STVR má novú šéfku aj víziu Verejnoprávne médiá sa budú otvárať pravdám mnohým, ale bez zbytočnej hystérie

Človek mohol aj s nostalgiou zaspomínať na poslednú voľbu riaditeľa RTVS za čias vlády Igora Matoviča či Eduarda Hegera, keď bola voľba ešte v rukách poslancov parlamentu a pri vypočúvaní im pomáhal početný zbor poradcov.

Voľba bola vtedy dlhá, únavná a vôbec nebolo jasné, kto by mohol vyhrať. Medzi uchádzačmi sa objavili aj nečakaní adepti, zaznievali zaujímavé nápady. Do poslednej chvíle to bolo napínavé.

Víťazstvo Ľuboša Machaja bolo prekvapivé, on nepatril medzi top favoritov.

Teraz bolo všetko inak.

Uchádzačov bolo iba päť a z toho do úvahy pripadali dvaja. Ale keď sa do konkurzu prihlásila Martina Flašíková, v mediálnych kruhoch sa rýchlo rozšírilo, že víťazkou bude ona. Rozšírilo sa aj to, že dočasný riaditeľ Igor Slanina už nie je v hre, lebo neurobil žiadne výrazné zmeny vo vysielaní, že sklamal.

Voliči vládnej koalície čakali, že verejnoprávne médiá sa po voľbách zmenia, a ony sa príliš nezmenili. 

A tak na celej voľbe bolo najzaujímavejšie to, či má Lukáš Machala – lebo on je hlavnou postavou a hýbateľom deja – v Rade STVR všetko pod kontrolou alebo či tu má silnú vnútornú opozíciu.

Bude to mať nová šéfka ťažké, lebo koalícia už zase až tak veľa času nemá.

Potvrdilo sa, že to má v rukách, rýchlo a dosť jednoznačne (iba dva hlasy za Slaninu) bola zvolená Martina Flašíková.

Je to producentka, ktorá sa roky pohybuje v televíznych kruhoch a od apríla patrila do top manažmentu STVR.

Aj z vypočutia bolo jasné, že vcelku svojmu fachu rozumie, a jej projekt za „pomerne kvalitne spracovaný“ označila aj poslankyňa za progresívcov Zora Jaurová.

Flašíková okrem toho, že má v mediálnom biznise celkom prehľad, presne vedela, aké slová má použiť, aby presvedčila Lukáša Machalu, že rozumie objednávke.

Kľúčové bolo, že svoj projekt nazvala STVR – Bod nula. Lebo „Slovenská televízia a rozhlas stoja na takomto bode: bez kontinuity, bez jasného smeru, no s potenciálom a spoločenským očakávaním“. 

To znamená, že veci treba meniť komplexne, od podlahy. Nový začiatok.

Ale Lukášovi Machalovi sa isto páčilo aj jej tvrdenie: „Žurnalistika verejnej služby by nemala byť naivným bojom za pravdu a lásku“, ale mal by to byť „profesionálny a nestranne empatický priestor, kde je možné porozumieť realite bez zbytočnej hystérie“.

A možno úplne zásadné bolo jej odhodlanie: „Nie je úlohou verejnoprávneho spravodajstva zvestovať jedinú pravdu. Jeho úlohou je otvárať priestor pravdám mnohým...“

Ministerka Šimkovičová svojho času kritizovala, že verejnoprávne médiá pretláčali len jedno názorové spektrum a iné názory neboli rešpektované, Lukáš Machala zas chcel, aby sa vo verejnoprávnych médiách slobodne diskutovalo aj o kontroverzných témach, ale nová šéfka STVR to posunula ešte ďalej. 

Otvára priestor pravdám mnohým... Zaujímavý experiment, uvidíme, čo to bude znamenať.

Ale Flašíková to bude mať ťažké, lebo koalícia už zase až tak veľa času nemá, jej voliči sú nedočkaví, šomrú, že v STVR žiadne „čistenie Augiášovho chlieva“ nevidno, budú chcieť rýchle zmeny. 

Ale otočiť kormidlom takého kolosu je ťažké, aj rýchlo nájsť nových ľudí, hoci Flašíková môže pritiahnuť novinárov z rôznych alternatívnejších médií, aj z eReportu, ktorý zdedila po otcovi. 

Vidíme, najmä v koaličných kruhoch, že sa tu objavujú takéto generačné transfery.

No okrem samotnej voľby je tu zaujímavá ešte jedna vec, ktorú pripomenuli všetky médiá, dokonca aj to verejnoprávne. Že Martina Flašíková je dcérou Fedora Flašíka.

Paradoxné je, že hoci bola dcérou muža, ktorý bol rád a často v médiách, o ktorého sa intenzívne zaujímali aj celebritné rubriky, médiá nemali žiadnu normálnu fotografiu Martiny Flašíkovej. 

Aj bulvár ponúkol len jednu, a to veľmi neostrú fotku.  

Zdá sa, že Martina Flašíková sa svetu celebrít vyhýbala, ale akoby teraz prišla dokončiť misiu svojho otca. 

Fedor Flašík totiž veľmi túžil stať sa riaditeľom verejnoprávnej televízie. O zvolenie sa uchádzal v roku 2011 aj v roku 2017.

Vtedy v rozhovore pre Denník N kritizoval aj to, ako sa tu vyberajú riaditelia dôležitých ustanovizní. Flašík vtedy redaktorovi Dušanovi Mikušovičovi povedal: „Je všeobecnou chybou tejto krajiny, že pri všetkých takýchto voľbách, či už ide napríklad o šéfa NKÚ, ombudsmana, alebo riaditeľa RTVS, si politici dohadzujú svoje nominácie. Stále sú to politické voľby. Keby som to chcel pritiahnuť za vlasy, tak to parafrázujem vetou: ‚Sprostý, ale náš.‘“

Martina Flašíková sa dokonca aj inšpirovala otcovými nápadmi, napríklad aby sa s verejnoprávnou televíziou a rozhlasom spojila aj Tlačová agentúra Slovenskej republiky. 

Ale iné je dôležité, métou Fedora Flašíka bolo, aby sa slovenská verejnoprávna televízia približovala postupne Českej televízii. Nuž, uvidíme, či dcéra tento jeho sen naplní.

Je to zaujímavá vec. Vidíme – najmä v koaličných kruhoch –, že sa tu objavujú takéto generačné transfery.

Je tu Robert Kaliňák a jeho synovec Erik Kaliňák, ktorý má už možno na premiéra väčší vplyv ako jeho ujo. Tibor Gašpar a jeho syn zvolený namiesto otca za šéfa SIS. 

Napokon aj neoficiálna hlava Rady STVR Lukáš Machala pokračuje v diele a zápase svojho otca Drahoslava Machalu. Ten to v mocenskej pyramíde nikdy nedotiahol tak vysoko ako jeho syn.

Flašíková a Machala akoby dostali príležitosť dotiahnuť to, čo sa ich otcom už nepodarilo.