Sloboda slova v Európe EÚ chce vznik centralizovanej databázy nahlásených nenávistných prejavov

EÚ chce vznik centralizovanej databázy nahlásených nenávistných prejavov
Foto: Pixabay
Súčasné kroky európskych inštitúcií sú reakciou na správanie veľkých technologických firiem.
 
Vypočuť článok
Sloboda slova v Európe / EÚ chce vznik centralizovanej databázy nahlásených nenávistných prejavov
0:00
0:00
0:00 0:00
Michal Lukáč
Michal Lukáč
Študent filozofie a ekonómie na Masarykovej univerzite v Brne. Venuje sa spoločenským, kultúrnym a politickým témam.
Ďalšie autorove články:

Hudba, ktorá pretrvá Iron Maiden doniesli do Bratislavy metalovú eufóriu

Zoom Michala Lukáča Martin Fehérváry, homofób roka?

Nová štúdia v časopise Science Používanie AI je na univerzitách veľmi rozšírené, učitelia budú musieť siahnuť po iných metódach hodnotenia

Portál The European Conservative získal prístup k dokumentom vo veci tendra Európskej komisie zameraného na „podporu, prevenciu a boj proti nezákonným nenávistným prejavom, najmä online“.

Tento tender v hodnote 4,4 milióna eur chce posilniť „Kódex správania v oblasti nenávistných prejavov“, čo je dobrovoľná regulácia problematického obsahu, ktorú dodržiavajú digitálne platformy.

Vo verejnej súťaži Komisie sa uvádza, že dodávatelia budú mať za úlohu založiť a spravovať „Európske znalostné centrum pre nenávistné prejavy“. Pôjde o platformu, ktorá bude zahŕňať aj centralizovanú databázu nahlásených prípadov nenávistných prejavov.

Táto databáza bude nahlásené prípady nenávistných prejavov triediť do rozličných kategórií vrátane „antisemitizmu, xenofóbie, islamofóbie, nenávisti voči LGBTIQ osobám a mizogýnie“.

Vybrané organizácie sa budú musieť stotožňovať s hodnotami Komisie

Mali by ju spravovať mimovládne organizácie, ktoré budú vybrané prípady nahlasovať platformám, ktoré sa zaviazali dodržiavať spomínaný kódex. V súťaži sa takisto uvádza, že každá z týchto organizácií bude musieť uznávať „základné hodnoty a práva definované samotnou Komisiou“.

Európska komisia okrem toho chce, aby sa konali pravidelné podujatia, ktoré podporia jej boj proti „nenávistným prejavom“ na internete. V Dubline by sa mala konať pravidelná konferencia, na ktorej sa budú stretávať zástupcovia vybraných mimovládnych organizácií so zástupcami internetových platforiem.

V mestách ako Paríž či Budapešť sa tiež majú konať školenia policajtov a úradníkov, ktoré sú zamerané na „posilnenie vnútroštátnych kapacít na stíhanie trestných činov súvisiacich s nenávistnými prejavmi“.

Ďalší tender v hodnote 4,5 milióna eur na poradenstvo v oblasti sexuálnej orientácie, rodovej identity a rodového sebavyjadrenia vyhlásila Rada Európy, dodáva The European Conservative.

Reakcia na Muska a Zuckerberga

Konzervatívna právnická sieť ADF International za týmito krokmi Komisie a Rady vidí nebezpečenstvo potenciálneho obmedzovania slobody prejavu v Európe.

Právna poradkyňa Adina Portaruová uviedla: „Argument, že v záujme ,záchrany demokracie‘ ju musíme zabiť potlačením slobody prejavu, je úplne protirečivý.“

Radikálne odlišný prístup k otázke slobody slova na internete v USA a v Európe podľa nej teraz po zmene americkej administratívy môže viesť k „bezprecedentnému napätiu v rámci Západu“ v tejto otázke.

Explicitný rozkol prišiel už tesne po nástupe Donalda Trumpa do funkcie, keď európski politici kritizovali Marka Zuckerberga a Elona Muska za nedostatočný boj proti „dezinformáciám“ a „nenávistným prejavom“ na ich platformách, ako vtedy informovala ADF.

Zuckerberg, majiteľ spoločnosti Meta, pod ktorú spadajú siete ako Facebook či Instagram, na začiatku tohto roka oznámil, že jeho sociálne siete končia s overovaním faktov v príspevkoch v spolupráci s fact-checkermi. Korekciu nepravdivých informácií Meta nechá na poznámky komunity, podobne ako sociálna sieť X.

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PACE) vtedy prijalo správu o regulácii obsahu na sociálnych sieťach, pričom v rozprave politici viackrát menovite spomenuli Muska. Európska únia ešte predtým posilnila svoje presadzovanie zákona o digitálnych službách (DSA).

Pokuta až do výšky 6 percent obratu

Európska komisárka zodpovedná za presadzovanie DSA Henna Virkkunenová oznámila, že počet zamestnancov presadzujúcich tento zákon sa do konca roka 2025 zvýši zo 100 na 250.

Tento zákon, ktorý nadobudol plnú účinnosť vo februári 2024, je reguláciou, ktorá má bojovať proti „dezinformáciám a nenávistným prejavom na internete“ a vymáhať odstraňovanie nelegálneho obsahu.

Sociálne siete môžu pre tento zákon čeliť masívnym pokutám (až do výšky 6 percent celosvetového ročného obratu), ak neodstránia príspevky, ktorých obsah zodpovedný orgán označí za nenávistný či dezinformačný.

Virkkunenová oznámila aj možnosť, že by sa právne záväzným mohol stať aj spomínaný dobrovoľný Kódex správania v oblasti nenávistných prejavov.

Plánuje aj ďalší posun v práci mimoriadneho výboru s názvom Európsky štít pre demokraciu (EDS), ktorý bol zriadený minulý rok a ktorý má bojovať proti zahraničnému vplyvu na dezinformácie na internete. EDS pri svojej snahe takisto spolupracuje s fact-checkermi a mimovládnymi organizáciami.

Zobraziť diskusiu
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť