Donald Trump II Bilancia po pol roku

Tento víkend je Donald Trump šesť mesiacov opäť prezidentom USA, teda zo svojho druhého volebného obdobia už absolvoval jeho jednu osminu.

Dvoma najúspešnejšími týždňami jeho doterajšieho druhého prezidentovania boli rozhodne tie dva od soboty 21. júna do soboty 5. júla.

Týždeň prvý, najúspešnejší v jeho politike zahraničnej.

Najprv sa pripojil k famózne úspešnému izraelskému útoku proti iránskym jadrovým zariadeniam (ten sa začal v noci z 12. na 13. jún) a americké letectvo svojimi – podzemné betónové bunkre ničiacimi – bombami dorazilo tie bunkre (vo Fordó a v Isfaháne). Izrael sám by ich nezničil, pretože tie bomby a lietadlá schopné uniesť ich nemá.

Iránci však asi časť obohateného uránu včas odviezli nevedno kam (Izraelčania to možno vedia alebo sa časom dozvedia).

Iránsky teokratický režim ajatolláhov urobil chybu: nie je rozumné zároveň vyhrážať sa zničením Izraela a zároveň obohacovať urán až na 60 percent, ako potvrdila Medzinárodná agentúra pre atómovú energii, a to je vhodné už len na vojenské účely (na mierové účely postačí urán obohatený na 14 – 20 percent).

Takže izraelský útok logicky prišiel – ajatolláhovia si oň koledovali –, len nikto nečakal, že bude taký úspešný.

A k úspechu sa pripojil i Donald Trump, aby aj on zožal časť slávy.

Trump bol šťastný, opanoval a ovládol summit NATO v Holandsku.

Žiadna dlhá vojna, žiadna okupácia Iránu, žiadni americkí vojaci v poli, len letecké údery. Iránska odplata bola symbolická. Vojna trvala dvanásť dní, už teraz sa jej hovorí „dvanásťdenná“. Nezomrel ani jeden americký vojak.

A potom ešte koncom toho týždňa summit NATO v Holandsku, na ktorom sa európske členské krajiny Aliancie zaviazali do desiatich rokov navýšiť prostriedky na našu obranu na tri a pol percenta HDP a ďalšieho jeden a pol percenta na infraštruktúru súvisiacu s obranyschopnosťou (ako každá krajina uzná za vhodné).

Trump bol šťastný, opanoval a ovládol summit, žiaril tam ako hviezda, usmieval sa ako mesiačik na hnoji a generálny tajomník Mark Rutte mu rozumne a rozvážne lichotil.

Desať rokov je dlhý čas a uvidíme, ktoré krajiny a do akej miery svoje sľuby splnia.

Týždeň druhý, najúspešnejší v Trumpovej domácej politike. Kongres mu schválil jeho „jeden veľký nádherný zákon“, teda rozpočet na ďalšie roky, určujúci federálne príjmy, dane i výdavky. Aj ich štruktúru.

V decembri 2017 republikánske väčšiny v oboch komorách Kongresu schválili a prezident Trump podpísal zákon o zjednodušení a znížení daní z príjmu fyzických i právnických osôb – na osem rokov.

To zníženie daní prispelo k americkej prosperite za Trumpa v rokoch 2018 –2020 – až do covidu na jar 2020. Ak by nebol schválený nový zákon, ktorý to zníženie daní činí permanentným, dane by sa automaticky v decembri zvýšili.

To by bolo pre Republikánsku stranu v čase, keď má opäť väčšinu v oboch komorách Kongresu a prezidenta, voličsky samovražedné.

Trump a republikáni zákon schváliť potrebovali. Zvyšuje výdavky na obranu i na ochranu južnej hranice s Mexikom a posilnenie Imigračnej a colnej služby. Mierne škrtá výdavky na federálnu pomoc zdravotníctvu (to je však vo federácii, akou sú USA, primárne zodpovednosť štátov Únie).

No zvyšuje strop pre zadlžovanie sa; teraz USA, krajina so 340 miliónmi obyvateľov, majú dlh viac ako 36 biliónov dolárov (to je číslo 36 a za ním dvanásť núl), a tento zákon spôsobí, že za desať rokov dlh narastie o ďalšie 3,4 bilióna dolárov.

To, že je teraz na vrchole svojej politickej moci, môže znamenať, že pôjde už len dole.

Všetci demokrati hlasovali proti, niektorí republikáni taktiež boli proti, a to preto, že nesúhlasili so škrtmi na federálnu pomoc zdravotníctvu, iní, naopak, hlasovali proti preto, že škrty v rozpočte považovali za nedostatočné a ďalšie zadlžovanie za nezodpovedné.

Ale tesnými republikánskymi väčšinami bol zákon v oboch komorách Kongresu schválený a prezident Trump ho mohol podpísať tak, ako chcel, teda 4. júla – na americký štátny sviatok Dňa nezávislosti.

Dva týždne, tie od 21. júna do 5. júla, boli teda pre Trumpa skutočne najúspešnejšie. Teraz je na vrchole svojej politickej moci.

Problémy pre americkú ekonomiku môžu prísť, ak začne vyhrocovať svoju colnú politiku voči svetu.

A za posledný týždeň urobil vítanú otočku vo svojej politike voči ruskej agresii proti Ukrajine: pochopil, že Vladimír Putin ho opakovane klamal, klamal mu počas telefonátov do očí i do uší a Trump pochopil, že Putin teraz vôbec nechce prímerie s Ukrajinou a už vôbec nie trvalý mier. Chce ju zožrať, pohltiť, celú. Alebo zničiť.

Uvidíme, ako dlho Trumpovi tento tvrdý postoj voči Rusku vydrží.

U Trumpa človek nikdy nevie. Teraz by sme ho však mali oceniť – ak ide o dobrú vec, lepšie skôr než neskôr; ale ak ide o skutočne dobrú vec, lepšie neskôr než nikdy. Zdá sa, že aspoň teraz Trump Putina pochopil.

To, že je teraz na vrchole svojej politickej moci, môže znamenať, že pôjde už len dole. Uvidíme.

Mnohí z „MAGA“ po prvýkrát svojmu idolu neveria.

Je však fascinujúce, že jeho členskú základňu „MAGA“ nerozčuľujú ani tak jeho obraty v politike ako skôr... konšpiračné teórie týkajúce sa sexuálneho predátora Jeffreyho Epsteina.

Trump a ľudia okolo neho, keď bol v opozícii, ich priživovali, tvrdili, že Epsteina vo väzení určite zavraždili, aby mlčal, navždy, a vraj existoval zoznam vysokopostavených vplyvných a bohatých ľudí, ktorým mladé dievčatá poskytoval k dispozícii.

Teraz, keď sú Trump a jeho ľudia pri moci (ministerka spravodlivosti Pam Bondi, šéf FBI Kash Patel...), tvrdia, že tam nič nebolo, a Epstein podľa všetkého skutočne vo väzení spáchal samovraždu.

A mnohí z „MAGA“ – po prvýkrát za uplynulých desať rokov – svojmu idolu Donaldovi Trumpovi neveria.

Pozrite sa, keď ste úplne sekularizovaný človek, neveríte v Boha a za dobro v živote považujete len sumu zmyslových pôžitkov, potom samovražda Epsteina je plne pochopiteľná a zrozumiteľná.

Jeho totiž už – teda z uhla pohľadu – už v živote nič dobrého nečakalo, to „dobré“ si už Epstein užil. Samovražda bola pre neho „rozumným“ riešením.

Keby bol veriaci ortodoxný žid (alebo kresťan), vedel by, že v deň a hodinu svojej smrti predstúpi pred svojho Stvoriteľa. A bude skladať účty, zodpovedať sa mu.

Samovražda v stave smrteľného hriechu je to najhoršie možné riešenie. Pokánie je to skutočne najlepšie riešenie.

Takže poučenie? Banálne, politické: stratu popularity môže Trumpa stáť u jeho voličov nie jeho politika či správanie, ale pseudokauza, konšpiračná teória týkajúca sa Epsteina.

Keby ho skutočne zabili, zabili by i ženu, ktorá ho milovala, zbožňovala a bola spolupáchateľkou jeho zločinov a ktorá vedela a vie všetko – Ghislaine Maxwell. Ale tú nezabili; žije; vo väzení, bola odsúdená na dvadsať rokov. Ona vie všetko. A ak by sa niekto vplyvný bál, že by mohla hovoriť, už by bola mŕtva. Nie je.

A to poučenie vážnejšie a v skutočnosti to najdôležitejšie: či už v Boha veríte alebo nie, jedného dňa a jednej hodiny predstúpi každý z nás pred nášho Stvoriteľa. A budeme mať čo vysvetľovať.

To je proste fakt.