Risk pre republikánov a vzbura miliardára Čo sú pozitíva a negatíva Trumpovho veľkého zákona a prečo má Muskova strana mizivé šance na úspech

Začiatkom júla prijal americký Kongres takzvaný „jeden veľký, nádherný“ zákon (ako ho nazval Trump), ktorý predstavuje vlajkovú loď dlhodobej republikánskej agendy. Obsahuje prakticky takmer celú domácu agendu, s ktorou Trump šiel v roku 2024 do volieb.

Nielenže predlžuje a rozširuje rozsiahle zníženie daní prijaté počas prvého Trumpovho obdobia, ale zároveň poskytuje nové financie na posilnenie hraníc, armády, deportácií a podporuje ťažbu fosílnych palív. Okrem toho ruší financovanie hlavného poskytovateľa potratov v USA Planned Parenthood, aj keď táto časť zákona bola dočasne zablokovaná sudcom.

Na druhej strane však republikáni týmto zákonom výrazne okliešťujú poskytovanie zdravotného poistenia cez systém Medicaid pre najchudobnejších, obmedzujú mnohé daňové úľavy pre obnoviteľné zdroje a palivá a zároveň podľa väčšiny odborníkov zvyšujú deficit, ktorý je už aj tak na neudržateľnej úrovni.

Pre Trumpa predstavuje prijatie tohto zákona obrovský úspech. Zákon je však veľmi nepopulárny medzi americkou verejnosťou a jeho aplikácia a dosahy na bežných obyvateľov výrazne ovplyvnia midterm voľby do Kongresu, ktoré sa konajú už v roku 2026, a prezidentské voľby v roku 2028.

Zohran MamdaniBude mať New York svojho prvého socialistického primátora?

Ján Cipár

Republikáni nemali prijatie vôbec isté

Keď sa na začiatku Trumpovho druhého volebného obdobia začali diskusie o pretlačení jeho agendy cez Kongres, republikáni mali na stole niekoľko možností. Mohli sa vydať cestou viacerých menších zákonov, ktoré by obsahovali jeho jednotlivé kampaňové sľuby, alebo mohli ísť cestou jedného masívneho zákona, ktorý by naraz obsahoval všetko. Nakoniec sa rozhodli pre druhú možnosť, čo otvorilo mnohé problémy.

Základným kameňom celého zákona bolo trvalé predĺženie zníženia dane z príjmu, ktoré republikáni presadili v roku 2017 a ktoré by inak exspirovalo tento rok. Toto predĺženie však znamená obrovský výpadok na príjmovej strane štátu a bude mať v nasledujúcich rokoch výrazných vplyv na deficit, podľa odhadov v hodnote viac ako dva bilióny dolárov.

S tým, samozrejme, nemohla súhlasiť tá časť republikánov, ktorej záleží na rozpočtovej zodpovednosti. Koniec koncov, znižovanie deficitov tiež patrí k republikánskym prioritám.

Obrovským problémom však bolo nájsť adekvátne federálne programy, kde by bolo možné znížiť výdavky. Republikánski lídri sa nakoniec rozhodli znížiť financovanie programu Medicaid, čo je zdravotné poistenie pre ľudí s nižším príjmom, a sprísniť podmienky na oprávnenosť byť súčasťou tohto programu.

Podľa odhadov sa síce ušetrí jeden bilión dolárov, no do roku 2034 môže stratiť svoje zdravotné poistenie vyše 11 miliónov Američanov. Podľa štúdie z University of Yale a University of Pennsylvania bude mať táto časť zákona za následok 51-tisíc odvrátiteľných úmrtí ročne.

Republikáni sa týmto rozhodnutím dostali pod tlak. Časť ich kongresmanov chcela ešte väčšie škrty, ktoré by vyrovnali rozpočet, časť zase odmietala rozsiahle znižovanie podpory v programe Medicaid. Nakoniec tak zákon prešiel v Senáte aj v Snemovni reprezentantov iba najtesnejšími väčšinami a viacero republikánskych senátorov a kongresmanov hlasovalo proti.

Republikánov môže tento prístup ešte veľmi mrzieť. Jedným zo senátorov, ktorí hlasovali proti, bol Thom Tillis, ktorý bol práve proti škrtom v Medicaide. Trump na neho vyvíjal silný nátlak a zároveň mu hrozil primárkami. Tillis krátko nato oznámil, že v nasledujúcich voľbách už nebude kandidovať.

Keďže pochádza zo štátu Severná Karolína, o ktorý sa v každých voľbách bojuje, republikáni môžu v roku 2026 veľmi ľahko stratiť jeho kreslo. Rovnako sa rozhodol nekandidovať aj kongresman Don Bacon, ktorého kreslo v Nebraske strana takmer určite stratí.

Cirkvi a One Big Beautiful BillTrumpov plán nezastavila ani kritika náboženských lídrov či odvolávka na pápeža Leva XIV.

Pavol Rábara

Čo ešte zákon obsahuje?

Mnohí demokrati označujú tento zákon za „obráteného Robina Hooda“, teda branie chudobným a dávanie bohatým. Podľa odhadov kongresového think-tanku Congressional Budget Office najchudobnejších 20 percent amerických domácností zaznamená v rámci tohto zákona stratu príjmu vo výške takmer štyroch percent, zatiaľ čo najbohatších desať percent zaznamená nárast príjmu o viac ako dve percentá. Podľa väčšiny analytikov tento zákon teda zvýhodňuje predovšetkým bohatých.

Trumpova administratíva tieto závery rozporuje, rovnako ako zvýšenie deficitu. Podľa odhadov Council of Economic Advisers, ekonomického poradného orgánu v Bielom dome, „jeden veľký, nádherný“ zákon zníži deficit podporou ekonomického rastu. 

Podľa think-tanku Tax Foundation skutočne príde k zvýšeniu rastu, čo nakoniec potvrdzuje aj Congressional Budget Office. Problémom je, že tento rast a následné zvýšenie príjmov podľa súčasných prepočtov pravdepodobne nebude stačiť na to, aby sa znížil deficit.

Aj keď veľká časť zníženia dane z príjmu má skutočne najväčší benefit pre najbohatších, niektoré iné súčasti zákona budú zvýhodňovať aj zvyšok populácie. Zákon totiž napríklad zvyšuje daňový bonus na dieťa, zvyšuje lokálne daňové odpočty, zvyšuje odpočty na dávky sociálneho zabezpečenia (88 percent seniorov nebude platiť dane na tieto príspevky), rušia sa tiež dane na prepitné do určitej výšky.

Zákon je taký rozsiahly, že jeho reálne dosahy môžu byť ešte veľmi rôznorodé. Pokiaľ by sa podarilo zrýchliť ekonomický rast, Trump by z neho politicky veľmi benefitoval.

Pokiaľ však príde iba k obmedzenému ekonomickému rastu a milióny ľudí stratia zdravotné poistenie, republikáni môžu o necelé dva roky stratiť obe komory Kongresu.

Komplikácie tretích strán

Aj keď medzi Elonom Muskom a Trumpom to vrie už dlhší čas, až prijatie „veľkého, nádherného“ zákona priviedlo Muska k oznámeniu založenia novej strany. Podľa neho je tento zákon obrovskou chybou a nie je ničím iným, iba zvýšením dlhu. 

Nová strana sa má volať America Party a má ísť o stranu, ktorá pritiahne sklamaných republikánskych, ale aj demokratických voličov. Koniec koncov, prieskum Gallup už od roku 2013 stabilne ukazuje, že viac než 50 percent Američanov si želá vznik tretej strany, v roku 2024 tento názor zastávalo 58 percent z nich.

Má však Muskova strana šancu na reálny úspech? Odpoveď je takmer určite nie. Keď si odmyslíme Muskovu impulzívnosť a častú zmenu názorov (iba pred dvoma mesiacmi hovoril o znížení svojich politických príspevkov), ktoré môžu stranu pochovať skôr, ako vznikne, založenie novej životaschopnej strany je v USA aj pri jasnej stratégii nadľudská úloha. Aj preto za posledných 150 rokov existuje duopol Republikánskej a Demokratickej strany.

Bitka medzi najmocnejším a najbohatšímZosadí Musk oranžového alebo deportuje Trump X-feťáka do Afriky?

Martin Leidenfrost

Musk má síce takmer neobmedzené finančné zdroje a aj prvých významnejších podporovateľov v podobe bývalého demokratického prezidentského kandidáta Andrewa Yanga, pri založení strany však bude musieť prekonať labyrint volebných zákonov v päťdesiatich štátoch.

V štáte Georgia napríklad kandidáti tretích strán do Kongresu musia vyzbierať podpisy piatich percent registrovaných voličov vo svojom volebnom obvode, teda 20- až 27-tisíc podpisov. Táto hranica je taká vysoká, že žiadny kandidát tretej strany v Georgii nekandidoval do Kongresu od roku 1943. 

V niektorých štátoch platia podpisy na vznik tretej strany iba obmedzený čas a v štáte New York slovo Amerika v názve tretej strany byť nemôže. 

Vyznať sa v týchto zákonoch a naplniť ich je veľmi komplikované, pričom Republikánska a Demokratická strana majú miesto na hlasovacom lístku automatické. Navyše tieto zákony sú rozdielne pre prezidentské voľby, voľby do Senátu a Snemovne reprezentantov.

Pre Muska by bolo teda jednoduchšie financovať jednu z už existujúcich menších strán, ktoré za posledné desiatky rokov dokázali postupne získať miesto na hlasovacích lístkoch aspoň v drvivej väčšine štátov. 

Takou je napríklad Libertariánska strana, ktorá už pozýva Muska na spoluprácu. Aj pri nej by však následne boli potrebné stovky miliónov dolárov, aby aspoň niektorí kandidáti do Kongresu hrali vyrovnanú partiu s republikánmi a demokratmi.

Najväčším problémom zo všetkých je však fakt, že Musk nemôže kandidovať za prezidenta, a pokiaľ by aj stranu vytvoril, nemala by jasného volebného lídra. Musk totiž síce je americkým občanom, ale naturalizovaným. Keďže sa narodil v Juhoafrickej republike, kandidovať mu zakazuje americká ústava.

Najpravdepodobnejším scenárom teda je, že Musk sa skôr obmedzí na podporu tých republikánskych kandidátov, ktorí vyhovujú jeho predstavám. Tak či tak sa dostane do ešte tvrdšieho konfliktu s Trumpom a ohrozí mnohé kontrakty, ktoré majú jeho firmy s federálnou vládou.