Ich vzorové krajiny Fico v Uzbekistane, Blaha vo Venezuele, Uhrík v Bielorusku a Danko v Rusku

V 90. rokoch chcel Vladimír Mečiar vybudovať zo Slovenska „druhé Švajčiarsko“. Teda aspoň o tom rozprával.

Skončilo sa to všestranným zaostávaním našej vlasti a komickou kauzičkou, keď sa na bilborde HZDS pred voľbami v roku 1998 objavila pod nápisom „Krajina nášho srdca“ švajčiarska prírodná scenéria namiesto slovenskej.

V istom zmysle to bola škoda. Každý ďalší politik, ktorý by sa snažil hľadať inšpiráciu vo Švajčiarsku a verejne by o tom hovoril, mohol očakávať výsmech, že to určite dopadne ako s Mečiarovými sľubmi.

Pritom Švajčiarsko, deväťmiliónový alpský štát rozkladajúci sa na menšom území než Slovensko, by v nejednej veci akiste mohlo byť pre nás vzorom. Je to poriadkumilovná a pritom ekonomicky liberálna krajina. Nachádza sa na druhom mieste celosvetovo v Indexe ekonomickej slobody v porovnaní so slovenským 42. miestom. A v Indexe ľudského rozvoja, ktorý zohľadňuje aj sociálny rozmer, sa delí o druhé miesto s Nórskom (Slovensko je na 44. mieste).  

Navyše funguje tam vnútorná inštitucionálna konkurencia medzi kantónmi. Pre silne centralizované Slovensko momentálne nedosiahnuteľný ideál decentralizácie...

Švajčiarsky úspech je zmesou úsilia a šťastia

Lukáš Krivošík

No prestaňme snívať! Na rozdiel od Mečiarovho HZDS dnešní predstavitelia národnosocialistického prúdu slovenskej politiky ani len nepredstierajú, že vzhliadajú ku krajinám, ktoré sú bohatšie ako my. Pozoruhodné je, že najmä v poslednom čase nám tu predkladajú a vychvaľujú krajiny, ktoré sú chudobnejšie i politicky neslobodnejšie ako Slovensko.

Danko v Moskve, Fico v Taškente

S týmto zvláštnym politickým turizmom začal zrejme Andrej Danko. V januári sa prihlásil z moskovských obchodov, aby Slovákom ukázal tamojšie plné regály a ceny potravín.

Predseda SNS chcel zrejme demonštrovať, že v Rusku sa nežije až tak zle. Respektíve že Rusku sa ekonomicky darí aj navzdory západným sankciám.

Jeho porovnania vyvolali na Slovensku vtedy veľké diskusie. Napríklad televízia Markíza si pri cenových porovnaniach masla všimla, že ak by Andrej Danko vzal do úvahy gramáž, až tak výhodne by nákup tejto komodity v Moskve nevyšiel, ako to prezentoval on...

V každom prípade výstupy predsedu SNS sú už vnímané ako folklór. Vážnejšie je, že Robert Fico pri návšteve Uzbekistanu zopakoval svoje tézy o údajnej potrebe zmeny politického systému u nás.

„Keď máte sto politických strán, nemôžete konkurovať. Keď máte vládu, ktorá je zostavená zo štyroch politických subjektov, nemôžete konkurovať,“ vyhlásil premiér.

A popri Číne a Vietname vychválil aj Uzbekistan: „Toto je jednoducho krajina, ktorá je postavená na silnom, múdrom a vzdelanom prezidentovi. Ja hovorím o demokraticky slobodných parlamentných voľbách na Slovensku a o zmene systému v tom, že treba znížiť počet politických strán.“

Robert Fico v UzbekistaneVolám po zmene politického systému, aj Slovensko by potrebovalo menej strán

TASRPostoj

Pár slov o Uzbekistane

Stabilitu v Uzbekistane naozaj majú. Terajší prezident Šavkat Mirzijojev je v úrade od roku 2016.

Predtým bol od roku 2003 premiérom pod predchádzajúcim prezidentom Islamom Karimovom. Karimov vládol od roku 1991 až do svojej smrti v roku 2016 a bol diktátorom klasického strihu, ktorý dával svojich odporcov zatvárať či mučiť.

Oproti predchodcovi súčasný prezident naozaj režim liberalizoval. Skoncoval napríklad so štátom sponzorovanou nútenou prácou pri zbere bavlny, ktorá fungovala počas jeho predchodcu. Úrady počas žatvy zvykli proste nahnať ľudí z úplne nesúvisiacich povolaní na polia.

No to neznamená, že táto stredoázijská krajina je teraz nejakou ukážkovou demokraciou. Najlepším komentárom Ficových obdivných slov na adresu Uzbekistanu je citát zo správy Európskeho parlamentu z roku 2023 na adresu tohto štátu.

Európsky parlament „vyjadruje hlboké znepokojenie nad chabými výsledkami Uzbekistanu v oblasti demokracie, slobody médií, ľudských práv a právneho štátu, o ktorých informujú medzinárodné organizácie pre ľudské práva; vyjadruje poľutovanie nad tým, že opozičné strany prakticky nemôžu v krajine pôsobiť a že etnické a náboženské menšiny sú často nedostatočne zastúpené v štátnych štruktúrach a diskriminované; vyzýva uzbeckú vládu, aby rešpektovala slobodu združovania tak pre mimovládne organizácie, ako aj pre politické strany; vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek určitým zlepšeniam v boji proti korupcii je vo verejnej správe stále rozšírené úplatkárstvo, rodinkárstvo a vydieračstvo...“

Správa obsahuje mená konkrétnych blogerov, novinárov či kritikov moci, ktorých režim perzekvuje. A EP zároveň vyzýva vládu tejto väčšinovo moslimskej krajiny (k islamu sa hlási 97 percent obyvateľstva), aby ochraňovala kresťanských konvertitov, ktorí vo svojich komunitách a rodinách čelia hrozbe fyzického násilia, únosov či nútených sobášov...

V roku 2023 si v referende súčasný prezident odhlasoval predĺženie funkčného obdobia z päť na sedem rokov. Ich počet zostal obmedzený na dve, ale s tým, že jeho dovtedajšie obdobia v úrade sa mu v budúcnosti nemali započítavať.

Vzápätí vyhlásil prezidentské voľby, ktoré vyhral so ziskom skoro 88 percent (!) hlasov.

Životná úroveň

Možno si poviete, kašľať na demokraciu, ale určite je ten Uzbekistan aspoň bohatá krajina s vysokou životnou úrovňou obyvateľstva, či nie?!

Nie. Kým nominálne HDP Slovenska na obyvateľa je asi 27-tisíc dolárov, v prípade Uzbekistanu je to asi 3500 dolárov.

Je úplne v poriadku, ak slovenský premiér letí do Uzbekistanu a snaží sa tam dohodnúť obchody pre slovenské firmy. No je vodením slovenskej verejnosti za nos, ak premiér tvrdí, že Uzbekistan má byť pre nás akýmsi nasledovaniahodným vzorom.

Možno namietnete, že HDP nie je všetko a životná úroveň je viac ako len výkonnosť ekonomiky. V tomto duchu zaujímavé porovnanie medzi krajinami ponúka Index ľudského rozvoja, ktorý zostavuje jedna z agentúr OSN a zohľadňuje nielen ekonomickú výkonnosť, ale aj očakávanú dĺžku života a vzdelanostnú úroveň.

Kým Uzbekistan sa v Indexe ľudského rozvoja nachádza na 107. mieste zo 192, Slovensko je na 44. mieste. Proste naše krajiny hrajú v úplne iných ligách.

Popri Ficovej návšteve Uzbekistanu sa nedávno udiali ešte dve výpravy slovenských politikov. Europoslanec za stranu Smer Ľuboš Blaha bol v Caracase, odkiaľ sa vyznal z obdivu k Hugovi Chávezovi, ubezpečil svojich fanúšikov, ako sa tam dobre žije a že pokiaľ má Venezuela nejaké problémy, tak len vinou amerických sankcií, určite nie pre vyšinutú socialistickú politiku Cháveza a jeho nástupcu Madura.

Milan Uhrík z Republiky bol zase v Bielorusku, odkiaľ prezentoval video, ako sa krajine darí aj napriek sankciám.

Ešte raz, nominálne HDP Slovenska na obyvateľa je približne 27-tisíc dolárov. Najchudobnejšia krajina EÚ, Bulharsko, má tento údaj asi 18-tisíc dolárov.

Na porovnanie, tento údaj pre Rusko je 14-tisíc dolárov (podobne ako Srbsko), pre Čínu 13-tisíc dolárov, pre Bielorusko je to necelých osemtisíc dolárov, pre Vietnam 4800 dolárov, pre Venezuelu štyritisíc dolárov.

V už spomenutom Indexe ľudského rozvoja, v ktorom je Slovensko na 44. mieste a najnižšie umiestnené krajiny EÚ, Bulharsko a Rumunsko, sa delia o 55. miesto, sa Rusko nachádza na 64. mieste, Bielorusko na 65. mieste, Čína na 78. mieste, Vietnam na 93. a Venezuela na 121. mieste.

Stiahnuť nás dole

Poučenie z politickej turistiky predstaviteľov Smeru, SNS a Republiky je však toto: Milí voliči, nečudujte sa, že naša krajina stagnuje, ba upadá, keď naši politici vzhliadajú k štátom, ktoré sú nielen politicky neslobodnejšie, ale ponúkajú svojim obyvateľom zároveň výrazne nižšiu životnú úroveň ako Slovensko.

Uzbekistan, Čína, Vietnam, Venezuela, Bielorusko – to sú ich vzory. A čím viac času pri moci dostanú, tým viac stiahnu Slovensko na úroveň týchto krajín.

Problémom Slovenska nie sú desiatky politických strán, ako tvrdí Robert Fico. Problémom Slovenska je jedna konkrétna politická strana, a to tá, ktorá tu po roku 1989 najdlhšie vládla. Písali sme o tom pred pár týždňami: problém nie je ani v malej efektívnosti parlamentnej demokracie, ale v neschopnosti vlád Smeru posunúť Slovensko k lepšiemu.

Ako by na videá Fica, Danka, Uhríka a Blahu z ich ciest mohla reagovať opozícia?

Napríklad niekto z KDH by sa mohol inšpirovať a vyraziť do Mníchova. Nájsť pekný výhľad a spraviť video s odkazom: Toto je Mníchov, hlavné mesto Bavorska. Takto, milí spoluobčania, vyzerá spolková krajina, ktorú nepretržite od roku 1957 spravuje konzervatívna kresťanská strana CSU. Toto a toto sa im podarilo. A takto by to mohlo raz byť aj na Slovensku...