Koniec historického nepriateľstva? Trump Rusov vymanévroval, Arménsko a Azerbajdžan podpísali mierovú zmluvu

Ministri zahraničných vecí Arménska a Azerbajdžanu Ararat Mirzojan a Džejhun Bajramov 8. augusta vo Washingtone podpísali dohodu o nadviazaní diplomatických stykov, zároveň ide aj o mierovú zmluvu. Súčasťou dohody má byť i otvorenie hraníc medzi oboma štátmi a tranzit medzi Azerbajdžanom a jeho exklávou Nachičevan, detaily budú zverejnené 11. augusta.

Na podpise Dohody o nadviazaní mieru a medzištátnych vzťahov medzi Arménskou republikou a Azerbajdžanskou republikou sa zúčastnili aj prezidenti oboch štátov Nikol Pašinjan a Ilham Alijev.

Od svojej nezávislosti v roku 1992 obe krajiny proti sebe viedli dve vojny v Náhornom Karabachu. Tento väčšinovo Arménmi osídlený región bol v sovietskej ére autonómnou súčasťou Azerbajžanskej SSR.

Prvá karabašská vojna sa začala ešte pred oficiálnym rozpadom Sovietskeho zväzu a skončila sa víťazstvom Arménska a karabašských Arménov v roku 1994. Vojna viedla k masovým etnickým čistkám a úteku státisícov Arménov z Azerbajdžanu a Azerbajdžancov z Arménska a Náhorného Karabachu.

Druhá karabašská vojna v roku 2020 sa skončila arménskou porážkou. Následne v roku 2023 Azerbajdžan v bleskovej operácii obsadil aj zvyšok Arménmi osídleného územia v Náhornom Karabachu, takmer všetci miestni obyvatelia, viac než stotisíc ľudí, pred postupujúcou azerbajdžanskou ofenzívou utiekli do Arménska.

Vyhnanie etnických Arménov z časti ich historickej domoviny je jednou z najväčších etnických čistiek v tomto storočí.

Trumpov úspech

Dohoda medzi oboma štátmi predstavuje jeden z veľkých úspechov Donalda Trumpa na zahraničnopolitickom poli, ktorá nielenže pomáha vyriešiť jeden z najvýbušnejších konfliktov v európskom susedstve, ale aj ďalej marginalizuje Rusko na južnom Kaukaze.

To je pozoruhodné, pretože ešte pred pár rokmi to bola práve Moskva, ktorá v rokovaniach medzi Jerevanom a Baku hrala rolu hlavného mediátora. To sa však zmenilo: Rusko nielenže stratilo túto funkciu, ale podľa informácií, ktoré kolovali v posledných týždňoch, mali oba juhokaukazské štáty záujem o to, aby Rusko vôbec nebolo účastné na rokovaní o normalizácii vzťahov.

Oba štáty navyše vyzvali na rozpustenie Minskej skupiny, pozostávajúcej z triády Rusko – USA – Francúzsko, ktorá mala od roku 1992 za úlohu mierové riešenie karabašského sporu. Nápad rozpustenia skupiny už podporilo aj Francúzsko.

Vzťahy Arménska aj Azerbajdžanu s Moskvou sa v posledných rokoch prudko zhoršili. Tie arménske pre nečinnosť Moskvy počas druhej karabašskej vojny v roku 2020 a pre následnú etnickú čistku Náhorného Karabachu v roku 2023, ktoré sa udiali napriek prítomnosti ruských „mierových“ jednotiek, ako aj pre prieťahy pri dodávkach ruských zbraní, ktoré Arménsko už objednalo aj zaplatilo, zatiaľ čo pred karabašskou vojnou Moskva vo veľkom dodávala zbrane Azerbajdžancom.

Rusko-azerbajdžanská rozbuškaNám sa na to zle pozerá, ale Ukrajinci a Azerbajdžanci sú si čoraz bližší

Martin Leidenfrost

„Vieme, že Rusi vedia“

Spory s Azerbajdžanom prišli nedávno, keď ruská polícia vykonala razie u Azerbajdžancov žijúcich v Rusku, pričom o život prišli dvaja Azerbajdžanci žijúci v Jekaterinburgu. Obaja zahynuli vo väzbe, podľa azerbajdžanských vyšetrovateľov na následky mučenia.

Azerbajdžan z tohto dôvodu zrušil plánovanú návštevu ruského vicepremiéra Alexeja Overčuka, zrušil stretnutie medziparlamentnej komisie a vykonal raziu v kancelárii portálu Sputnik-Azerbajdžan, pričom zadržal spolupracovníkov, ktorých identifikoval ako agentov FSB.

Vzťahy medzi Moskvou a Baku navyše zaťažuje pád lietadla Azerbaijan Airlines s 38 obeťami, ktoré zasiahla ruská protivzdušná obrana počas letu do Čečenska. Putin sa ospravedlnil za „tragický incident“, ale odmieta prebrať zodpovednosť za zostrel lietadla.

„Nedostali sme žiadnu odpoveď od ruských predstaviteľov,“ sťažoval sa Alijev, ktorý je pre zostrel ochotný aj súdiť sa. „Vieme, čo sa stalo, a vieme to dokázať. A vieme, že ruskí predstavitelia vedia, čo sa stalo,“ tvrdí azerbajdžanský prezident.

Rôzne ruské teórie, ako došlo k pádu lietadla, Alijev označil za „rozprávku pre škôlkarov“.

Postavenie Ruska na Kaukaze navyše výrazne utrpelo vojnou na Ukrajine. Azerbajdžan dlhodobo spolupracuje s Kyjevom vo formáte GUAM (Gruzínsko, Ukrajina, Azerbajdžan, Moldavsko) a aj Arménsko v OSN odsúdilo ruskú agresiu voči svojmu menšiemu susedovi.

Je preto logické, že sa oba štáty usilujú o marginalizáciu ruského vplyvu vo vlastnom regióne, ktorý vnímajú skôr ako časť problému než časť riešenia.