Aký bol koncert Anny Netrebko Hriešne dobrý

Áno, lístky boli drahé, ale bolo naozaj prekvapujúce, ako rýchlo sa predávali. A ukázalo sa, že je tu tento potenciál, že Slováci sú ochotní dať aj viac peňazí za veľké operné mená. To nie je zlá správa.

Okolo koncertu sa vyvinula možno až hystéria, vyzeralo to tak, akoby do Bratislavy prišla spievať súčasná hviezda Boľšovo teatra, ktorá chodí pravidelne spievať ruským vojakom, keď ich Putin vyznamenáva za boje na Ukrajine. 

Ale Anna Netrebko sa od vypuknutia vojny na Ukrajine takto neangažuje. Nestojí jej to za to.

Nežije v Rusku, žije na Západe, má rakúske občianstvo a určite stojí najmä o svoju kariéru na prestížnych svetových scénach. Vie, že nemusí trvať dlho. Má 54 rokov, po covide už mala zdravotné problémy a Mária Callas, s ktorou býva porovnávaná, prestala vystupovať ako 42-ročná.

Netrebko zase nie je až taká ruská vlastenka, že by sa postavila za Putinovu agresívnu vojnu aj za cenu toho, že by už vystupovala iba v Moskve či v Novosibirsku.

V marci 2022 sa preto pár slovami dištancovala od vojny na Ukrajine a nie je persona non grata, stále vystupuje na prestížnych operných scénach, festivaloch či koncertoch.

Jej koncertný program nepripomína program zdiskreditovanej umelkyne.

Stačí si pozrieť na jej webovej stránke, aký má program na najbližšie mesiace: Štátna opera vo Viedni, Opernhaus Zürich, Arena di Verona, Royal Opera House Londýn, Štátna opera v Berlíne, koncert v Regensburgu, Pucciniho festival, Opera Bastille Paríž, Teatro Real Madrid...

Áno, nie je tam žiadne vystúpenie v Metropolitnej opere v New Yorku, kde roky žiarila. Ale jej koncertný program na rok a pol dopredu nepripomína zase ani program zdiskreditovanej umelkyne.

A nie je tam žiadne vystúpenie v Rusku. Na oficiálnych ruských stránkach sa stručne uvádza, že v rokoch 2025 a 2026 nie sú plánované žiadne vystúpenia Anny Netrebko v Rusku. 

Pritom ešte v septembri roku 2021 oslavovala v Moskve svoju päťdesiatku a medzi najprominentnejších gratulantov patril Placido Domingo. 

No po tom, čo odsúdila vojnu s Ukrajinou, sa pre Rusov stala „zradkyňou“. Komsomoľská pravda hneď po tom vyjadrení napísala, aké obrovské sumy táto „zradkyňa“ zarábala v Rusku na svojich vystúpeniach, dokonca že na to šli aj zdroje zo štátneho rozpočtu a ktovie, kde tie peniaze skončili. 

Komsomoľská pravda o vyhlásení Netrebko proti vojne napísala, že „senzačné vyhlásenie opernej divy sa ukázalo ako jej totálna prehra. Prvá ruská scéna, Novosibírske divadlo opery a baletu, už so ,zradkyňou‘ rozviazala vzťahy. A západní partneri sa na hviezdu neobrátili...“

No celkom to v tej Komsomoľskej pravde nevystihli, Netrebko má zase kontraktov dostatok. 

Ale asi už ani nemá zmysel ďalej tento príbeh rozvíjať. Žiadnych protestujúcich už nepresvedčí.

Slovenské národné divadlo chcelo ešte pár hodín pred samotným koncertom upokojiť situáciu, poslalo médiám tlačovú správu, kde citovalo vyjadrenie Netrebko z marca 2022: „Výslovne odsudzujem vojnu proti Ukrajine a moje myšlienky sú s obeťami tejto vojny a ich rodinami. Mojím postojom vždy bolo, že som apolitická osoba. Nechcem byť spájaná so žiadnym ruským vedením ani s Vladimirom Putinom.“

A divadlo pridalo do tlačovej správy aj ďalšie vyjadrenie: „Som Ruska a milujem svoju vlasť, ale mám mnoho blízkych a priateľov na Ukrajine. Bolesť a utrpenie civilného obyvateľstva mi trhajú srdce. Chcem, aby sa táto vojna skončila a ľudia mohli opäť žiť v mieri. Nútiť umelcov a verejné osobnosti, aby verejne vyjadrovali politické postoje a odsudzovali svoju vlasť, nie je správne. Nie som politická osobnosť, som hudobníčka a mojím poslaním je spájať ľudí bez ohľadu na ich politické názory.“

Tvrdiť, že do divadla prišli len tí, ktorí stoja na strane Ruska, je absurdné.

Netrebko sa na Slovensku stala symbolom. Symbolom časti vládnej koalície, ktorá má afinitu k Rusku, a stala sa tiež symbolom toho, ako hrozne vedie svoj rezort ministerka kultúry. 

Preto žiadne jej vyjadrenie alebo čin nemohol zmierniť odpor a pobúrenie nahnevaných ľudí. Nežijeme v pokojných časoch, kde sa rozmýšľa pokojne, vecne a bez hystérie. 

V podobnom čase ako SND rozosielala tlačovú správu iniciatíva Otvorená kultúra, kde sa v pozvánke na protest písalo:

„Otvorená kultúra považuje angažovanie Anny Netrebko za zásadné zlyhanie hodnôt. Ide o najdrahšie predstavenie v histórii SND. Podľa verejne dostupných zdrojov SND zaplatilo za koncert sumu 230-tisíc eur bez DPH, a to v čase, keď slovenská kultúra čelí drastickým škrtom a prepúšťaniu...“ A ďalej sa v tom vyhlásení písalo, že Anna Netrebko bola v minulosti otvorenou podporovateľkou Vladimira Putina a proruských separatistických republík na Ukrajine a od týchto postojov sa doteraz dostatočne nedištancovala. 

Protest bol napokon vydarený, jeho organizátori môžu byť spokojní, prišlo veľa nahnevaných ľudí, ale dianie v budove SND to príliš neovplyvnilo. Bola to tak trochu kulisa.

Tvrdiť, že do divadla prišli len tí, ktorí stoja na strane Ruska, alebo že prišli len obdivovatelia Šimkovičovej, je absurdné.

Bolo tam jednoducho veľa ľudí, ktorí nevideli problém v tom, aby prišli na koncert výnimočnej umelkyne, ktorá teraz bežne vystupuje aj v metropolách západnej Európy.

Paradoxne asi najviac rozruchu vzbudil napokon Vladimír Mečiar. 

Človek by čakal, že sa na koncerte víťazoslávne ukážu všetci tí politici, ktorí v poslednom čase dávajú najavo svoj obdiv k Rusku. 

Ale tí tu neboli, teda ja som aspoň nikoho takého nevidela.

Neprišiel ani Andrej Danko, ktorý sa tváril, že práve v Moskve v Boľšom teatri objavil krásu opery. Asi predsa len Anna Netrebko už na jeho vkus príliš málo stojí za Putinom. Nebol ani Robert Fico.

Neboli tu žiadne príhovory, žiadne oficiózne reči, len hudba a operný spev.

Z politikov som zahliadla ministerku Sakovú (Hlas), ministra pôdohospodárstva Takáča (Smer) a hrdo sa tu prechádzala s ochrankárom za sebou ministerka kultúry Šimkovičová.

Paradoxne asi najviac rozruchu vzbudil napokon Vladimír Mečiar. Prišiel obklopený svojou rodinou. Neodmietal ani fanúšikov, ktorí stáli o spoločnú fotografiu s bývalým premiérom.

Bolo vidieť pár celebrít, ktoré do opery často nechodievajú, no tu sa chceli predviesť.  

No najviac bolo vidieť ľudí, ktorí sú z hudobného sveta alebo majú radi operu. Bol tu napríklad maestro Peter Dvorský.

Pani predo mnou nenápadne jednou rukou dirigovala, za mnou sedel muž bohémsky obtočený šálom a jeho poznámky k dianiu na pódiu boli veľmi fundované.

Protest pred divadlom jej organizátori asi nemohli celkom zatajiť.

Pred koncertom sa šírili aj správy, že Anna Netrebko je už dávno za zenitom, a preto už rada príde aj do Bratislavy. Lenže to sa nepotvrdilo.

Nebola to ani propagácia ruskej kultúry, iste Netrebko má za sebou ruskú opernú školu, spev študovala na konzervatóriu v Peterburgu, ale do Bratislavy neprišla s dirigentom z ruského operného domu ani s ruským tenorom. Doviedla si talianskeho dirigenta a britsko-talianskeho sólistu.

Nespievala po rusky, neuviedla žiadneho ruského autora a neprihovárala sa vôbec, teda ani po rusky.

No kúsok stresu na nej v úvode bolo vidieť. Protest pred divadlom jej organizátori asi nemohli celkom zatajiť.

A tak sa na začiatku udiala pozoruhodná vec. 

Publikum ticho čakalo, kým sa pred orchester postaví dirigent, a chvíľočku to trvalo. V sále bolo úplné ticho.

A vtom sa zrazu zboku pódia vyklonila hlava ženy s čiernymi vlasmi a zvedavo nazerala do sály. Možno si najprv neuvedomila, že ju vidno, ale potom publiku s úsmevom zakývala a stiahla sa späť. Až potom prišiel dirigent.

Možno chcela vidieť, ako to v sále vyzerá, či tam nevejú ukrajinské zástavy alebo nestoja protestujúci.

Prvú skladbu z Verdiho La Traviaty odspievala Netrebko spolu s Freddiem De Tommasom. V jej speve bolo najprv napätie, akoby chýbala iskra. 

No postupne sa uvoľnila, ovládla celé pódium a začala si to užívať. Aj diváci.

Strhla tak aj tých, ktorí možno boli v opere prvý raz.

Ukázala jasne, prečo sa stala hviezdou operného neba. Ona nielen krásne spieva, ale je to operná herečka.

Tu mala málo priestoru, lebo väčšinu pódia zabral Orchester Slovenského národného divadla, ale aj tak to nebol koncert toho typu, žeby sa Netrebko postavila pred orchester a odspievala všetko s pár gestami.

Ona má silný temperament a zmysel pre operné divadlo. Aj tancovala, aj hrala, bolo jej plné pódium. A bolo cítiť ruskú divadelnú školu, že predstaviteľ sa musí úplne ponoriť do svojej postavy, silno ju prežívať. Dokonca aj v koncertnej úprave to fungovalo. 

Strhla tak aj tých, ktorí možno boli v opere prvý raz, a odhadujem, že tu takí diváci boli. Bravó znelo často.

Krásne však bolo aj to, že Orchester SND, ktorý tentoraz nesedel dole v jame, ale na pódiu, pod taktovkou Michelangela Mazza zažiaril. Keď odohral dve skladby (Verdiho a Pucciniho) bez sólistov, bolo to naozaj pôsobivé a z publika znelo úprimné bravó, nič zdvorilostné, skôr hrdosť. 

Človeku sa zazdalo, že dokonca aj ľudia z domáceho orchestra sú milo prekvapení z toho, čo z nich dokázal taliansky dirigent dostať a ako elektrizujúco im to celé znelo.

Netrebko spievala najmä talianskych klasikov, diela od Verdiho a Pucciniho. Po prestávke bol duet z operety Franza Lehára Veselá vdova a pieseň Sylvy z operety Emmericha Kálmána Čardášová princezná, ktorá naplno ukázala jej temperament a vášeň. 

Záver patril opäť skladbám talianskeho operného autora, tentoraz Umberta Giordana.

A potom už len dlhý potlesk, obrovské kytice. Neboli žiadne príhovory, žiadne reči, nič, len hudba a silný zážitok z výnimočného talentu a koncertu.

Bol hriech vypočuť si v Bratislave Annu Netrebko? Aj v časoch, keď v kultúre vládne Martina Šimkovičová?

Bodaj by sme všetci, čo sme tam ten večer boli, mali len tento hriech!