Električka na koniec Petržalky Je to pre Bratislavu veľká vec, ale prvý dojem nebol dobrý

Električka do Petržalky, to bola mantra, ktorú každý Bratislavčan počúval desaťročia. Bola to toľko omieľaná téma komunálnej politiky, že Nepetržalčanom niekedy azda až liezla na nervy. Bolo však jasné, že stotisícové sídlisko si tú električku zaslúži.

Od nedele jazdí až na Janíkov dvor, teda južný koniec Petržalky. Je to veľký deň nielen pre túto mestskú časť, ale pre celé mesto. Je to akoby dokončenie tohto sídliska, hoci po takmer päťdesiatich rokoch, odkedy prvé petržalské paneláky začali slúžiť svojmu účelu.

V niečom to má až črty zázraku. Keď sa však pozrieme späť na uplynulú dekádu, ťažko sa vyhnúť trpkosti.

Skutočným zázrakom bolo totiž to, že sa vôbec podarilo električku dostať na petržalský breh Dunaja. Bolo pre to potrebné postaviť de facto celkom nový Starý most, estakádu pri bývalom štadióne Artmedia a ďalšiu estakádu cez diaľnicu a železnicu. Toto sa podarilo spraviť od októbra 2013 do decembra 2015, prevádzka električiek po začiatok Petržalky sa začala v júli 2016.

Trvalo neuveriteľných ďalších deväť rokov, kým sa dokončila druhá etapa tohto projektu, teda od Jungmannovej po Janíkov dvor. Pôvodne mala byť skolaudovaná do konca roka 2023, je však koniec júla 2025 a stavba stále nie je dokončená.

Dodajme, že kým prvá etapa je postavená v duálnom rozchode, pretože Petržalkou pôvodne mali premávať aj vlakoelektričky, ktoré by pokračovali po železničnej trati do Rusoviec a Rajky, druhá etapa sa postavila iba v užšom, metrovom rozchode, čo znamená, že štandardný rozchod od Luxorky po Jungmannovu sa nebude nikdy dať využiť.

Nadšenec MHD Peter MartinkoPetržalská električka je najzákladnejší základ, ale buďme radi aj za to

Jakub Lipták

No električky už jazdia až na koniec Petržalky a to je pre obyvateľov to hlavné.

Mesto vo veľký deň spravilo viacero pekných akcií. Prvých cestujúcich čakalo občerstvenie či mohli dostať pamätný lístok na linku 3 premávajúcu medzi Petržalkou a Račou. Vo vozidlách sa z hlásičov ozývajú niektoré známe hlasy, ktoré informujú napríklad o zelenom koberci z rozchodníka či o presunutej protitankovej stene. Zaujme tiež hlas petržalského farára pozývajúci cestujúcich do Kostola Svätej rodiny, ktorý sa nachádza blízko trate.

Na spustení druhej etapy električky sa ukázalo, čo súčasnému vedeniu mesta ide dobre a v čom zlyháva. Z marketingovej stránky bola akcia zvládnutá celkom dobre, no realita spustenia prevádzky zanecháva rozpaky.

Hoci električky začali premávať v prázdninovú nedeľu, nedokázali dodržať cestovné poriadky a naberali veľké meškania. Jazda zo Šafárikovho námestia na petržalskú konečnú má trvať dvanásť minút, v realite počas mojej skúšobnej jazdy v nedeľu večer trvala až sedemnásť minút. Cesta späť bola rýchlejšia – trinásť minút.

Skôr počas dňa boli oneskorenia ešte väčšie a cestujúci z mesta do Rače museli rátať aj s viac ako desaťminútovými meškaniami.

Podľa jedného známeho odborníka na dopravu, ktorého som v električke stretol a rovnako ako ja sa bol previezť, to bolo spôsobené tým, že ešte nefunguje preferencia električiek na križovatkách v Petržalke. Tváril sa pozitívne, vraj sa to doladí.

Znamená to, že električky na mnohých križovatkách stáli a dávali prednosť niekedy aj neexistujúcim chodcom a autám. To viedlo k vytváraniu takzvaných vláčikov, keď jeden spoj naberie také meškanie, že ďalší ho dobehne a následne pokračujú v jazde v tesnom závese. Prvý voz je vtedy spravidla preplnený a druhý takmer prázdny.

Keď sa preferencie na križovatkách doladia, tento problém by mal zmiznúť. Otázka však je, ako to bude fungovať v praxi počas špičky, a to obzvlášť od septembra.

Počas školského roka bude v rannej špičke električka jazdiť v striedavom dvoj- a trojminútovom intervale, a to v každom smere. V priemere tak určitým úsekom prejdú každých stopäťdesiat sekúnd dve električky, jedna v jednom smere, druhá v druhom. To môže na niektorých znamenať, že ním električka prejde každých sedemdesiatpäť sekúnd.

Pokiaľ bude preferencia na križovatkách nastavená tak, aby električka mala vždy „zelenú“ a následne sa signalizačný cyklus zresetuje, môže dochádzať k tomu, že vodiči na niektorých smeroch budú na zelenú čakať aj dlhé minúty alebo nebodaj počas špičky neprejdú vôbec. To je, žiaľ, dôsledok úrovňového križovania električky s cestou.

Na konečnej zastávke v Petržalke cestujúcich privítalo stavenisko a nedokončené schodiská na Panónsku cestu. Foto: Postoj/Jakub Lipták

Ďalšia vec, ktorá vo veľký deň vyvolala rozpaky, je skutočnosť, že trať nie je dokončená. Na zastávkach nie sú hotové prístrešky, nie sú namontované lavičky, cestovné poriadky sú provizórne priviazané o stĺpy a v prevádzke nie sú ani elektronické tabule.

Mnohí cestujúci, ktorí sa šli previezť, vystúpili na konečnej zastávke, kde ich privítalo stavenisko oddelené dočasnými zábranami, nedokončené schodiská na Panónsku a posprejované piliere cestnej estakády. Na dôvažok je na túto zastávku stále oficiálne zakázaný vstup, pretože ide o stavenisko.

Prvý dojem sa dá urobiť iba raz a tento nebol dobrý.

Stavba je nedokončená a trať nepripravená na prepravu cestujúcich. Zo spustenia prevádzky na koniec Petržalky kričí snaha stoj čo stoj urobiť to čo najskôr, hoci v náhodne zvolený deň a napriek zjavným objektívnym prekážkam.

Nič pritom nebránilo tomu, aby sa prevádzka spustila síce o čosi neskôr, ale riadne, teda po dokončení zastávok a križovatiek. Nahnanie Petržalčanov do električiek je za týchto podmienok nedôstojné a neúctivé.