci, ktoré dôchodcovia najviac pociťujú.

Takže tých 11 percent znie krásne, ale pochybujem, že to vôbec kopírovalo infláciu.

V žiadnom prepočte vám nevyjde, že 24-tisíc rubľov vám v Rusku zabezpečí skvelý život.

No a uvedomme si výšku ruského dôchodku. Dosahuje približne 24-tisíc rubľov (cca 260 eur). Nech si každý prepočíta, koľko to je. Ceny v Rusku zároveň nie sú výrazne odlišné od tých našich. Niektoré sú vyššie, niektoré nižšie, ale keď to prepočítate, Rusko je skôr drahšie.

Samozrejme, závisí od toho, aký kurz používate. Ak ten oficiálny, čo je iba nejaký virtuálny pojem, tak to vychádza mierne priaznivejšie, ale v žiadnom prepočte vám nevyjde, že 24-tisíc rubľov vám v Rusku zabezpečí skvelý život.

Takže ruskí dôchodcovia žijú v chudobe?

Áno, a je to čotaz horšie. Zle sú na tom aj štátni zamestnanci. Valorizácie, ktoré prebiehajú, sú na úrovni oficiálnej inflácie alebo dokonca pod ňou. No počíta sa s tým, že ak ste úradník, dokážete žiť zo svojej funkcie.

Inak povedané, že beriete úplatky. Ale nesmiete to preháňať. Neoficiálne sa s tým počíta, no dôchodcovia nemajú ani túto možnosť. Tieto dve skupiny sú suverénne najviac bité.

Okrem toho v Rusku sa pri takmer desaťpercentnej inflácii nezvyšoval rozpočet na školstvo, zdravotníctvo. Zdravotné sestry alebo učitelia teda majú problém.

Dobre sa majú ľudia prepojení s vojenským priemyslom, s armádou alebo ľudia žijúci v Moskve, kde sa dorovnávajú aj platy štátnych úradníkov.

Foto: Postoj/Kristína Votrubová

Slovenský premiér Robert Fico sa nedávno vyjadril, že dnes sa už považuje ruská ekonomika za silnejšiu ako tá nemecká. Ako hodnotíte tento výrok?

Je to klasický problém porovnávania cez paritu kúpnej sily, kde parita kúpnej sily je sama osebe virtuálny pojem. Je to jednoducho nejaký odhad cenovej hladiny.

Logika tohto ukazovateľa je v tom, že nemôžete porovnávať televízor vyrobený v jednej a druhej krajine, pretože máte iné platy, iné ceny a celý výrobok je iný. Televízor vyrobený v Nemecku má trojnásobnú pridanú hodnotu ako ten v Česku či na Slovensku. Takže toto je ten prepočet.

Ale problém je, že veľkú časť príjmov Rusko realizuje cez vývoz surovín, kde to úplne neplatí. Ropa je jednoducho ropa všade na svete.

Takže tento ukazovateľ zavádza?

Dá sa na to pozrieť veľmi jednoducho. Chceli by ste byť radšej dôchodkyňou v Nemecku alebo v Rusku? To nech si každý zváži.

Rusko je dnes silné len preto, že veľmi nepozerá na blahobyt svojich obyvateľov. To si však nemôže dovoliť vláda v krajine, kde voľby určujú, kto bude vládnuť.

Ruská ekonomika je silná v tom, že produkuje suroviny, základné veci.

Určite by som sa pod výrok vášho premiéra nepodpísal. Keď sa v ňom snažím hľadať nejaké racio, tak možno povedať, že ruská ekonomika nie je silnejšia, ale je stabilnejšia alebo odolnejšia.

Je to dané tým, že majú všetky suroviny, a že ak by sa aj totálne uzatvorili hranice, tak sú schopní nejako fungovať.

Práve to je vec, ktorá sa zvykne na Rusku vyzdvihovať. Že je sebestačné a v tom je jeho sila.

Áno, ste sebestační, no musí vám stačiť spomínaná Lada. Kvalitatívne klesnete na primitívnejšiu úroveň, ale krajina prežije.

Vidieť to napríklad na Iráne. Technická kvalita krajiny klesla, ale žije, ide ďalej. Rusko je teda sebestačné, podobne sú na tom asi iba dve ďalšie krajiny: Čína a Spojené štáty. Neviem, ako to je v Brazílii, na to nie som odborník.

Tieto obrovské krajiny majú, samozrejme, výhodu dostupnosti základných surovín. Ale nie je to tak, že ak by sa totálne uzatvorili hranice, tak by si to obyvatelia ani nevšimli. Ani Sovietsky zväz nebol sebestačný, museli napríklad od 70. rokov dovážať pšenicu. Nie je teda dôvod myslieť si, že by to zvládlo výrazne menšie Rusko.

Ale môže prežiť na rozdiel od Českej republiky.

Ako reaguje na správy o ekonomike Vladimir Putin? Akú váhu má ekonomický vývoj na jeho rozhodovanie?

Zrejme nie taký veľký, ako by sa čakalo. Keď nastúpil, tak sa zdalo, že je ekonomický liberál, pretože prišiel s tým, že ekonomika už nemôže fungovať na kamarátstvach, barteroch a výnimkách. Znelo to logicky, zrazu hovoril, že budú jasné pravidlá, ale postupom času začal ekonomiku vnímať iba ako niečo, čo mu umožňuje dosiahnuť niečo vyššie, veľmocenskú politiku.

Kým ekonomika funguje, kým je schopná uživiť krajinu, tak sa stará viac o silu, o svoju moc. Tá je projektovaná do zahraničia, teraz je veľmi spokojný s tým, že sa s ním stretne Trump. Ekonomika možno bojuje, ale kým funguje, tak je to dobré.

V krajine vládnu obrovské regionálne rozdiely. Najlepšie sa žije ľuďom napojeným na vojenský priemysel, prípadne obyvateľom Moskvy. Foto: TASR/AP

Rusko má šťastie, že má obrovské nerastné bohatstvo. Niektorí odborníci však poukazujú na to, že infraštruktúra je zastaraná a pre sankcie sa nemôže modernizovať. Okrem toho je ťažba čoraz náročnejšia pre klimatické zmeny. Môže to byť do budúcna problém a môže Rusko prísť o svoju výhodu?

Je to problém a bude to problém. Problém ropného priemyslu je, že funguje v cykloch, ktoré sa opakujú.

Rusko má ten problém, že ťažba sa posúva do geologicky aj klimaticky čoraz náročnejších oblastí.

Keď sú ceny ropy vysoké, všetci začnú investovať, ale to, aby sa začalo ťažiť, trvá niekoľko rokov. A potom sa stane, že zrazu je ropy veľmi veľa. Okrem toho Rusko má ten problém, že ťažba sa posúva do geologicky aj klimaticky čoraz náročnejších oblastí.

Kedysi Rusko alebo Sovietsky zväz ťažil ropu na severnom Kaukaze, Ukrajine, v Povolží. To sú relatívne dostupné miesta. Potom sa to posunulo na západnú Sibír a dnes sa to posúva čoraz ďalej.

Tam už potrebujete nové technológie, roztápa sa permafrost. Boli zvyknutí, že to bolo večne zamrznuté, tak sa tam iba položila rúra a bolo. V lete sa kúsok roztopil, s tým sa dalo bojovať, ale dnes sa to už roztápa do hĺbky. A na to Rusi nemajú technológie. Môže sa teda stať, že im ropa úplne vypadne, čo môže byť problém aj pre nás, pretože by tá ropa vypadla zo svetových trhov.

Aký podiel teraz tvorí?

Denná svetová spotreba je asi 105 miliónov barelov ropy. Ruský vývoz je asi 10 miliónov barelov denne, dnes o niečo menej. Ak vám toto množstvo vypadne, nie je to tragédia. Ale pre Rusko áno, lebo toto množstvo môže byť rýchlo nahradené inými krajinami. Pre Rusko bude potom ťažšie vrátiť sa na trh.

Ale keď nastane moment, že Vladimir Putin uzná, že to prehnal, a odíde do kláštora a nahradí ho niekto, kto už nebude mať jeho ambície, tak sa západné firmy môžu vrátiť. Zatiaľ to tak nie je.

Hovorí sa o tomto probléme v Rusku?

Zatiaľ nie. Hovoria si, že Západ jednoducho príde. My ich budeme potrebovať a oni nás.

Hovorí sa však o probléme so zatváraním vrtov. Keď je potrebné znížiť ťažbu, tak sa zatvárajú vrty, to znamená, že už je navždy po nich. Už ich neotvoríte, pretože je to pomerne drahá záležitosť.

Západné firmy sa zrejme skôr či neskôr vrátia. Môže to trvať desať, pätnásť rokov. Uvidíme, závisí to od mnohých okolností aj od toho, ako sa bude vyvíjať vojna na Ukrajine.

Mohli by ekonomické dôvody prinútiť Rusko ukončiť vojnu?

Môžu pomôcť tomu, aby sa Rusko priklonilo ku kompromisnejšiemu riešeniu, ale samy osebe vojnu neukončia.