„Čo sú toto za stvorenia?“ „Iba hlúpe ženy.“ „Všetky ste tak akurát dobré do kuchyne.“ „Smradľavé hovná sa zlievajú do jednej smradľavej hromady, hnus.“ Tak znejú komentáre pod príspevkom na sociálnej sieti, ktorý pozýva na diskusiu žien v politike. Tých opozičných.
„Že vám nie je trápne. Neviem, ako by ste reagovali, ak by sa o vašej žene, dcére, priateľke niekto takto vyjadroval. Naozaj smutná realita a stav našej spoločnosti,“ napísala v reakcii na nenávistné komentáre pod svojím statusom žilinská županka Erika Jurinová.
Zakladajúca členka bývalého OĽaNO, dnes hnutia Slovensko, debatovala spoločne s ďalšími političkami z opozičných strán v diskusii s názvom Spolupráca je cesta, ktorú zorganizovala šéfka strany Za ľudí Veronika Remišová.
SaS poslala do debaty exkádeháčku Martinu Bajo Holečkovú, za KDH prišla poslankyňa Andrea Turčanová a mimoparlamentých Demokratov zastupovala Natália Svítková.
Najväčšie opozičné hnutie PS bolo bez zástupkyne. Pôvodne mala prísť Irena Bihariová, no pre povinnosti v parlamentnom výbore pre obranu a bezpečnosť do Žiliny nakoniec nepricestovala.
Rečníčky sa zhodli na tom, že politika v posledných rokoch zhrubla a pre ženy nie je príjemná. Odkazovali na nevhodné urážky či osobné skúsenosti s hanlivými pokrikmi na ulici.
V 150-člennom zákonodarnom zbore je aktuálne 35 poslankýň. Po skúsenostiach s komunálnou politikou si poslankyňa Turčanová, ktorá bola dvakrát primátorkou Prešova, myslela, že Národná rada bude mať vyššiu úroveň.
„Bola som sklamaná, dokonca to niekedy bolo vyhrotenejšie,“ vraví o atmosfére v parlamente.
Teraz už je jedinou poslankyňou KDH, keďže z klubu vlani odišla Martina Bajo Holečková. Terajšia poslankyňa SaS tvrdí, že najťažšie je vysvetľovať agresiu druhého politického tábora. Naposledy sa jej syn pýtal na počarbané bilbordy s jej podobizňou. „Pýtal sa, prečo mi to niekto robí. Nerozumel tomu.“
Podľa županky Jurinovej, ktorá bola počas pôsobenia v Národnej rade jej podpredsedníčkou, to „bolo veľmi nepríjemne obdobie aj vtedy a je to tak aj teraz“. Pozerá sa však aj do vlastných radov.
„Odkazujem aj kolegom, aby tlmili svoje vášne,“ hovorí. Zakladajúca členka hnutia už viackrát otvorene kritizovala komunikáciu Igora Matoviča.
Lídra bývalého OĽaNO sa zastala Remišová, podľa ktorej Matovič v tých najťažších chvíľach obetoval aj post premiéra, čo označila za „veľmi silný moment“.
Pozíciu žien v politike načrtla poslankyňa Turčanová. „Som jediná v klube KDH a povedia mi: Príď na tlačovku, lebo aj ženu tam treba. Nie že povedz niečo, ale stačí, že tam budeš stáť, a dobre sa obleč,“ prezradila o pomeroch v klube. Je to podľa nej ponižujúce.
Turčanová vraví, že je zlé, keď vás vlastní kolegovia v klube neberú ako partnera.
„Ale berú vás ako nejaký doplnok, ktorý by mal byť – veď všetci hovoria o tej rodovej rovnosti,“ dodala. Podľa nej ženy vnímajú politiku viac ako službu. „Preto sme možno viac odhodlané bojovať, aj keď sa nám nadáva, aj keď nás nepúšťajú dopredu.“
Spomína si aj na prípad, keď robila tlačovú konferenciu na vlastnú tému, ktorej sa venuje, ale vystupovala na nej až piata v poradí. „Lebo ženy nemajú široké lakte,“ dodala. Všeobecne „mačovstvo“ v politike odmietla.
Žilinská županka tvrdí, že ženy často nemajú chuť na sebaprezentáciu, hoci je to v politickej práci dôležité. „Pre mňa je to neprirodzené, ale inak to nejde, lebo sa ťažko presadíme,“ poznamenala. Aj ona naznačila, že nie vždy majú „muži v hnutí“ ochotu počúvať ju.

Moderátorka Vanda Tuchyňová a poslankyne Veronika Remišová a Andrea Turčanová. Foto: Postoj/Juraj Brezáni
Podľa Remišovej sa majú ženy tlačiť dopredu na kandidátkach. Kľúčová je však podľa nej zásluhovosť. Nie je stúpenkyňou žiadnych kvót, ani v dozorných radách, ani v parlamente. Kvóty rovnako odmietli aj ostatné prítomné opozičné političky.
Pred voľbami malo rovnaké zastúpenie žien a mužov na kandidátke iba Progresívne Slovensko.
Natália Svítková z Demokratov, ktorá je manželkou jedného z tzv. čurillovcov, si myslí, že ženy v politike by mali hľadať prienikové témy. Menovala napríklad menštruačnú chudobu, ktorú podľa nej muži prioritne riešiť nebudú.
„Na menštruačnej chudobe to určite nespojíme,“ reagovala Jurinová s tým, že by navrhovala riešiť skôr zdravotníctvo alebo dopravnú infraštruktúru. „Musí to byť aj marketingovo silná téma,“ povedala s dodatkom, že pred voľbami sa musia strany voči sebe aj vyhraniť, aby presvedčili svojich.
Podľa Holečkovej si niekedy treba zahryznúť do jazyka. Vyrušujú ju osobné útoky, ktoré sa podľa nej dejú aj v rámci opozície, hoci aj ona sama v minulosti kritizovala KDH, s ktorým sa dostala do parlamentu. Cestou je podľa nej ukázať vopred všetko, čo opozíciu spája.
SaS ponúka návod na povolebnú spoluprácu. Chce dať na papier všetky témy, na ktorých sa PS, SaS a KDH zhodujú. Strana to označuje za „deklaráciu rozumu“ a sľubuje si od toho základ budúcej koaličnej zmluvy.

Foto: Postoj/Juraj Brezáni
Turčanová z KDH vníma aktuálne štádium spolupráce ako utópiu. „Sú tam osobnostné rozpory medzi niektorými pánmi. Ak budú osobné animozity nezmieriteľné a nenaučíme sa cez to prehrýzť, tak nám nikto nebude veriť,“ poznamenala. „Uveriteľnejšia je, žiaľ, koalícia.“
Podľa kresťanskej demokratky by tmelom mohla byť zahraničnopolitická orientácia, keďže koalícia pod vedením Smeru sa v súčasnej situácii obracia skôr na východ. Dodala, že by sa v opozícii vedeli zhodnúť aj na ekonomických témach.
Napriek ideovým rozdielom medzi PS a KDH je Turčanová ochotná komunikovať s progresívcami o budúcej povolebnej spolupráci.
„Ak dokážeme komunikovať a povedať si, že za svoje červené čiary nepôjdeme, myslím si, že sa vieme baviť o konštruktívnej vláde,“ povedala s tým, že skôr s PS je šanca mať „zmysluplnú a zodpovednú vládnu koalíciu“.
„Ak bude ktorýkoľvek z nás nasilu presadzovať to svoje – my povieme, že chceme úplný zákaz potratov, oni povedia, že chcú práva pre LGBT komunitu –, tak sa nikdy nedohodneme,“ dodala Turčanová s vedomím, že hnutie by prišlo o časť svojich voličov, či už by šlo do koalície s PS, alebo so Smerom.
Erika Jurinová nepokladá za dobrý signál ani to, že Igora Matoviča ostatné opozičné strany vylučujú zo spolupráce. Tvrdí, že mu to, paradoxne, pomáha.
Hnutie Slovensko v prieskumoch posledné mesiace rastie. Kým na jeseň 2024 namerala agentúra Focus hnutiu iba niečo viac ako tri percentá hlasov, teraz má Matovič takmer osem.
Z posledného Focusu tiež vyplýva, že ak by sa opozičné strany spojili, mali by vládnu väčšinu so 79 mandátmi. Spolupráca celej opozície je však otázna najmä pre veľké ideologické rozdiely. PS a SaS sú názorovo na celkom iných póloch ako KDH a hnutie Slovensko.
Matovičovci sa pred poslednými parlamentnými voľbami voči progresívcom ostro vyhraňovali. Igor Matovič vtedy odmietol ísť do vlády so stranou, ktorá by presadzovala konkrétne body z programu PS.
Okrem iného išlo o bezplatnú antikoncepciu pre deti do 16 rokov, bezplatné potraty pre dievčatá bez rozdielu veku na počkanie a bez informovania rodičov alebo zmenu pohlavia mladistvých.

Jurinová zvolila miernejší tón ako Matovič a pre Postoj uviedla, že po voľbách sa môžu nakresliť nové čiary. „Ak naozaj chceme vytvoriť niečo jednotné a kompaktné, tak každý musí ustúpiť z nejakých svojich pozícií,“ reagovala na problémové časti programov jednotlivých opozičných strán.
Političky hovorili aj o obete žien. Turčanová za obetu pokladá aj to, že ženy vstupujú do manželstva a stávajú sa nenahraditeľné v pozícii matky. „Riskujú stratu zamestnania, po materstve začínajú od nuly,“ upozorňuje politička KDH. Ako obetu vníma aj ochotu ženy vstúpiť do politiky.
Žilinská županka o obete hovorila v kontexte budúcoročných regionálnych volieb, v ktorých podľa jej slov zatiaľ nedostala podporu ani od jednej opozičnej strany. „Zvažujem, či to má alebo nemá zmysel,“ povedala Jurinová.
Myslí si, že súčasná koalícia strán spolu s Republikou už nespraví v Žilinskom kraji takú chybu ako naposledy, keď každý mal svojho kandidáta.
Ak by opozícia vedela vygenerovať niekoho ešte lepšieho ako ju, je ochotná do súboja nevstúpiť. „Vtedy ustúpim pre dobro veci,“ hovorí s tým, že pôjde o obetu.
Podľa Remišovej však nie je vždy obetou ustúpiť. Odkazovala na koniec vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera, ale aj na prezidentku Zuzanu Čaputovú, ktorá podľa šéfky Za ľudí mala v boji zotrvať. „Keby do toho išla druhýkrát, dala by to,“ myslí si šéfka Za ľudí.
„Nie vždy je pozitívum stiahnuť sa do úzadia. Niekedy treba vytrvať aj napriek tlaku,“ dodala, hoci uznala, že nenávistné prejavy voči prezidentke boli veľké. Čaputová ako hlavný dôvod neuchádzať sa opäť o znovuzvolenie uviedla, že po náročnom období svojho mandátu nemá dostatok síl na ďalších päť rokov v úrade.