Slintačka a krívačka na Slovensku Epidémiu sme, zdá sa, zvládli. Na rade je spravodlivé odškodnenie zasiahnutých a investície do trvalej prevencie

Podľa ostatného mimoriadneho núdzového opatrenia, ktoré uplynulý piatok vydal hlavný veterinárny lekár SR Martin Chudý, naďalej budú platiť niektoré reštrikcie a preventívne opatrenia.

Aj keď opatrenia pokračujú, zdá sa, že akútne obdobie slintačky a krívačky (SLAK) na Slovensku sa nateraz skončilo.

Najprísnejším obmedzením zostáva dovoz na SLAK vnímavých zvierat z reštrikčného pásma v Maďarsku, ktoré zahŕňa Rábsko-mošonsko-šopronskú župu, okresy Komárom, Tata a Esztergom v Komárňansko-ostrihomskej župe, viacero obcí okresu Sárvár a Celldömölk vo Vašskej župe a okres Pápa vo Vesprémskej župe.

Hoci sa nákaza SLAK objavila v Maďarsku skôr ako na Slovensku, najčerstvejší prípad je zo 17. apríla, kým ostatný prípad na Slovensku bol potvrdený 4. apríla. Preto aj prísnejšie opatrenia na maďarskej strane trvajú dlhšie ako u nás. Tento zákaz dovozu platí do 30. mája.

S postupným uvoľňovaním pravidiel na Slovensku postupne uvoľňujú pravidlá obchodu so zvieratami a s produktmi z nich aj krajiny, ktoré predtým zaviedli zákazy dovozu zo Slovenska.

Na Slovensku naďalej zostávajú v platnosti opatrenia, ktoré už majú skôr preventívny ako reštrikčný charakter.

Prísna kontrola vstupu ľudí aj vozidiel

Prvý balík sa týka hospodárskych chovov.

Všetky osoby a vozidlá vstupujúce do a vystupujúce z areálu chovu musia byť zaevidované. V prípade ľudí to vyžaduje zápis osobných údajov, času a dôvodu vstupu, v prípade vozidiel typu, značky, evidenčného čísla a takisto dôvodu vstupu a výstupu.

Nariadenie určuje aj rozsah oprávnených osôb – má mať s chovom ako právnickou osobou alebo prevádzkovateľom pracovnú zmluvu alebo iný zmluvný vzťah alebo písomné poverenie regionálnej či štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Aj pri splnení týchto predpokladov je povoleným dôvodom vstupu veterinárny dohľad, zásobovanie, opravy či iná nevyhnutná činnosti. Oprávnená osoba musí dodržať všetky hygienické a dezinfekčné opatrenia.

Musí teda prejsť dezinfekčnou bránou či používať ochranné prostriedky. Rovnako vstup cez dezinfekčný brod či inú podobnú bariéru a celková dezinfekcia povrchu platia aj pri vstupe a výstupe vozidiel a mechanizmov.

Všetky dezinfekčné a hygienické opatrenia je povinný zabezpečiť prevádzkovateľ chovu.

Ďalšiu kategóriu nariadení pocíti aj široká verejnosť, predovšetkým ak navštívi napríklad zoologickú záhradu. Hoci sa v ostatných týždňoch podmienky uvoľňovali a zoologické záhrady postupne opäť mohli privítať návštevníkov, pri vstupe musia takisto dodržiavať prísne hygienické opatrenia.

Na všetkých vstupoch, výstupoch, vjazdoch a výjazdoch musia byť umiestnené dezinfekčné brány alebo brody tak, aby ich ľudia ani vozidlá nemohli obísť. Návštevníci a personál musia pri každom vstupe a výstupe použiť dezinfekciu rúk účinnú voči SLAK.

Na všetkých vstupoch, výstupoch, vjazdoch a výjazdoch v zoologických záhradách musia byť umiestnené dezinfekčné brány alebo brody tak, aby ich ľudia ani vozidlá nemohli obísť.

„Smolu“ majú tzv. kontaktné zoo. Akékoľvek dotýkanie sa zvierat či ich kŕmenie je podľa platného nariadenia zakázané. O všetkých opatreniach a pravidlách musí prevádzkovateľ jasne a zreteľne informovať minimálne pri vstupe do areálu. Za dodržiavanie návštevného poriadku je pred úradmi zodpovedný prevádzkovateľ.

Vyžaduje sa aj evidencia všetkých vozidiel, ktoré do areálu vstupujú. Údaje „peších“ návštevníkov sa však zbierať nebudú.

Pokiaľ ide o cirkusy, ktoré chovajú a predvádzajú zvieratá, tie musia informovať príslušnú regionálnu veterinárnu a potravinovú správu minimálne tri pracovné dni pred prvým plánovaným vystúpením v mieste dočasného pobytu.

Napokon sa opatrenia aj naďalej týkajú premiestňovania zvierat medzi chovmi, a to nielen v prípade obchodovania s nimi, ale aj pri presune medzi chovmi jedného majiteľa alebo prevádzkovateľa.

Ak putujú na bitúnok, musia mať potvrdenie o klinickom vyšetrení s negatívnym výsledkom klinických príznakov SLAK a kontrolu pred nakládkou. V prípade chovov v Nitrianskom, Trnavskom a Bratislavskom kraji musia mať potvrdenie o negatívnom sérologickom vyšetrení (aby sa zachytili aj bezpríznakové zvieratá v inkubačnej lehote).

Dohliadajúci veterinár môže mäsové produkty do predaja uvoľniť až po tom, keď dostane potvrdenie o klinickom vyšetrení s negatívnym výsledkom celého chovu, z ktorého jatočné zvieratá pochádzajú.

Podobne je to aj pri premiestňovaní. Takisto vyžaduje klinické vyšetrenie s negatívnym výsledkom, kontrolu pred nakládkou a odber krvi na sérologické vyšetrenie.

Sérologické vyšetrenie krvi sa nevyžaduje, ak ide o presun na pastvu. Areál pastvy však môžu v takom prípade využívať len zvieratá z jedného chovu, nesmú sa miešať.

Ak sa zvieratá presúvajú mimo územia Slovenska, chovatelia musia okrem slovenských nariadení spĺňať aj nariadenia krajiny, do ktorej svoje zvieratá expedujú.

Do platnosti vstúpia pravidlá 21. mája a platiť majú do odvolania, resp. do najbližšej zmeny.

Jozef Bíreš: Opatrenia na farmách musia byť trvalé

Podľa bývalého dlhoročného šéfa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozefa Bíreša síce môžeme na jednej strane hovoriť o tom, že túto epidémiu SLAK máme za sebou, no vírus je nevyspytateľný. Dá sa povedať, že vývoj epidémie sa podarilo zastaviť, no stále je namieste ostražitosť, pretože sa nikdy nedá vylúčiť nový prenos, nové ohnisko.

Mrchoviská, teda miesta, kde sa zahrabávali usmrtené hospodárske zvieratá, sú podľa Bíreša zabezpečené dobre, verí, že prenos z tohto zdroja je vylúčený.

„Je dôležité najmä to, aby tzv. biologická ochrana fariem vnímavých zvierat, či sú to ovce, dobytok, kozy, alebo ošípané, bola naďalej na vysokom stupni zabezpečenia. Tam netreba poľavovať. Farmy musia byť naďalej chránené a to je základ prevencie proti vírusu. Treba zabezpečiť systém pohybu ľudí, hlavne nepovolaných, dezinfekciu motorových vozidiel, presuny zvierat a podobne,“ hovorí pre Postoj Jozef Bíreš.

Namieste je otázka, ako dlho by tieto preventívne opatrenia mali ešte fungovať, aby bol nový výskyt úplne vylúčený.

Trvalá prevencia sa musí stať novým normálom.

Jozef Bíreš oponuje, trvalá prevencia sa musí stať novým normálom. „Na úrovni fariem nech tieto opatrenia zostanú, pretože biologická ochrana na niektorých nefungovala. Ochrana fariem je prvoradá v boji proti SLAK, ako aj ostatným chorobám, tu žiadne úľavy netreba povoliť, pretože tak sa dostal vírus aj na tie chovy, ktoré boli postihnuté.“

Chovatelia a prevádzkovatelia chovov by sa mali správať tak, ako by tu stále existovalo akútne riziko šírenia ochorení.

Pokiaľ ide o zvieratá v zoologických záhradách či cirkusoch, tam by sa podľa Bíreša mali opatrenia postupne úplne uvoľniť.

Podľa bývalého šéfa štátnej veterinárnej správy si treba zobrať z tejto epidémie SLAK aj ponaučenie.

„Je to skúsenosť a najmä Štátna veterinárna a potravinová správa musí celý priebeh vyhodnotiť. Z tejto skúsenosti by sme mali vyťažiť maximum, a ak sa stali nejaké pochybenia, ktoré teraz nechcem spätne rozvádzať, mali by sme sa z nich poučiť a do budúcna sa im vyhnúť. To je otázka odbornej debaty medzi veterinármi a ďalšími odborníkmi,“ dodáva Jozef Bíreš.

Odškodnenie

Na Slovensku bolo počas tejto epidémie SLAK šesť ohnísk ochorenia. Päť z nich v okrese Dunajská Streda a jedno v okrese Malacky.

Dohromady na nich bolo utratených 7490 kusov hovädzieho dobytka.

Zdroj: Štátna veterinárna a potravinová správa

K tomu treba ešte prirátať minimálne desiatky kusov, ktoré sprvoti utrácali na individuálnych chovoch v tzv. reštrikčnom pásme, hoci išlo o domáce chovy bez potvrdeného ochorenia.

Nielen zasiahnuté veľkochovy, ale aj domáci chovatelia, ktorí prišli o svoje zvieratá, by mali mať nárok na odškodnenie.

Hospodárske škody však vznikli aj ďalším subjektom. Nielen v prípade spomínaných zoologických záhrad, ktoré museli uzavrieť svoje priestory pre návštevníkov a prišli tak o príjmy zo vstupného, ale aj v prípade potravinárskych podnikov, ktoré nemohli odoberať živé zvieratá a produkty z nich na ďalšie spracovanie.

Ako ukazuje reportáž portálu poľnoinfo.sk, ani farmy, ktorých sa priamo nákaza nedotkla, no boli v blízkom pásme ohrozenia, nemohli zvieratá a produkty z nich predávať.

V neistote sú aj chovatelia ošípaných. Ešte nebolo definitívne zažehnané riziko SLAK, no na niektoré chovy už prenikol africký mor ošípaných.

Sumár škôd však zatiaľ nie je známy.

Bližšie informácie sme sa snažili získať od Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) aj od ministerstva pôdohospodárstva.

Sumár škôd zatiaľ nie je známy.

SPPK nám poslala len všeobecnú odpoveď bez bližšej špecifikácie škôd.

„Otázku odškodňovania riešime a vychádzame aj z verejného prísľubu predsedu vlády SR a rezortného ministerstva ohľadom odškodnenia pre všetkých chovateľov hospodárskych zvierat zasiahnutých touto nákazou. Aktuálne sa naša komora zapojila do príprav materiálu ohľadom odškodňovania, ktorý sa pripravuje aj v spolupráci s akademickou obcou. Presné výpočty a spôsob odškodnenia sú ešte predmetom diskusií, preto by nebolo v tejto chvíli korektné hovoriť čiastkové závery,“ uviedla pre Postoj hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.

Otázky o počte zasiahnutých subjektov, ktoré by mohli mať nárok na odškodnenie, aj o výške škôd treba podľa SPPK v tejto chvíli smerovať na ministerstvo pôdohospodárstva.

To nám však do uzávierky tohto textu na konkrétne otázky neodpovedalo (v prípade ich doručenia text zaktualizujeme).

Máme však k dispozícii aspoň tlačovú správu ministerstva zo 6. mája tohto roku, ktorá zachytáva stretnutie zástupcov rezortu s predstaviteľmi Slovenskej asociácie poisťovní.  

„Na ministerstve sme si vedomí, v akej náročnej situácii sa nachádzajú chovatelia, ktorí v dôsledku vtáčej chrípky, slintačky a krívačky alebo afrického moru ošípaných prišli o celé chovy. Naším cieľom je podporiť obnovenie chovov a zvyšovať stavy hospodárskych zvierat na Slovensku. V zmysle toho hľadáme rôzne spôsoby, ako chovateľom pomôcť,“ uviedol minister Richard Takáč.

Ministerstvo zároveň uvádza, že „odškodňovanie sa riadi zákonom č. 277/2023 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a aktuálnou Schémou štátnej pomoci na náhradu škôd spôsobených chorobami zvierat, ktorá je platná do 30. júna 2030“.

Na rok 2025 má na odškodnenie k dispozícii 10 miliónov eur. „Celkový predpokladaný rozpočet schémy štátnej pomoci na roky 2024 – 2030 je 140 miliónov eur s možnosťou flexibilného čerpania v jednotlivých rokoch podľa aktuálnej potreby,“ doplnil rezort.

Nateraz sa dá povedať, že veterinárni odborníci epidémiu SLAK zvládli. Či jej následky a odškodnenie zvládne aj štátna byrokracia, je nateraz otázne. Spravodlivého odškodnenia by sa mali dočkať v prvom rade tí, ktorých sa epidémia dotkla nie ich vinou. Trvalú podporu si budú vyžadovať chovatelia aj na zabezpečenie nepretržitých hygienických opatrení a kontrol.