Thajsko-kambodžský konflikt Premiérka chcela mier, ale zaskočila ju nečakaná provokácia

Koncom júla sa mohlo zdať, že k vojnám na Ukrajine, v Gaze, Jemene či Sudáne sa pridá ďalšia, tentokrát v juhovýchodnej Ázii, keď pri bojoch na thajsko-kambodžskej hranici zahynuli desiatky ľudí.

Novšia kríza v thajsko-kambodžských vzťahoch sa začala po incidente z 13. februára, keď thajská armáda pri chráme Prasat Ta Muen Thom zabránila skupine kambodžských turistov spievať kambodžskú hymnu.

Ruiny chrámu pochádzajú z 11. storočia, keď Kambodži a veľkej časti Thajska vládla Khmérska ríša, a dnes sa nachádzajú na hranici Thajska a Kambodže, pričom si ho nárokujú obe strany.

Počnúc februárovým incidentom sa začala Kambodža zjavne pripravovať na eskaláciu v pohraničí, opravovať cesty vedúce do konfliktnej zóny a budovať opevnenia, vysvetľuje analytik austrálskeho Inštitútu pre strategickú politiku ASPI Nathan Ruser. V nasledujúcich týždňoch podnikla obdobné kroky aj thajská armáda, ktorá v priebehu apríla vybudovala novú cestu vedúcu pozdĺž hranice.

Napriek tomu cesta do vojny nebola priamočiarou, koncom apríla sa stretli zástupcovia oboch armád a vzájomne sa ospravedlnili. Následne 1. mája sa stretol Thajsko-kambodžský hraničný výbor v Bangkoku. „Diskutovalo sa o troch citlivých oblastiach: chráme Ta Muen Thom, Chong Bok a Chong Arn Ma. Obe strany sa ústne dohodli na deeskalácii stiahnutím vojsk a znížením posíl na úroveň z roku 2024,“ objasňuje Ruser.

Hoci sa konflikt mohol zdať odvrátený, 28. mája došlo k novej eskalácii, keď v spornom pohraničí skupina thajských vojakov narazila na nové kambodžské opevnenie. Pri nasledujúcej prestrelke medzi oboma skupinami zahynul kambodžský vojak.

Po tomto incidente Kambodža začala výrazne posilňovať svoje pozície v pohraničí a do regiónu vyslala svoje elitné jednotky podporované delostrelectvom aj systémy protivzdušnej obrany, podobne reagovalo aj Thajsko.

Po diplomatickom incidente z 18. júna, keď Kambodža zverejnila citlivú nahrávku telefonátu s thajskou premiérkou, thajská armáda uzavrela pohraničné priechody. V nasledujúcich týždňoch Kambodža ďalej posilnila jednotky v pohraničí a 16. a 23. júla došlo k dvom výbuchom mín, pri ktorých thajskí vojaci stratili končatiny – údajne v územiach, kde sa míny predtým nenachádzali. 

Thajsko preto obvinilo Kambodžu z kladenia mín v spornom (z pohľadu Bangkoku thajskom) území a prerušilo diplomatické styky, v nasledujúci deň vypukli boje na spoločnej hranici, pričom obe strany sa vzájomne obviňujú z prvého výstrelu.

Júlová eskalácia a boje medzi Thajskom a Kambodžou „sa môžu zdať náhle, ale neboli ani náhle, ani nepredvídané“, hodnotí austrálsky think-tank ASPI.

Zatiaľ čo kambodžské delostrelectvo ostreľovalo prihraničné regióny a zabilo niekoľkých thajských civilistov, thajské letectvo bombardovalo ciele v hĺbke Kambodže a prestrelky sa rýchlo rozrástli do ďalších sektorov hranice. 

Na oboch stranách prišlo o život prinajmenšom 15 (v prípade Thajska) až 18 vojakov (v prípade Kambodže), i keď Thajsko tvrdí, že počet padlých Kambodžanov dosahuje stovky vojakov. Obe strany hlásia aj civilné obete, 14 na thajskej a 8 na kambodžskej strane. Thajsko z pohraničia evakuovalo vyše 130-tisíc civilistov, desaťtisíce evakuovala aj Kambodža.

Thajskí utečenci v provincii Surin. Foto: TASR via AP Photo/Sakchai Lalit

Vojensky má prevahu Thajsko, ktoré je nielen výrazne ľudnatejšie (65 verzus 18 miliónov obyvateľov), ale aj násobne bohatšie a disponuje výrazne modernejšími zbraňami. Do bojov tak mohlo nasadiť aj stíhačky F-16 a Gripen, zatiaľ čo Kambodža nemá žiadne bojové lietadlá a jej pozemné vojsko sa opiera o staré tanky T-55.

Foto: TASR via AP

Nejasná hranica

Súčasný spor medzi Kambodžou a Thajskom je dôsledkom rôznych interpretácií thajsko-francúzskej dohody z roku 1907.

V juhovýchodnej Ázii sa striedali rôzne impériá, raz mali prevahu kambodžskí Khméri (v 9. až 13. storočí), potom Bjarmčania (dnešné Mjanmarsko) a napokon thajský Siam, ktorý ovládal aj dnešný Laos a časti Kambodže.

A hoci francúzsky kolonializmus je dnes dobre známy najmä vďaka vietnamskému odboju a bitke v Dien Bien Phu (1954), hlavne pre Kambodžanov bol príchod Francúzov vítanou príležitosťou, ako sa vyslobodiť spod nadvlády Thajska a oslobodiť územia, ktoré Siam dobyl v predošlých stáročiach.

Dnešná východná hranica Thajska je tak dôsledkom troch dohôd s Francúzmi 1893, 1904 a 1907, v ktorých Thajsko zakaždým stratilo územie v prospech dnes nezávislého Laosu a Kambodže. Thajsko sa o revíziu týchto územných zmien pokúsilo počas druhej svetovej vojny, ale po porážke Japonska bolo nútené obsadené územia vrátiť a po odchode Francúzov sa stali nezávislými štátmi.

Jedným z problémov bolo, že hoci Francúzsko a Thajsko sa dohodli na hranici na základe rozvodia riek, mapa v realite v niektorých bodoch od tejto ústne dohodnutej hranice odbočovala.

Dve rodiny

V Thajsku napätie s Kambodžou vyvolalo vážnu politickú krízu, ktorá vyvrcholila, keď šedá eminencia kambodžskej politiky a otec súčasného premiéra Hun Sen 18. júna zverejnil nahrávku telefonátu s premiérkou Petongtán Šinavatrová, čo bolo cielenou a vcelku prekvapivou provokáciou kambodžskej strany.

Šinavatrová a Sen pritom pochádzajú z významných a v minulosti úzko prepojených politických rodov.

Hun Sen po vietnamskej intervencii v roku 1977 dezertoval z radov Červených Khmérov a stal sa ministrom vo vláde dosadenej Vietnamom (pozadím bol spor medzi Červenými Khmérmi podporovanými Čínou a prosovietskym Vietnamom), po obnovení monarchie v roku 1990 Hun Sen zostal až do roku 2023 premiérom, než jeho funkciu zdedil jeho syn Hun Manet. Nitky v rukách však naďalej drží Hun Sen, ktorý je považovaný za jedného z mocensky najschopnejších, ale aj najmachiavelistickejších politikov v regióne.

Thajská (ex-)premiérka Petongtán Šinavatrová zas pochádza z významnej thajskej rodiny čínskeho pôvodu. Už jej otec Tchaksin (2001 – 2006) aj teta Jinglak (2011 – 2014) boli thajskými premiérmi a podnikateľská rodina patrí medzi najbohatšie v Thajsku.

V rozhovore so Senom thajská premiérka vystupuje zmierlivo, ba až ústupčivo, Sena nazýva „ujom“ (jej otec, expremiér Tchaksin Šinavatra po jednom z početných thajských vojenských prevratov pracoval ako Senov ekonomický poradca) a kritizuje vlastnú armádu, okrem iného veliteľa druhého vojenského okruhu.

Thajská armáda je mocným vnútropolitickým hráčom, len počas vlády kráľa Ramu IX. od roku 1946 do jeho smrti v roku 2016 Thajsko zažilo 10 prevratov a 17 rôznych ústav.

Nahrávka vyvolala v Thajsku pobúrenie, demonštranti premiérku obvinili z vlastizrady a thajský ústavný súd dokonca nariadil jej zosadenie.

Rodina Šinavatra zverejnenie citlivej nahrávky Kambodžanmi považuje za osobný podraz, o to viac, keď Hun Sen pohrozil zverejnením nahrávok rozhovorov s Tchaksinom, ktoré by Tchaksina usvedčili z „urážky monarchie“, čo je v Thajsku vážnym trestným činom. Petongtánin otec Tchaksin preto vyhlásil, že je ochotný pomôcť dohodnúť kompromis, ale „až keď thajská armáda Senovi udelí lekciu“.

Osobné kontakty medzi oboma rodmi, ktoré v minulosti mohli byť kľúčom k riešeniu, tak spor tentokrát skôr ďalej komplikujú.

Thajsko nechce ísť súdnou cestou

Jedným z faktorov, ktorý urýchlil eskaláciu konfliktu, je dlhodobé odmietanie Thajska zapojiť tretie strany a medzinárodné súdy a tiež rozhodnutie Kambodže suspendovať účasť na zasadnutiach hraničnej komisie a spor predniesť pred Medzinárodný súdny dvor.

To bolo pre Bangkok zlou správou, pretože ako väčší štát mohlo Thajsko v bilaterálnych rokovaniach získať viac, než by mu pravdepodobne prisúdil nezávislý súd, ale aj preto, lebo v minulosti v podobných sporoch prehralo.

To sa týka obzvlášť sporu o starý hinduistický chrám Prasat Ta Muen Thom, ktorý leží na hranici oboch štátov a ktorý stál v centre februárového incidentu.

Veľmi sa to podobá na spor o slávny hinduistický chrám Preah Vihear, ktorý v 11. až 12. storočí vybudovali stredovekí Khméri. Oba chrámy sa nachádzajú na vrchole kopcov na thajsko-kambodžskej hranici a oba ležia na sever od geografického rozvodia, ale francúzska mapa z roku 1907 ich vykazuje na kambodžskej strane hranice.

Chrám Preah Vihear. Zdroj: UNESCO, Ko Hon Chiu Vincent

Územný spor o Preah Vihear medzi oboma štátmi v rokoch 1962 a 2013 rozsúdil Medzinárodný súdny dvor (ICJ), ktorý väčšinu územia vrátane významného chrámu prisúdil Kambodži.

Thajsko tvrdilo, že mapa nemá záväzný charakter. Jedným z jeho argumentov bolo to, že Thajsko mapu nikdy neprijalo alebo naopak, že ak ju Thajsko prijalo, urobilo tak len z mylného presvedčenia, že vyznačená hranica zodpovedá čiare rozvodia.

Súd však jeho argumenty odmietol. Thajsku vtedy nariadil stiahnuť svoje jednotky z dotyčného územia aj vrátenie odcudzených predmetov.

Druhý rozsudok ICJ z roku 2013 upresnil, že Kambodži patrí aj zvyšok vrcholu kopca, na ktorom ležia ruiny chrámu Preah Vihear. K ostatným územným sporom, ako napríklad tomu o chrám Prasat Ta Muen Thom, sa však nevyjadril.

A aj keby sa obe strany dohodli na spoločnej mape, určenie presnej hranice je zložité, keďže pri historickej francúzskej mape v mierke 1:200 000 odchýlka len jedného milimetra predstavuje 200 metrov v teréne.

Hoci sa tak interpretácia hranice medzi oboma krajinami v teréne odchyľuje len o asi niekoľko stovák metrov až pár kilometrov, sú to často územia, ktoré sú síce neosídlené, ale kultúrne a historicky veľmi významné. Najznámejší chrám Preah Vihear je od roku 2008 dokonca súčasťou svetového dedičstva UNESCO.

Boje v tomto regióne vzbudili obavy o osud kultúrnych pamiatok, ktoré sa nachádzajú priamo na frontovej línii a ktoré už v minulosti boli terčom rabovania zo strany Červených Khmérov. Podľa kambodžských zdrojov thajská armáda pri bombardovaní poškodila časti komplexu Preah Vihear, kambodžské ministerstvo kultúry označilo škody za „kultúrnu katastrofu a morálnu tragédiu“.

Krehké prímerie

Po necelom týždni bojov sa obe strany za mediácie Malajska a Spojených štátov 28. júla dohodli na prímerí.

Prímerie však zostáva krehké, len túto sobotu boli pri výbuchu míny v pohraničí zranení ďalší traja thajskí vojaci, zatiaľ čo Kambodža požaduje prepustenie osemnástich vojakov, ktorí sa ďalej nachádzajú v thajskom zajatí.

Ako tvrdí thajská armáda, k výbuchu došlo na thajskom území na mieste, ktoré bolo len päť dní pred incidentom od mín vyčistené. Thajčania preto podozrievajú Kambodžu, že podobne ako pri júlovom incidente v spornom území nakládla nové míny.

Bez trvalého riešenia pohraničnej otázky tak kambodžsko-thajský spor môže kedykoľvek znovu vybuchnúť.