Jednotkou medzi základnými školami na Slovensku sa tento rok podľa najnovšieho rebríčka Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) stala košická cirkevná Základná škola sv. Cyrila a Metoda. Na prvé miesto vyskočila z 11. miesta.

Zaujímalo nás, na čo kladie dôraz a či sa orientuje na úspech žiakov a ich známky.

O úspechoch žiakov svedčia desiatky diplomov na stenách a veľká vitrína s víťaznými pohármi. Vstupujeme do riaditeľne, kde sa stretávame s riaditeľkou školy Teréziou Hrebeňárovou, ktorá pre Postoj konštatuje, že v hodnotení INEKO sa umiestňujú už roky na popredných miestach a za ten posledný nerobili nič iné čo doteraz.

Terézia Hrebeňárová, riaditeľka najlepšie hodnotenej základnej školy podľa rebríčka INEKO. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Najnovší rebríček však podľa riaditeľky okamžite pritiahol pozornosť rodičov, ktorí telefonujú a majú záujem o prestup svojho potomka na aktuálne najlepšiu školu. „Rodičia sú veľmi ambiciózni a chcú svojim deťom to najlepšie. A keď počujú, že niekde je najlepšia škola, chcú na nej mať svoje dieťa,“ zamýšľa sa riaditeľka. Sama však prvenstvo v rebríčku nepovažuje za dôvod na prestup. Hodnotí to ako nie šťastné riešenie a zbytočný stres pre žiaka.

Riaditeľka hovorí, že na výkony svojich žiakov netlačia, naopak, niekedy musia tlmiť tlaky na známky zo strany rodičov. „Vtedy si ich pozývame na individuálne rozhovory a vysvetľujeme, že pre nás je najdôležitejšie, aby dieťa bolo v škole spokojné a šťastné,“ vysvetľuje filozofiu školy a tým zároveň spochybňuje očakávania, že známky sú pre najlepšie hodnotenú školu dôležité.

„Prirodzená súťaživosť je asi dobrá a možno aj potrebná. Ale snažíme sa, aby sa deti nevnímali cez známky, aby sa neporovnávali. Známky nie sú to najdôležitejšie, ale vzťahy.“

Cirkevná Základná škola sv. Cyrila a Metoda nie je spádová, navštevuje ju takmer 700 žiakov z rôznych častí Košíc, ale aj okolia.

Cirkevné základné školy vo veľkých mestách vedú

V prípade Košíc pritom nejde o ojedinelý výsledok. Pohľad na Testovanie 9 ukazuje, že cirkevné školy, ktorých je v Košiciach päť, dosahujú v priemere podstatne lepšie výsledky ako tie štátne. V matematike je rozdiel až 20 percentuálnych bodov, v slovenčine takmer 14 percentuálnych bodov.

Podobný trend možno vidieť v krajských mestách vo všeobecnosti. V prípade slovenského jazyka je rozdiel viac ako 10 percentuálnych bodov, pri matematike je to viac ako 12 percentuálnych bodov. V prípade menších miest a obcí však už toto rozdelenie neplatí a výsledky sú v podstate rovnaké.

Tento rozdiel medzi väčšími a menšími mestami je zrejme daný aj štruktúrou. Príkladom môžu byť opäť Košice. V druhom najväčšom slovenskom meste sú tri základné cirkevné školy a dve osemročné gymnáziá, celkovo päť cirkevných zariadení, v ktorých žiaci píšu Testovanie 9. Štátnych zariadení je však 49. To znamená, že majú omnoho väčší sociálny záber a chodí do nich viac žiakov zo sociálne znevýhodnených podmienok. V prípade cirkevných škôl nejde o spádové zariadenia, ale o školy, pre ktoré sa rodičia zväčša aktívne rozhodujú. 

Dáta o Testovaní 9 za celé Slovensko (do úvahy sme brali iba mestá a obce, kde sa nachádza štátna aj cirkevná škola) ukazujú iba mierne lepší výsledok pri cirkevných školách. V menších mestách je totiž záber cirkevných a štátnych škôl podobný, a teda aj výsledky sú viac-menej porovnateľné.

Gymnáziá mierne zaostávajú

Pri porovnávaní cirkevných a štátnych škôl sme sa pozreli aj na gymnáziá, kde sme sa zamerali na výsledky písomných maturít zo slovenského jazyka, matematiky a anglického jazyka. 

Porovnanie výsledkov ukázalo, že vo všeobecnosti si cirkevné gymnázia počínajú o čosi horšie ako tie štátne, i keď rozdiely neboli veľmi výrazné.

S výnimkou matematiky to platilo rovnako pre zariadenia v krajských, ako aj v menších mestách.

Tieto výsledky sa pretavili aj do rebríčka škôl, ktorý zostavuje INEKO. „Analyzovali sme výsledky škôl podľa zriaďovateľa aj tento rok a neidentifikujeme zásadné rozdiely vo výsledkoch toho, či ide o verejné, súkromné alebo cirkevné školy. V priemere platí, že rozdiely medzi výsledkami v závislosti od zriaďovateľa sú malé a to platí pre základné školy, stredné odborné školy a gymnáziá,“ hovorí analytik Matej Tunega.

Za uplynulý rok však vyzdvihol v rámci základných škôl práve cirkevné školy, ktoré mali o niečo lepšie výsledky. „Pri gymnáziách to zas boli verejné školy a pri stredných odborných školách opäť cirkevné. Toto zistenie je však založené na ozaj malej vzorke škôl, a preto by som mu neprikladal väčšiu váhu,“ dodal.

Pri výbere školy treba hľadieť na iné veci

Tunega konštatuje, že vo všeobecnosti sú rozdiely medzi zriaďovateľmi malé. „Je aj trošku náhoda, ktorá škola sa ukáže na prvom mieste, či cirkevná, verejná alebo súkromná.“

Relatívnu dôležitosť rebríčku dáva aj riaditeľka košickej školy, ktorá sa v ňom umiestnila ako prvá. „Nie sme nastavení, aby sme to sledovali a kvôli tomu sa snažili. Chceme sa zlepšovať, ale nie v hodnotení škôl,“ vysvetľuje Hrebeňárová.

„Pedagógov to poteší, možno aj motivuje do ďalšej práce, ale nie je to všetko. Každá škola má svoju pridanú hodnotu,“ dodáva. Aj škola, ktorá je hodnotená nižšie, môže mať podľa nej napríklad veľmi dobré učiteľky na prvom stupni.

V cirkevnej Základnej škole sv. Cyrila a Metoda. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Aj samotný Tunega upozorňuje, že je množstvo ďalších vecí, ktoré pri výbere školy treba brať do úvahy. Zaujímať sa napríklad o ďalšie uplatnenie absolventov, či už v prijímaní na vyšší stupeň vzdelávania, alebo na trhu práce, pýtať sa na technické vybavenie školy, štruktúru predmetov, ale aj na to, aká je na škole klíma.

Rebríčky podľa neho môžu byť „užitočným pomocným ukazovateľom, mali by však pritiahnuť záujem verejnosti k diskusiám o kvalite škôl“.