Hysterici v akcii Spojenci, na ktorých sa Fico a ďalší populisti môžu spoľahnúť

Kauza slovenského hlasovania o pandemickej zmluve opäť raz ukázala, ako je naša verejná debata otrávená hystériou.

Ešte večer pred hlasovaním musela mať krajina na základe novinových titulkov, alarmistických vyjadrení politikov a rôznych kvázi expertov pocit, že sa – za úžasu celého sveta – rútime do zdravotnej doby kamennej.

Ráno sme sa však prebudili a s úžasom sme zistili, že nezanedbateľná časť sveta hlasovala tak ako my. Dokonca aj krajiny z nášho civilizačného okruhu ako Holandsko, Taliansko, Bulharsko či susedné Poľsko s liberálnou vládou.

Slovenský zástupca pri Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO), lekár Jozef Šuvada, na priamu otázku, čo znamená zdržanie sa Slovenska pri hlasovaní o pandemickej dohode v praxi, odpovedal takto: „Neznamená to absolútne nič. Výsledok je jasný, pokračuje sa ďalej v procese dopracovania prílohy, nič sme nezabrzdili. Pred podpisom dohody a jej ratifikáciou bude hĺbkové posúdenie finálnych obsahov návrhu pandemickej dohody. Keď budú hotové, bude na mieste zanalyzovať ich dôsledky pre náš systém legislatívy či preskúmať proces implementácie, ako možno dohodu aplikovať do praxe.“

My sme tu však niekoľko dní žili nejakú alternatívnu realitu. S jediným výsledkom, že politickým víťazom tejto kauzičky sa stal Robert Fico. 

Vo vzduchu zároveň zostala visieť otázka, či opozičné strany vo svojich radoch naozaj nemajú príčetných odborníkov, ktorí by im vysvetlili, že nemusia hneď naskočiť na každú hysterickú vlnu.

Podobným príkladom z nedávnej minulosti bol bratislavský koncert Anny Netrebko. Podrobnejšie sa tejto téme venovala vo svojom texte kolegyňa Eva Čobejová, takže len stručne.

Aktivisti najskôr tvrdili, že Netrebko dostatočne neodsúdila Putinovu inváziu na Ukrajinu, hoci sa od nej dištancovala a napríklad Komsomoľská pravda ju preto nazvala zradkyňou. Potom zase písali, že sa nedištancovala od ruskej anexie Krymu v roku 2014.

Medzitým znelo ešte niečo o výbehovej speváčke, ktorú už nikde nechcú, čo ako argument vystačilo presne do chvíle, kým si niekto nepozrel program operných scén vo Viedni, v Londýne, Berlíne či Paríži, kde všade mala Netrebko spievať. 

Celá kauza spľasla v momente, keď sa objavila fotografia z roku 2019, ktorá dokumentovala, ako Zuzana Čaputová počas koncertu v New Yorku navštívila Annu Netrebko v jej šatni. Absencia speváčkinho razantného odmietnutia anexie Krymu vtedy pre prezidentku a svet okolo nej nepredstavovala žiaden problém.

Myslieť si, že živitelia hystérie proti Netrebko v tej chvíli aspoň nakrátko zakúsili pocit trápnosti, by asi bolo naivné. Ale desaťtisíce bežných ľudí si pomysleli svoje. Opäť to bol bod pre Roberta Fica a jeho svet.

Až sa niekedy naozaj ťažko odháňa myšlienka, že snahe o odstavenie tejto Ficovej partie od moci by pomohlo, keby si niektorí ľudia dali do volieb sabatikal od verejného účinkovania. Prosím, nebrať vážne, ale len ako pokus o iróniu, aby sme sa vyhli vypuknutiu ďalšej hysterickej vlny.

Slovenský zástupca pri WHONaše zdržanie sa pri pandemickej zmluve neznamená nič. Sú to len politické tančeky

Lukáš Kekelák

Aby však nedošlo k nedorozumeniu. 

Sú, samozrejme, situácie, keď má silná verejná reakcia, jej iniciovanie a stimulovanie svoje opodstatnenie. Dobrým príkladom je Ficovo stretnutie s Putinom a ďalšími diktátormi v Moskve 8. mája či také útoky na právny štát, akým bolo zrušenie špeciálnej prokuratúry alebo účelové novely trestného práva.

Zároveň však platí, že k hrozbám pre demokraciu, o ktorých sa dnes tak veľmi hovorí, patrí aj strata schopnosti hýbateľov verejnej mienky a médií rozlišovať medzi podstatným a nedôležitým. K tomu patrí následné umelé nafukovanie toho nepodstatného.

Hysterické živenie rôznych „nekáuz“ a vytváranie psychózy permanentného moralizovania nad „neudalosťami“ takisto nivočí štandardnú politiku a otvára brány populizmu.