Erika Jurinová Za OĽaNO sa nehanbím, ale za komunikáciu Igora Matoviča áno

„Môj pocit je taký, že v SaS chcú stoj čo stoj predčasné voľby, pričom si neuvedomujú, kam to doženú,“ hovorí o vládnej kríze zakladajúca členka OĽaNO a predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja. Menšinovú vládu s podporou kuffovcov nepokladá za dobrý nápad.

Hoci bola Erika Jurinová ako županka v Prezidentskom paláci obhajovať prorodinný balík, napriek tomu by prezidentkino veto v parlamente neprelamovala. Tiež ju ranilo, že s kolegami v hnutí o balíku vopred nediskutovali. 

V rozhovore približuje aj svoj vzťah s Igorom Matovičom a vysvetľuje, prečo nemá na svojich predvolebných bilbordoch značku hnutia. Hovorí aj prečo sa v prípade župných volieb nedohodli s KDH, či sa má stať z OĽaNO konzervatívna strana a čo po jej pôsobení v kresle županky zostane.

Erika Jurinová pochádza z Nižnej na Orave. V minulosti bola stredoškolskou učiteľkou, vedúcou redakcie regionPRESS-u i podpredsedníčkou Národnej rady. V roku 2017 porazila v žilinských župných voľbách Juraja Blanára zo Smeru. Je vydatá a má tri dcéry.

Ste zakladajúcou členkou OĽaNO. Ako sa pozeráte na vývoj koaličnej krízy?

Nie som zo situácie šťastná a som presvedčená, že najlepšou možnosťou je dovládnuť vo štvorkoalícii. Naším hlavným cieľom má byť napĺňanie programového vyhlásenia vlády, nie hádky. Máme pred sebou ešte veľké výzvy, plán obnovy, vojnu za hranicami, infláciu, a pre ľudí nie je nič lepšie, ako ich previesť touto zložitou krízou v pokoji.

Dnes to však vyzerá tak, že sa v koaličnej kríze nie je kam pohnúť. Kým pre SaS je ultimátum odchod Igora Matoviča, predsedníctvo OĽaNO zas ultimatívne odmieta jeho odchod z postu ministra financií. Do toho premiér Heger hovorí, že vláda bez SaS bude nefunkčná. Vidíte ešte priestor na dohodu?

Pre mňa je nepochopiteľné, ako SaS môže tvrdiť, že nechce ďalej s Igorom Matovičom pokračovať v jednej koalícii, no chce s ním ako s lídrom najsilnejšej strany uzavrieť novú koaličnú zmluvu. Miesto ultimatívnych riešení by SaS mala ukázať snahu o dohodu. Lebo ja ju momentálne nevidím.

Presne to isté môže tvrdiť SaS aj o OĽaNO.

Igor Matovič však už raz ukázal veľkú mieru pokory i to, že nie je k svojej stoličke prilepený. A bolo to pred rokom, keď odstúpil z kresla premiéra. Teraz sa nám situácia zopakovala. SaS by mala začať vyjednávať a snažiť sa nájsť zjednocujúce prvky, ktorými by jasne ukázali ľuďom, že chcú dovládnuť vo štvorkoalícii.

V SaS majú stále výhrady, no nevidím tam žiadnu sebareflexiu. Ale to je možno spôsobené aj ich hodnotovým nastavením.

Zachránilo by koalíciu, keby odstúpil Igor Matovič spolu s Richardom Sulíkom?

Neviem. No nepovažujem ultimáta za správne. Keď sa chce, tak sa spolupracovať dá. Jedným z mojich podpredsedov na župe je aj Milan Laurenčík zo SaS a nikdy som s ním neprišla do situácie, kde by sme museli použiť ultimáta.

Cez osobné konflikty v politike sa musíme vedieť prehryznúť. Aj ja spolupracujem v regióne, v obciach so starostami, s ktorými sa hodnotovo rozchádzam, ale keď chceme región rozvíjať, niečo dosiahnuť, tak sa nepozerám na stranícke tričko ani na to, či je to môj politický protivník.

Ale to na celoštátnej úrovni veľmi neplatí. Za stranu SaS ste sa prvýkrát dostali do parlamentu. Myslíte si, že chce ešte naozaj dovládnuť vo štvorkoalícii, alebo im ide o využitie situácie a predčasné voľby?

Môj pocit je taký, že chcú stoj čo stoj predčasné voľby, pričom si neuvedomujú, kam to doženú. Aj oni majú skúsenosť, čo posledné predčasné voľby spôsobili. Keď sa na dlhé roky vrátil Smer, vieme, akým spôsobom ďalších osem rokov fungovali a aký marazmus po sebe zanechali. V SaS by sa mali z toho poučiť, no oni zrejme chcú, aby sa táto doba vrátila. Tlaky sú dnes naozaj veľké a SaS akoby chcela opozícii pomôcť. Verím, že to robí len preto, lebo si to neuvedomuje.

Za pád vlády Ivety Radičovej ste spolu so SaS hlasovali aj vy.

A dnes to považujem za chybu. Boli sme vtedy v politike rok a pol a nevedeli sme celkom vyhodnotiť dôsledky.

Jednou z možností je aj scenár menšinovej vlády za pomoci troch poslancov okolo Štefana Kuffu. Hoci už nevyzerá reálne, boli by ste proti?

Nemyslím si, že to je dobrý nápad. So Štefanom Kuffom mám svoju skúsenosť pri predkladaní jedného zákona a myslím, že som sa z nej poučila.

Prekážalo by vám, keby vládu podporovali kuffovci, keď ste v minulosti so Štefanom Kuffom sedeli v jednom klube?

Štefan Kuffa je nekompromisný človek, bolo by to zrejme náročné. Ani jeho kandidatúru za kotlebovcov som doteraz nepochopila.

Ako hodnotíte Eduarda Hegera v role premiéra, aj počas koaličnej krízy?

Pre Slovensko je veľmi dobré, že je Eduard Heger premiérom.

Je lepším premiérom ako Igor Matovič?

To vôbec netreba hodnotiť. Každý je úplne inou osobnosťou, ale myslím, že Slovensko potrebovalo na poste premiéra upokojenie.

Ste rada, že dnes nie ste v parlamente?

Nechýba mi to. V regióne naozaj vidíte efekt hneď, keď sa veci realizujú, zatiaľ čo výsledky schválených zákonov v parlamente pocítite neraz s veľkým odstupom. Ťažšie sa to aj komunikuje ľuďom.

Erika Jurinová. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Veto pani prezidentky pri prorodinnom balíku by ste prelamovali?

Asi nie, hoci prorodinný balíček naozaj kvitujem a bola to jediná príležitosť, ako dať pracujúcim rodičom viac financií za to, že vychovávajú našu mladú generáciu. Konečne po 30 rokoch má Slovensko rodinnú politiku, prídavky sa nikdy nezvyšovali takýmto tempom. Na druhej strane mi je ľúto, že dobrá vec, ktorá je aj v súlade so zámerom strany SaS, keďže chcú znižovať daňovo-odvodové zaťaženie, si vyslúžila toľko hejtu.

Najväčšie výhrady boli voči krúžkovnému a spôsobu predloženia celého návrhu.

Ale krúžkovné nie je najväčší balík. Netvárme sa, že deti potrebujú len chlieb. Musia rozvíjať aj svoje telo, aj ducha.

Výhrady k balíku sú na dlhšiu diskusiu, vráťme sa však ešte k parlamentu. Prekáža vám, že sa veto prezidentky prelomilo s pomocou kotlebovcov?

Moja otázka je: čo mali urobiť? Stiahnuť návrh z rokovania?

Mohli prijať výhrady prezidentky a v riadnom legislatívnom procese dopracovať nedostatky.

Som presvedčená, že to by bolo úplné pochovanie celej myšlienky. Na druhej strane, bolo by nelogické, keby poslanci za balík nezahlasovali znova, keď už raz zaň predtým hlasovali bez ohľadu na to, čo spravia kotlebovci.

Takisto sa pýtam, prečo nikomu neprekážalo, keď pani Cigániková zabezpečovala pri zákone o pomoci ženám obštrukciu za pomoci fašistických strán. Som však presvedčená, že pri prelomení prezidentkinho veta nedošlo k dohode s fašistami a hlasovalo sa, ako im svedomie kázalo.

Prelomenie veta bolo jedným zo spúšťačov koaličnej krízy. Vy ste spolu s kolegom Jozefom Viskupičom boli ako zástupkyňa krajov dokonca v Prezidentskom paláci ozrejmiť postoj žúp, ktoré sú proti prijatiu balíka a vstúpili do štrajkovej pohotovosti. Ako tento krok vnímal Igor Matovič?

Ja som ako jediná zástupkyňa samospráv na stretnutí prezentovala postoj v prospech balíka.

To je nová informácia, žiadne podobné vyjadrenia ste doteraz nevyslovili.

Myslím, že sa komunikovalo, že stanovisko Združenia samosprávnych krajov SK8 nebolo celkom jednotné, a bolo to práve preto, že ja som sa celkom nezmierila s postojom kolegov.

Mediálne ste to vôbec nekomunikovali a ani na vašej stránke na sociálnej sieti ste po danom rokovaní SK8 priamo nepodporili prorodinný balíček. Síce ste napísali, že je správne, že rodiny dostanú viac peňazí, no zároveň ste uviedli, že samosprávy potrebujú kompenzáciu výpadku príjmu, lebo bez toho nedokážete pokryť ani bežné výdavky. To neznie celkom ako podpora.

Lebo si uvedomujem, že to prinesie ťažké chvíle, zvlášť keď máme energetickú krízu. Vidím, ako je naša riaditeľka ekonomického odboru pri zostavovaní rozpočtu zúfalá. Je faktom, že dnes, keď ešte stále rastú ceny energií, možno celý rozpočet spotrebujú bežné výdavky, takže na investície zrejme nezostane. Ale aj napriek tomu považujem za veľkú vec, že sa dá viac rodinám, ktorým sa teraz nebude rovnako žiť, lebo inflácia je veľká. Keď kríza pominie, túto pomoc určite pocítia.

Ako sa na vás v Prezidentskom paláci pozerali samosprávy, keď ste jediná prezentovali iný názor na balík, pričom sama hovoríte, že možno tento rok nevykryjete ani bežné výdavky?

Neviem, neriešila som to, zrejme boli prekvapení. Ja som to však jemne komunikovala dlhší čas. Filozoficky s balíkom nemám žiaden problém. Áno, samosprávy nebudú mať také výdatné navýšenie a budú mať problémy, ale verím, že to dokážeme zvládnuť. Najdôležitejšie je, že to pomôže ľuďom.

Kým samosprávy žiadajú od vlády kompenzovať výpadok príjmu, vláda tvrdí, že máte až taký nadvýber, že vám nemá čo kompenzovať. Váš názor?

Je to tak, že naše príjmy, okrem covidu, posledné roky veľmi stúpali a určite je za tým aj úspešnosť výberu daní. Keby sme nemali problémy s cenami energií a vysokú infláciu, ktoré môžu byť kameňom úrazu, nadvýber je natoľko slušný, že by nebol vôbec dôvod na to, aby sa samosprávy sťažovali. Na druhej strane vláda hovorí, že žiadnu samosprávu nenechá padnúť. Som presvedčená, že to nie sú prázdne reči, lebo určite nie je záujmom vlády, aby zničila samosprávy.

Vášmu kolegovi Viskupičovi, ktorý bol proti prijatiu balíka, prekážalo, že v OĽaNO s vami o ňom ani nediskutovali. Nechceli počuť váš názor?

Bola som pri tvorbe programu strany, vedela som, že dostať prorodinné nástroje do programového vyhlásenia vlády bola pre hnutie zásadná vec. Ale aj mne prekážalo, že sme sa o uskutočnení tohto sľubu dozvedeli, až keď to malo prísť na vládu. To ma prekvapilo, dá sa povedať, že aj ranilo.

Prečo minister financií neinformoval dvoch zakladajúcich členov OĽaNO, ktorých sa balík ako županov aj priamo dotýka?

Priznám sa, neviem, prečo sa zvolila takáto taktika. Priamo som to vyčítala aj na predsedníctve. Tento postup bol pre mňa nepochopiteľným a už by sa nemal opakovať. O natoľko závažných veciach pre samosprávu musia prebiehať vnútrostranícke diskusie. Bohužiaľ, toto sa nedeje len u nás, dialo sa to aj v Smere, kde však často ani poslanci v parlamente nevedeli, čo strana pripravuje, dokonca o čom hlasujú.

Fungovaním Smeru sa zrejme ako hnutie nechcete inšpirovať. Nie je však podobné konanie dôkazom, že OĽaNO je naďalej hnutím hlavne jedného muža?

Nie. Naše predsedníctvo sa stretáva pomerne často, naozaj reálne funguje a rozhoduje. Igor Matovič sám nerozhoduje.

Erika Jurinová. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Aký máte dnes s Matovičom vzťah?

Normálny, komunikujeme, sme spolu na predsedníctve, ale už sa oveľa menej stretávame, keďže je zahltený exekutívou a spoluprácou s poslancami a ja som v regióne. Som síce súčasťou predsedníctva, ale v istej miere som mimo diania, keďže nie som v parlamente a nechodím napríklad na poslanecké kluby. A aj vzdialenosť robí svoje.

Ako vnímate OĽaNO 10 rokov od jeho vzniku?

Myslím, že ciele, ktoré malo pri svojom vzniku – protikorupčnosť, transparentnosť a pomoc ľuďom –, sa nijako nezmenili, hnutie ich má ako ambíciu a aj ich napĺňa.

Nehanbíte sa zaň niekedy?

Za hnutie nie, robí veľmi veľa dobrých veci, ale za komunikáciu áno. Nie som často stotožnená s jej formou a to je niečo, čo mi naozaj prekáža. Mali sme s Igorom aj rôzne typy rozhovorov a on vie, že som k spôsobu jeho vyjadrovania aj komunikácie veľmi kritická. To podľa mňa ľuďom aj najviac na ňom prekáža a zrejme aj niektorým koaličným partnerom.

Pýtam sa to skôr preto, že ani vy, ani váš kolega Jozef Viskupič ste si na predvolebné bilbordy nedali logo hnutia, pritom ste jeho zakladajúcimi členmi a OĽaNO vám platí kampaň. V minulosti si najmä regionálni politici Smeru značku strany pri kandidatúre radšej nedávali, lebo im škodila. Navonok to pôsobí, že ani vy sa z rovnakého dôvodu so značkou hnutia radšej spájať nechcete.

Nie je to tak. Kade chodím, všade vedia, odkiaľ som. OĽaNO mám na čele priam vytetované. Niektorí mi v dobrom radili, aby som šla kandidovať ako nezávislá, ale asi viete, kto by mi to uveril. (Smiech.) Nezmažem zo seba, že som v OĽaNO, a ani to nemienim zapierať. Ľudia sa s tým nejako vyrovnajú. No nie je to dôvod, prečo značka hnutia na bilbordoch ešte nie je.

Prečo teda?

Od začiatku júla sme robili pripomínaciu kampaň a už dlhší čas rokujeme o koalícii. Hneď ako koalíciu uzavrieme, ideme do kampane s politickými značkami.

Potom ich plánujete na bilbordy doplniť?

Samozrejme.

Kto všetko vás podporí?

Na doriešenie podpory máme ešte čas do konca augusta. Nechcem to zatiaľ konkretizovať, ale bude to široká pravicová koalícia.

V rámci nej aj strana SaS?

Rokujeme, včas sa dozviete.

Nebude paradox, ak na konci augusta SaS odíde z koalície, ale zároveň podporí jednu zo zakladajúcich členiek OĽaNO v kandidatúre na županku?

Na krajskej úrovni je to trochu iné, no aj na národnej platí, že vždy, keď je ochota komunikovať, veci sa dajú vyriešiť. A to platí aj pre koaličnú krízu. Keď sa chce, tak sa dá.

S akými výhradami voči OĽaNO sa v regiónoch stretávate?

Často sa sťažujú na lídra, ale značka OĽaNO nie je stratená. A to nevnímam len od našich voličov. Pri priamom kontakte je snaha o diskusiu, aj keď kritickú. Prijímať kritiku je pre mňa úplne prirodzené, zvlášť keď sa dá z toho poučiť.

V minulosti ste tvrdili, že sa vám podarilo vyhrať aj preto, lebo ľudia boli unavení z politiky, ktorú robila vtedajšia vládna koalícia. Nemôže sa vám momentálne stať to isté a ľudia vás nebudú voliť práve pre kroky OĽaNO na národnej úrovni či vystupovanie Igora Matoviča?

Môže, ale verím, že ľudia zo mňa ešte unavení nie sú. Myslím, že mnohí vnímajú, ako sa rozvíja kraj. Urobilo sa množstvo vecí, ktoré dlho stáli. No vždy sa nájdu ľudia, ktorí vám povedia, že nič nerobím, hoci na úrade robíme na 150 percent.

Vaším hlavným protikandidátom je Igor Janckulík z KDH, váš vicežupan. Aké máte súčasné vzťahy?

Pracovné. Je mojím podpredsedom a rešpektujem to. Prebehlo viacero rozhovorov, snažili sme sa dohodnúť na spolupráci, ale rozhodli jeho vlastné ambície.

Kedy sa to medzi vami zlomilo?

Naše vzťahy sa začali ochladzovať, ešte keď bol v parlamente a vťahoval národnú politiku do krajskej. Ale hlavným momentom bolo, keď sa nevedel stotožniť s tým, že som sa v kraji rozhodla ísť do verejného obstarávania prímestskej autobusovej dopravy. On ma stále tlačil, aby sme išli dodatkom, no to nebolo zákonné.

Práve súťaž na prímestskú dopravu vám však mnohí vyčítajú. Súťažili ste ju na kratšie obdobie, kraj na tom prerobil a ešte aj doprava zdražela.

Áno, je pravda, že kraj dopláca na prímestskú autobusovú dopravu viac, ale dopravu nemáme drahšiu pre ľudí. S prípravou na integráciu sme zmenili tarify, aby sme motivovali ľudí na platby kartami, kde došlo k vyšším zľavám. Platba v hotovosti je menej výhodná.

Čo sa týka obstarávania, jednoduchšia cesta by bola podpísať dodatok, ale porušili by sme zákon. Ak máte takúto vedomosť, išli by ste do nezákonného rozhodnutia? Ja som to odmietla. Zvolili sme náročnejšiu, nepohodlnú cestu. Od našej súťaže už nikto nepochybuje, či dopravu obstarávať, alebo podpísať dodatok. Každý ju dnes súťaží, bohužiaľ, boli sme prví a mnohí sa poučili aj z našich chýb.

Vnímate to spätne ako chybu, keďže ste nakoniec aj tak museli ísť do priameho rokovacieho konania?

Nie, lebo sme to spravili v súlade so zákonom. Netrúfali sme si robiť súťaž na 10 rokov, preto sme šli len na tri roky. Bolo to extrémne náročné, poučili sme sa z toho a medzitým sme vypísali ďalšie súťaže, tentokrát už na 10-ročné obdobie. Pomaly ukončujeme súťaže na regióny, ktorých výsledkom už bude, verím, pre župu výhodnejšia doprava. Toto bol však zlomový moment v našej spolupráci s Igorom Janckulíkom.

Erika Jurinová. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Vnímate ho dnes ako svojho hlavného župného súpera?

Myslím si, že má šancu, len sa obávam, či nakoniec našou nespoluprácou neotvoríme cestu kandidátovi Smeru. To sa môže stať veľmi rýchlo. Preto sme mu ponuku na spoluprácu dávali a aj mu ju stále dávame, hoci zatiaľ nemám spätnú väzbu, že by chceli rokovať. Pritom keď sme sa o mojej kandidatúre rozprávali v minulosti s Milanom Majerským, otvorene mi povedal, že by bol rád, keby ma KDH podporilo.

V roku 2017 sa pán Janckulík nakoniec neuchádzal o post župana, aby nedrobil hlasy. Dnes obaja bojujete minimálne na Orave o rovnakého voliča. Ak by prieskumy pred voľbami ukazovali opak a mal by väčšiu šancu na úspech než vy, odstúpili by ste zo súboja?

Taký prieskum som zatiaľ nevidela, ale určite by som to zvažovala.

Niekedy začiatkom roka KDH dostalo od Igora Matoviča ponuku, že ak Igor Janckulík v župných voľbách nepôjde proti vám, KDH dostane v najbližších parlamentných voľbách niekoľko miest na kandidátke OĽaNO či dokonca až polovicu, čo však nevyšlo. Bol to váš nápad?

Môj nápad? To nie. Tieto rokovania prebehli a s ohľadom na národné voľby vnímam ako potrebné hľadať spôsoby, ako zabrániť prepadnutiu pravicových hlasov. Odjakživa sme to v OĽaNO hovorili, preto týmto stranám poskytujeme priestor na našej kandidátke.

Nebolo to v danom čase smerom ku KDH predčasné či neúmerné? Predsa len župné a parlamentné voľby sú dve veľmi rozdielne veci.

Táto diskusia je racionálna aj teraz, rovnako ako bola v predchádzajúcich voľbách, keďže KDH býva na hranici zvoliteľnosti. V každom prípade, či budú predčasné voľby, alebo nie, sme aj tak dva roky pred riadnymi voľbami a je načase rozprávať sa o tom, aký postup zvoliť. Bola by som veľmi rada, aby KDH bolo v parlamente, ale ako to dosiahnu, bude, samozrejme, na nich. Dostali ponuku a vyhodnotili ju.

Z prostredia OĽaNO prichádzajú signály, že do ďalších volieb by sa mohlo preprofilovať na konzervatívne hnutie. Stotožnili by ste sa s tým?

Ja by som sa s tým stotožnila, ale nemyslím si, že sa to stane. Nie je to ani téma, ktorá by sa teraz riešila na predsedníctve. Skôr naopak, vnímam záujem, aby sme ostali otvoreným hnutím a udržali si v OĽaNO rôznorodosť. Podpora rodín a protikorupčnosť sama osebe sú širokospektrálny cieľ, ktorý sa nespája len s konzervativizmom. A nie sme jediná strana, ktorá spája ľudí s rôznym hodnotovým nastavením. Aj v SaS poznám ľudí, ktorí sa označujú za aktívne žijúcich veriacich kresťanov.

Chcete, aby OĽaNO naďalej zostalo hnutím, ktoré spája konzervatívcov aj liberálov?

Neviem, či chcem, ale myslím si, že to má zmysel, hoci v mnohých témach na seba narážame. Mne by bolo v konzervatívnej strane dobre, ale potom by sa z OĽaNO stalo nové KDH a neviem, či je konzervatívnych voličov až také široké spektrum. Potom by malo zmysel spájanie konzervatívnych síl, nie vzájomné boxovanie.

Ak teda konzervatívne OĽaNO, tak aj s KDH či Za ľudí?

To by bolo pekné. Veľa bude závisieť aj od toho, ako sa vyrieši koaličná kríza.

Aké témy podľa vás rozhodnú o výsledku župných volieb vo vašom kraji?

Najmä problémy cestnej infraštruktúry, ktoré sú v Žilinskom kraji všade vypuklé – chýbajúce úseky D1, D3, a teda dostavba tunela Višňové, Čebrať, kysucká diaľnica či stavby nového železničného uzla pri Žiline. Podobne opravy našich ciest II. a III. triedy, mosty. Témou bude aj zdravotná starostlivosť. No a predpokladám, že moji politickí oponenti budú proti mne využívať aj hnev voči vládnej koalícii.

Pred minulými voľbami ste tvrdili, že vaším hlavným cieľom je urobiť zo Žilinského kraja najlepšie miesto pre rodiny a dosiahnuť, aby sa do kraja ľudia sťahovali z iných častí Slovenska. Koľko ľudí sa sem za vášho pôsobenia nasťahovalo?

Takou štatistikou nedisponujem. A takéto zmeny sa neudejú zo dňa na deň. Určite sme však svoje heslo Kraj priateľský k rodinám naplnili mnohými opatreniami, ktoré sú dnes realitou.

My sme sa na to pozreli a výsledok je rovnaký, dokonca ide o stovku ľudí menej.

To, že počet obyvateľov je o sto nižší, súvisí najmä s demografiou. Ale viete, ťažko zistíte cez štatistiku, koľkí tu mali trvalý pobyt, ale nežili tu, no vrátili sa späť. Osobne však vnímam, že viacerí mladí sú ochotní vrátiť sa a vracajú sa. A to najmä pre benefity, ktoré im náš kraj prináša. Krásna príroda na dosah, množstvo vyžitia i dobrá možnosť stabilne sa tu zamestnať.

Ste oravská žena, veľmi dobre viete, ako tam fungujú rodiny, z ktorých väčšina mužov chodí na dlhé týždne aj tisíc kilometrov za hranice, aby dobre zarobili. Čo ste spravili preto, aby ostávali pracovať v kraji a neodchádzali od svojich rodín?

To je zákerná otázka. Tu treba poznať kompetencie kraja, ktoré sú limitované. Snažíme sa zlepšovať poskytované služby i podmienky na podnikanie a inovácie. Preto sme zriadili aj inovačné centrum a spolupracujeme so Sario pri získavaní investorov do regiónu.

To sú podľa vás sľubované zmeny, ktoré odchodu mužov od rodín zamedzia?

Zmeny, ktoré by udržali otcov doma, sme nepriniesli, lebo stále odchádzajú za prácou, aby zarobili viac ako v regióne. Aj keď pracovný trh je široký, mzdy nie sú na úrovni Bratislavy ani západných krajín. To je, bohužiaľ, vzťah ponuka – dopyt.

My však pracujeme na stálom zlepšovaní služieb, čím vieme pritiahnuť ľudí späť. Opravili sme 200 kilometrov ciest, 50 mostov, snažíme sa mať kvalitnejšie zdravotníctvo, v ktorom sa urobilo naozaj veľa. Rekonštruovali sa oddelenia v nemocniciach, nakupovali nové prístroje. Do zdravotníctva sa investovalo vyše 15 miliónov eur.

Erika Jurinová. Foto: Postoj/Juraj Brezáni

Okrem iného sme s nami zriadenou Nadáciou Žilinského kraja pomohli viac ako 300 rodinám v krízových situáciách. Kľúč v lepších podmienkach vidíme i v skvalitnení vzdelávania, preto revitalizujeme školy, odborné vzdelávanie, aby nám mladí ľudia neodchádzali.

To sú všetko veci, ktoré môžu ľudí povzbudiť, aby tu ostali. Ja im neviem zvýšiť platy, to je na štáte a zamestnávateľoch. Pracovných ponúk je v kraji veľa, ale ľudia prirodzene idú za lepším, toto sa nám, máte pravdu, nepodarilo zvrátiť.

Hoci ste opravili mnoho nemocničných pavilónov, od októbra sa napríklad končí činnosť detskej pohotovosti v Ružomberku, a to pre nedostatok lekárov. Z pohľadu všeobecných lekárov máte až tri kriticky nedostatkové regióny, podobne to platí aj v prípade pediatrov, a to nehovoríme o špecialistoch. Nedostupnosť zdravotnej starostlivosti ľudí trápi viac, než ako to v nemocnici vyzerá. Čo s tým chcete robiť?

Toto aktívne riešime od nástupu. Ako prvý a vtedy jediný kraj sme pre zdravotníkov vytvorili stabilizačný program, cez ktorý medikom i zdravotníkom poskytujeme finančný príspevok, aby ostali pracovať v kraji, ako aj príspevok na zriadenie ambulancií.

Podľa štatistík bolo v Žilinskom kraji zriadených najviac ambulancií na celom Slovensku, ak ma pamäť neklame, až 68. No uvedomujeme si, že to nestačí, lebo veľa lekárov nám končí na dôchodku. To je problém celého Slovenska a akokoľvek sa snažíme, nevieme zastaviť odlev mladých lekárov.

Na Slovensku dlhodobo riešime problém s chýbajúcimi zdravotníkmi. Minister zdravotníctva je nominantom vášho hnutia, nehovoriac o ministrovi financií. Tlačíte na nich, aby riešili razantnejšie aj tému navyšovania platov?

Áno, a verím, že čo najskôr dorokujú. Bombardujeme ich s tým dlhodobo. Platy určite pomôžu v stabilizácii lekárov a sestier, pomôžu tým celému Slovensku, hoci migráciu z východu na západ nikdy nezastavíme.

Neobávate sa dôsledkov optimalizácie siete nemocníc, voči ktorej mali župy výhrady a ministerstvo jej finálne zverejnenie odsunulo radšej až po voľbách?

Niektoré naše pripomienky v zákone boli akceptované, niektoré nie. No naše krajské nemocnice si už takú malú, vlastnú optimalizáciu urobili. Špecializovali sme si ich. Nemáme v každej nemocnici všetko. Naším jednoznačným cieľom je poskytovať v našich štyroch nemocniciach kvalitnú zdravotnú starostlivosť a verím, že aj po optimalizácii budú fungovať v rovnakom móde ako teraz.

Nebude teda dôsledkom optimalizácie systému väčšia nedostupnosť starostlivosti?

Prípadnú nedostupnosť si nikto nevezme na zodpovednosť. Dochádzanie za niektorými výkonmi sa však deje už teraz. Ale čo považujem za veľké víťazstvo, je to, že sa postaví úplne nová moderná a dobre vybavená nemocnica v Martine. To považujem za veľký prínos pre región, budeme opäť kvalitnejšie ošetrovať pacientov i vzdelávať našich zdravotníkov.

Čo je váš cieľ, ktorý by ste chceli po prípadnom opätovnom zvolení v úrade dosiahnuť?

Pokračovať v tom, čo sme spoločne naštartovali, so zameraním na ľudí. Dokončiť projekty, ktoré sme začali. Opravovať cesty, mosty, získavať zdravotníkov, vzdelávať kvalitnejšie mladých, otvárať chýbajúce sociálne služby, poskytovať služby kultúrne a pritom dbať na ochranu nášho prirodzeného prostredia.

Národný kontrolný úrad nedávno konštatoval, že sme jediný z krajov, ktorý má účinný systém starostlivosti o mostné objekty, čo je potešiteľné. Aj takéto veci hovoria o tom, že veci sa hýbu. Chceme kraj atraktívny z pohľadu turistov, ale i príťažlivý pre podmienky na život v ňom.