Majster zástupných tém Ako rečami o neutralite Robert Fico zase raz občanov vodí za nos

Reči premiéra Roberta Fica o tom, že Slovensku by svedčala neutralita, vyvolávajú na opačnej strane politického spektra v prvom rade reflexívne rozhorčenie.

Znamenalo by to totiž vystúpenie z NATO, a teda zásadné zhoršenie medzinárodnej pozície našej vlasti nielen s ohľadom na putinovské Rusko, ale aj Maďarsko s jeho revizionistickými náladami, ktoré napodiv z Aliancie nevystupuje a, naopak, v poslednom čase masívne investuje do svojich ozbrojených síl.

Ako Orbán vyzbrojujeDva incidenty, ktoré obrátili pozornosť na maďarskú armádu

Christian Heitmann

S reflexívnym rozhorčením a odmietnutím úvah Roberta Fica reagovali aj lídri opozičných strán.

Druhý reflex je poukázať na cynizmus Roberta Fica, ktorého minister obrany robí v súčasnosti bezprecedentné vojenské nákupy. Len pred pár dňami ich zhrnula Nadácia Zastavme korupciu a Investigatívne centrum Jána Kuciaka.

Ficove reči o „zbrojárskych firmách, ktoré potrebovali zarobiť“ dali investigatívci do kontrastu s nákupmi na súčasnom ministerstve obrany pod vedením podpredsedu Smeru Roberta Kaliňáka: „Realita je však taká, že samotná Ficova vláda zbrojí za vyše 1,8 miliardy eur. Ide o tretinu z celkových výdavkov, ktoré Slovensko investovalo do obrany za predošlých 12 rokov.“

A ako upozorňujú ďalej: „Zároveň štát priebežne spláca staršie kontrakty vrátane obrnených vozidiel z Fínska za 403 miliónov eur, zo Švédska za 1,68 miliardy eur a americké stíhačky F-16, ktorých celková cena presiahla päť miliárd eur.“

Dodajme, že nákup amerických stíhačiek F-16 za päť miliárd eur bol dohodnutý v roku 2018, teda počas poslednej vlády Smeru. Ministrom obrany bol vtedy Peter Gajdoš, nominant SNS Andreja Danka, ktorý sa dnes tvári tak, že o zvyšovaní výdavkov na obranu nechce ani počuť.

Išlo o najdrahší nákup vojenskej techniky od vzniku SR. V roku 2021 opodstatnenosť tejto akvizície, proces nákupu i jeho schvaľovanie kritizoval aj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). Ďalších 1,2 miliardy eur má stáť prevádzka lietadiel plánovaná na ďalšie štyri desaťročia.

Inak povedané, Robert Fico chce zrejme rétorikou o neutralite a nenásytných zbrojárskych firmách zakryť, že im jeho vlastná vláda lopatami hádže peniaze Slovákov do pažeráka.

Fico si želá neutralitu SlovenskaPodľa Pellegriniho šéf Smeru zbytočne provokuje, opozícia premiéra kritizuje

Miro Pastorek

Tretia reflexívna reakcia s tou druhou súvisí: spočíva v dlhodobej stratégii premiéra podhadzovať verejnosti ľahko zrozumiteľné polarizujúce témy na širšie odpútanie pozornosti od občanmi pálčivo pociťovaných „skutočných“ problémov.

Túto líniu kritiky si zvolil Peter Pellegrini. „Pán premiér je v tom expert – zahltiť verejný priestor témou, o ktorej budeme zase všetci 20 dní diskutovať, a výsledok nebude žiadny,“ vyhlásil prezident republiky. A občanov zároveň upozornil, že „naša neutralita by bola iksnásobne drahšia ako naše členstvo v NATO“.

Premiér si spomenul na Rakúsko a Švajčiarsko

Robert Fico ešte v utorok večer zverejnil na svojom Facebooku status, kde akoby mimovoľne utrúsil, že „ďalšia svetová vojna je žiaľ pred dverami“, a položil si v závere otázku: „Čo je na mojej úvahe, že neutralita by za daných okolností svedčala Slovensku, ako svedčí Rakúsku a Švajčiarsku, také šokujúce?“

Je zaujímavé, že pokiaľ ide o údajnú neefektívnosť demokracie, dáva nám Robert Fico za vzor totalitné štáty ako Čína (s jej systémom sociálneho kreditu), Uzbekistan (kde len pred pár rokmi zrušili nútené práce pre obyvateľov na bavlníkových plantážach) či Vietnam (s jeho únosmi disidentov zo zahraničia), kým na Rakúsko a Švajčiarsko si spomenie práve pri téme neutrality.

Ich vzorové krajinyFico v Uzbekistane, Blaha vo Venezuele, Uhrík v Bielorusku a Danko v Rusku

Lukáš Krivošík

Týmto dvom krajinám je ľahké byť neutrálnymi, keď sú obklopené štátmi NATO. Ak sa dlho hovorilo, že európska strana Aliancie je čiernym pasažierom amerického obranného dáždnika, Rakúsko a Švajčiarsko sú čiernymi pasažiermi bezpečnosti, ktorú generuje NATO, na druhú!

Neutrálny postoj si môže dovoliť aj také Írsko, ktoré sa nachádza na okraji Európy, mimo hlavných ťahov, ktorými sa historicky preháňali armády. Žiaľ, týmto priestorom hlavných ťahov vojenských útokov je práve stredná Európa.

Avšak na obranu minimálne Švajčiarov treba dodať, že táto krajina konzistentne vysiela signál o svojej ochote brániť sa proti akémukoľvek útoku. Alpská krajina, ktorá má menšiu rozlohu ako Slovensko, len za minulý rok vynaložila na obranu asi 5,8 miliardy eur (0,7 percenta svojho HDP) a stále tam existuje povinná základná vojenská služba v dĺžke 18 týždňov s tým, že raz za rok alebo dva roky vás na pár dní povolajú na vojenské cvičenie.

V roku 2013 bolo vo Švajčiarsku referendum o zrušení povinnej vojenskej služby, čo však odmietlo 73 percent opýtaných! Presne pre tento étos obyvateľstva Slovensko žiaľ nemá na to, aby napodobnilo neutralitu Švajčiarov.

Neutralita nie je niečo, čo vám iné štáty veľkoryso garantujú – ako zistilo v 20. storočí dvakrát počas oboch svetových vojen tragicky Belgicko alebo ako nedávno zistila Ukrajina. Neutralita je niečo, čo si neutrálna krajina sama musí vedieť vymôcť, a to tým, že je ochotná vyžarovať silu a odhodlanie brániť sa voči akémukoľvek agresorovi.

Slováci toto žiaľ ako celok dnes nemajú. Z prieskumov vyplýva, že väčšina z nich nie je ochotná za svoju krajinu nasadzovať život a zdravie. A rozvratné reči Roberta Fica, ktoré relativizujú naše západné ukotvenie a v poslednom čase i naše demokratické zriadenie, k demoralizácii slovenskej verejnosti ešte viac prispievajú.

V čom má pravdu

No v niečom treba premiérovi predsa len dať za pravdu. Reči o fantastickom zvýšení vojenských výdavkov NATO na päť percent HDP vyznievajú naozaj komicky. Zvlášť pri súčasnom zadlžení viacerých veľkých európskych ekonomík.

Keby k takémuto navýšeniu malo dôjsť skokovo, spôsobilo by akurát infláciu cien vojenskej techniky. Inak povedané, vzhľadom na obmedzené kapacity zbrojárov by sa o rovnaký objem vyrobených zbraní uchádzalo oveľa viac peňazí.

Zmysel má postupný rast obranných výdavkov. Možno jedna desatina percenta HDP ročne. Aby sa zvýšenému dopytu mohol prispôsobiť aj obranný priemysel a dokázal postupne rozšíriť svoje kapacity.

Samostatnou témou je „faktor Trump“. Práve od neho vyšlo tých fantastických päť percent.

Buď si týmto absurdným číslom Trump vytvára alibi, aby Spojené štáty z NATO vyviedol, ak to Európania odmietnu, alebo dúfa vo zvýšené zákazky pre americký zbrojársky priemysel. Tomu však americký prezident uškodil svojím konfrontačným kurzom voči Európanom aj cez zrušenie podpory Ukrajine pred pár mesiacmi. Európania to vzali ako impulz, že sa musia do budúcnosti spoliehať viac na seba, respektíve jeden na druhého. Nákupy amerických zbraní by mali ustúpiť nákupom európskej techniky.

Príprava na najhoršie

Na záver jedna provokujúca myšlienka tak pre zástancov neutrality, ako aj pre slovenských atlantistov.

Zástancovia neutrality by si mali položiť otázku: ak je neutralita taká úžasná, prečo dve dlhodobo neutrálne európske krajiny – Fínsko a Švédsko – sa po ruskom útoku na Ukrajinu v roku 2022 tak ponáhľali so vstupom do NATO?!

Žeby pocit ohrozenia Ruskom, geografická blízkosť a historické skúsenosti?

Na druhej strane slovenskí atlantisti by si mali položiť otázku: prečo sú armády dvoch nových členov, donedávna zaprisahaných neutrálov – Švédska a Fínska –, hodnotené tak, že patria medzi najlepšie pripravené v Aliancii?!

Žeby dlhoročné členstvo v NATO viedlo u väčšiny členov k mentálnemu outsourcingu vlastnej obrany – k pocitu, že za našu obranu je zodpovedný niekto iný než my?

Čo by malo byť poučením z tohto mentálneho cvičenia? Slovensko by malo k svojej obrane pristupovať tak, akoby v krajnom prípade malo dôjsť k najhoršiemu a my sme sa mohli spoliehať len na seba. A súčasne nevystupovať ani z NATO, ponechať si túto poistku a dúfať v to najlepšie, teda že nám spojenci v prípade napadnutia prídu na pomoc.

Pripravovať sa na najhoršie a dúfať v to najlepšie. To by mal byť striedmy a zodpovedný prístup.