Progresívci a kresťanskí konzervatívci by za normálnych okolností mali stáť na opačných póloch politického spektra. V slovenskej opozícii však vzhľadom na aktuálnu situáciu spolupracujú.
V záujme vytvorenia alternatívy k Ficovej vláde sú viacerí liberálni politici ochotní dočasne sa vzdať tém, ktoré liberálov a konzervatívcov rozdeľujú.
Rezignáciu na témy ako registrované partnerstvá vyjadrili napríklad Branislav Gröhling a Jana Bittó Cigániková z SaS. „Nebudú,“ uviedla. Ľudovít Ódor zas hovorí o „menej liberálnom“ programe Progresívneho Slovenska. Denník Postoj zisťoval, či sa to naozaj odrazí v programoch politických strán.
Už je to rok, čo liberálnej SaS šéfuje Branislav Gröhling, a zdá sa, že vníma dôsledky aktuálne zmeneného sveta, keď vyhlásil, že schválenie registrovaných partnerstiev preňho „absolútne nie je téma“.
„Ľudia na Slovensku to neriešia, riešia to len vládni politici a niektoré strany, ktorí si na tom chcú, bohužiaľ, robiť kampaň. Toto ja robiť nebudem,“ povedal Gröhling v rozhovore pre Postoj.

Gröhling tak vybočil z nastavenia SaS z obdobia pred poslednými voľbami, keď stranu viedol ešte Richard Sulík. Ten po vražde na Zámockej a po neúspešnom hlasovaní o návrhu SaS o partnerskom spolužití na jeseň 2022 vyhlásil, že strana pôjde po voľbách iba do takej koalície, ktorá bude mať v koaličnej zmluve a programovom vyhlásení návrh registrovaných partnerstiev, ktorý bude hneď obratom schválený.
Šéf SaS tvrdí, že pozná veľa ľudí z LGBT komunity a „nebavíme sa o registrovaných partnerstvách ako prioritnej veci, ktorú treba schváliť ako prvú. To absolútne nie je téma“.
Podobný názor má prekvapivo aj poslankyňa Jana Bittó Cigániková z SaS, považovaná v strane za bojovníčku za práva žien, ktorej „náboženstvom je sloboda voľby“. Doteraz v parlamente pravidelne prichádzala s liberálnymi návrhmi, ktoré boli v rozpore s konzervatívnymi hodnotami. Naposledy vlani, keď pretláčala potratovú tabletku.
Teraz sa poslankyňa Bittó Cigániková vzdáva kontroverzných tém. Čo ak SaS a PS budú chcieť registrované partnerstvá a KDH povie, že v žiadnom prípade? „Nebudú,“ odpovedala Bittó Cigániková v rozhovore pre portál 360tka.sk. Doteraz to liberáli v programe mali.

Poslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková. Foto: Postoj/Adam Rábara
„A toto treba spraviť aj z pohľadu KDH a máme to vybavené,“ dodala s tým, že kresťanskí demokrati majú zabudnúť napríklad na legislatívu obmedzujúcu potraty. Spoluprácu vidí napríklad pri ekonomických otázkach.
„Nech oni zabudnú na interrupcie, my, bohužiaľ, budeme musieť na najbližšie volebné zrejme zabudnúť na registrované partnerstvá a poďme sa baviť o ekonomike a o tom, aby sa na Slovensku žilo lepšie ako doteraz,“ doplnila Bittó Cigániková.
Napriek vyjadreniam politikov z SaS sa program strany meniť nebude, čo potvrdil v reakcii pre Postoj šéf liberálov Gröhling. „Program strany SaS sa nijak nemení. Hovoríme však o tom, že pri potenciálnej vláde musíme odložiť hodnotové témy bokom,“ uviedol.
„Medzi najbližšími partnermi máme KDH, ale aj iné strany, ktoré tieto témy vyslovene odmietajú presadiť. A takisto my v SaS nechceme obmedzovať interrupcie a práva žien. Vtedy musíme ľuďom povedať pravdu – v takejto konštelácii nie je možné tieto veci presadiť. To je fakt, či sa nám to páči, alebo nie,“ napísal šéf SaS.
Podľa Gröhlinga musia byť liberáli „realisti“ a musia povedať ľuďom pravdu. „Registrované partnerstvá môže schváliť 76 liberálnych poslancov. A toľko ich podľa prieskumov nie je,“ povedal s tým, že budúca vláda sa bude musieť sústrediť na to, ako oživiť Slovensko.

Predseda SaS Branislav Gröhling. Foto: Postoj/Adam Rábara
SaS ponúka aj návod na povolebnú spoluprácu. Podľa Bittó Cigánikovej budú mať jednotlivé strany svoje vlastné programy a ciele, no zároveň treba spísať gro tém, na ktorých sa PS, SaS a KDH zhodujú.
„Mohli by sme to dať na papier, aby bolo jasné, že toto je to, kde konflikt nebude, a keď už sa na ničom inom nedohodneme, tak aspoň na tomto áno a budeme sa toho držať,“ predostrela poslankyňa SaS.
Vopred napísané programové vyhlásenie vlády spomínal v rozhovore pre Postoj aj šéf SaS. Argumentoval tým, že strany by mali byť pripravené, aby sa „nedohadovali týždeň po voľbách, čo idú robiť“. Nazval to „deklaráciou rozumu“.
SaS išla do volieb v roku 2023 s programom, ktorý vo veľkej miere riešil ekonomické veci. Pri ľudskoprávnych otázkach však zachádzala z konzervatívneho pohľadu priďaleko.
Okrem zavedenia registrovaných partnerstiev pre páry rovnakého pohlavia chcela uzákoniť aj právo na adopciu detí homosexuálmi. Sulík to neskôr vysvetľoval, že malo ísť len o osvojenie detí.

Liberáli prišli aj s návrhom umožniť potraty prostredníctvom tabletky, na ktorú by stačil predpis ošetrujúceho gynekológa. Presadzovať chceli aj zníženie hranice na podstúpenie umelého potratu z 18 na 16 rokov bez súhlasu rodiča.
Podobne bol na tom aj program Progresívneho Slovenska. Vo voľbách napokon strana s premiérskymi ambíciami Smer nezdolala.
Progresívci však nezostali iba pri návrhoch na zavedenie inštitútu životných partnerstiev, v programe tvrdili, že budú hľadať podporu „pre rozšírenie manželstva pre všetky páry, čo považujeme za skutočné naplnenie princípu rovnosti podľa vzoru väčšiny krajín Európskej únie“.

PS však prišlo s ešte podstatne radikálnejšou agendou, keď sa napríklad zaviazalo presadiť tranzície iba na princípe „sebaurčenia“, ešte viac liberalizovať potratovú legislatívu, pri ktorej žiadalo dostupné potraty nie pre tehotné ženy, ale „pre všetky tehotné osoby“.
Používania tohto slovného spojenia sa nedávno odmietla vzdať predsedníčka republikovej rady hnutia Zuzana Mesterová, ktorá v rozhovore pre Denník N na otázku, či podľa nej existujú tehotné osoby alebo tehotné ženy, odpovedala, že „každá žena je osoba, a keď sa niekto cíti ako osoba inak ako žena a zároveň môže byť tehotná, tak je to tehotná osoba“.
Aj medzi progresívnymi politikmi však niekto pripustil, že program PS by mal obsahovať „nejaké zmeny“. Europoslanec Ľudovít Ódor z PS v rozhovore pre portál 360tka.sk povedal, že program progresívcov bude „možno aj trošku menej liberálny“.
„Prišiel aj Ivan Korčok, ktorý bude lídrom programu, a myslím si, že program bude normálne vyvážený, realistický, pragmatický, práve s cieľom, aby sme vedeli urobiť niečo pre Slovensko. V tomto, myslím si, bude nejaká zmena,“ uviedol bývalý premiér úradníckej vlády, ktorý potom kandidoval za PS.
Ódor zároveň povedal, že má na vec podobný názor ako poslankyňa Bittó Cigániková, a kultúrno-etické témy zhodil zo stola so slovami: „Keď horí dom, nie je až také extrémne dôležité, že stena má bielu alebo modrú farbu. Na tom sa nehádajme.“
.jpg)
Europoslanec za PS Ľudovít Ódor. Foto: TASR/Jaroslav Novák
„Keď nám tu niekto unáša štát na Východ, tak pre mňa to je otázka irelevantná,“ povedal europoslanec PS s tým, že nerozumie, prečo sa na Slovensku politické strany predbiehajú v tom, kto predstaví lepší návrh na zmenu ústavy, čím narážal na Smer, ako aj na potenciálneho spojenca KDH.
Na otázku, či by sa progresívci mali kvôli spolupráci s kresťanskými demokratmi ešte pred voľbami vzdať registrovaných partnerstiev, odpovedal, že „nie“.
„Aj KDH, aj PS môžu mať v programe, čo chcú. Len potom ide o to, aké budú karty po voľbách. Keď tie karty budú také, že sa iba spoločne bude dať niečo vytvoriť, tak, samozrejme, prídu kompromisy. Niekto vyhodí toto z programu, niekto zas niečo iné,“ vysvetlil Ódor s tým, že by strany mali kampaňovať so svojimi témami.
Progresívne Slovensko v reakcii na otázky denníka Postoj, či strana upraví svoj program tak, aby mohla v prípadnej koalícii spolupracovať aj s konzervatívcami, odpovedalo, že ich program „samozrejme, bude iný ako naposledy, ale žiadne zásadné škrty nechystajú“.
„Koalícia a programové vyhlásenie vlády sa vyjednávajú po voľbách. Tam budú musieť niečo škrtať všetky strany, lebo v koalícii nikto nepresadí sto percent svojho programu,“ odpovedalo hnutie s tým, že dnes už na podobe programu intenzívne pracujú.
„Zároveň si však nemyslíme, že preto musíme ustupovať z opatrení pre rovnosť práv všetkých ľudí v našej spoločnosti,“ doplnilo PS.
Stanovisko hnutia, že chcú oslovovať aj umiernených stredových „voličov a voličky“, je zhodné s vyjadreniami šéfa PS Michala Šimečku, ktorý sa snaží hnutie profilovať viac do stredu. Konzervatívni komentátori to však označujú skôr za pózu a komunikačnú fintu.
.jpg)
Predseda PS Michal Šimečka. Foto: Postoj/Juraj Brezáni
Niektorí bývalí členovia hnutia PS spätne kritizujú, že je v kultúrnych témach príliš ľavicové, až marxistické. Denník Postoj pred časom zverejnil výpovede viacerých z nich a poodkryl fungovanie strany.
Šimečka v novoročnom rozhovore pre tlačovú agentúru TASR uviedol, že voličov chce loviť aj v konzervatívnych vodách, a to aj napriek tomu, že odmieta zmeniť hodnotové ukotvenie hnutia. „Východiská PS, ako ich máme v našej zakladajúcej vízii, sa nemenia.“

Napriek rozdielom v rámci opozície je Šimečka ochotný spolupracovať. „Beriem KDH ako stranu, ktorá je veľmi odlišná od PS, ale máme natoľko silnú zhodu v kľúčových otázkach zahraničnej politiky a spravodlivosti, že si veľmi dobre viem predstaviť fungovať v rámci vládnej koalície,“ uviedol Šimečka s tým, že rozdiely nie sú až také priepastné.
PS aj KDH zhodne odmietajú spoluprácu so Smerom aj s Hlasom. Stranu Matúša Šutaja Eštoka napríklad kritizujú za to, že podporila zmeny v trestných kódexoch či zrušenie RTVS.
Zdržanlivejšie sa progresívci a kresťanskí demokrati vyjadrujú k hnutiu Slovensko Igora Matoviča či k Demokratom Jaroslava Naďa. Aj podľa poslankyne Bittó Cigánikovej z SaS sú Demokrati iba „bývalé OĽaNO“.

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.