Protesty v Srbsku Vučićov režim stupňuje represie, väznenú aktivistku po hladovke odviezli do nemocnice

V Srbsku pokračujú protivládne protesty, ktoré sa začali po nešťastí v Novom Sade, pri ktorom prišlo o život 16 ľudí. Demonštranti za príčinu zrútenia betónovej striešky na novozrekonštruovanej stanici považujú korupciu a požadujú vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti.

Vučićov režim odmieta, že by došlo k pochybeniam, a pritvrdzuje nátlak na demonštrantov a protivládnych aktivistov.

Minulý týždeň súd v Novom Sade potvrdil predĺženie väzby šiestich aktivistov, ktorých zadržali ešte pred dvoma mesiacmi. Mariju Vasić, Lazara Dinića, Davora Stefanovića, Mladena Cvijetića, Lada Jovovića a Srđana Đurića uväznili deň pred veľkým protestom v Belehrade, na ktorom sa zúčastnilo okolo 300-tisíc ľudí.

Predsedníčka srbskej Skupštiny a expremiérka Ana Brnabić vyhlásila, že aktivistov zadržali, lebo vraj chystali „teroristické akcie, spustenie občianskej vojny a ohrozovanie života“ prezidenta Aleksandra Vučića.

Dôkazy o údajne pripravovaných trestných činoch však doposiaľ neboli predložené a demonštranti veria, že obvinenia sú politicky motivovaným pokusom zastrašiť organizátorov protestov.

Napokon, aj samotný novosadský Vyšší súd vo svojom zdôvodnení predĺženia väzby píše, že „podozriví z trestných činov súvisiacich so súčasnými študentskými a občianskymi protestmi“ a odmietol žiadosť o ich prepustenie, pretože by mohli „pokračovať v páchaní trestných činov“.

„Podľa môjho názoru tu došlo k zneužitiu procesných právomocí, a to ako zo strany prokuratúry, tak aj zo strany súdu, a to všetko s úmyslom ponechať aktivistov vo väzbe a tým zvýšiť tlak nielen na nich, ale aj na všetkých ostatných ľudí, ktorí zmýšľajú inak,“ hovorí jeden z právnikov obvinených, Željko Kočić.

Politológ z novosadskej univerzity Đorđe Pavicevič pre Danas povedal, že prenasledovanie aktivistov je súčasťou „histórie neúcty“ srbského režimu.

„Obžalovanie ľudí z podkopávania ústavného poriadku a ich dlhodobé držanie v väzbe alebo exile na základe nahrávok neformálnych rozhovorov zverejnených v médiách je súčasťou ťažkého arzenálu represií typických pre staršie autokratické režimy. V tomto prípade to hovorí aj o panike a neschopnosti úradov reagovať na čoraz silnejšie a rozsiahlejšie výzvy, ktorých šírenie chcú úrady zastaviť,“ myslí si Pavićević.

Najväčší protest v dejinách SrbskaV Belehrade proti korupcii demonštrovalo 300-tisíc ľudí

Christian Heitmann

Kto je Marija Vasić?

Najznámejšou postavou spomedzi väzňov je Marija Vasić, profesorka na jednom z novosadských gymnázií, ktorá od 13. mája, keď novosadský súd predĺžil jej väzbu, drží hladovku a odmieta prijímať jedlo alebo nápoje. V dôsledku prudko sa zhoršujúceho zdravotného stavu bola Vasić prevezená do Špeciálnej väzenskej nemocnice v Belehrade.

Jej manžel David Trnavac ešte 15. mája vyhlásil, že Marija je „vo veľmi zlom zdravotnom stave“, svoju manželku uvidel po prvý krát po 60 dňoch vo väzbe.

Srbský denník Danas pripomína, že popri svojej práci a občianskom aktivizme Vasić napísala dve knihy, ktoré sa venovali holokaustu vo Vojvodine a takzvanej Novosadskej razii, masakru, ktorý spáchala maďarská armáda počas svojej okupácie Bačky v druhej svetovej vojne a pri ktorom bolo zabitých vyše 3 800 nemaďarských obyvateľov regiónu, prevažne Srbov, Židov, Rómov a Rusínov.

Vasić pochádza zo známej vojvodinskej rodiny, jej otec bol slávny futbalista a bývalý partizán, ktorý sa podieľal na oslobodení Nového Sadu. Učiteľka po svojom uväznení citovala Rade Končara, legendárneho partizána, ktorého Taliani počas okupácie Dalmácie v roku 1942 popravili v Šibeniku. Končar vtedy pred svojou popravou vyhlásil: „Nežiadam o milosť, lebo ani ja by som vám ju nedal.“

Foto: X, Stranka slobode i pravde Savski venac

Prepustenie politických väzňov požaduje aj chorvátsky exminister

Proti väzneniu aktivistov vyšli do ulíc demonštranti v Novom Sade, Belehrade, Niši a Kragujevc. V Novom Sade demonštranti niekoľko dní blokovali budovu súdu, ktorý väzbu aktivistov potvrdil.

Protestujúci hovoria o uväznených ako „jediných politických väzňoch v Európe“ a nesú transparenty ako „Dnes oni, zajtra ktokoľvek“ alebo „Zatknite aj mňa, lebo si myslím to isté“.

K prepusteniu politických väzňov vyzval aj sociálnodemokratický europoslanec a bývalý chorvátsky minister zahraničných vecí Tonino Picula. „Profesorka Marija Vasićová, ktorá drží hladovku a štrajk smädom, je v ohrození! Vyzývam na okamžité prepustenie jej a ďalších politických väzňov v Srbsku! Niet dôvodu, aby boli držaní v neľudských podmienkach,“ napísal exminister na X a vyzval lídrov EÚ, aby konali.