O udeľovaní cien Slnko v sieti Zaznelo všeličo, aj Smrť fašizmu, aj Dosť bolo Fica, aj Christos voskrese!

Verejnoprávna televízia roky túto udalosť vysielala, no už vlani urobila iba záznam a tohto roku sa od udalosti dištancovala. Presnejšie, netrúfla si odvysielať to.

Je to absurdné, pretože verejnoprávna televízia sa aj sama podieľa na vzniku mnohých slovenských filmov. Ale najmä je ignorovanie Slnka v sieti smutné preto, lebo rok 2025 bol pre slovenský film naozaj výnimočný. Vznikli krásne filmy.

A ešte niečo dôležité sa udialo. Na slovenské filmy prišlo vlani do kina až milión divákov. Nie je to úžasná vec? Hodná oslavy?

Okrem toho nastúpila ráznym spôsobom mladá generácia – dva z troch nominovaných filmov v kategórii najlepší film nakrútili debutanti. To je veľmi nádejné pre slovenský film.

Už na odovzdávaní Českých levov bolo jasné, že slovenská kinematografia mala výnimočný rok.

Divákom sa najviac páčila Potopa, porota za najlepší film považovala Otca. 

Pripomeňme, že Slováci tam mali veľkú žatvu, Českého leva za najlepšiu réžiu si odniesla debutujúca slovenská režisérka Katarína Gramatová, cenu za najlepší dokument Slovák Miro Remo, najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe bola Juliána Brutovská, Českého leva za najlepšiu hudbu vytvoril Jonatán Pastirčák...

Dopredu bolo jasné, že Slnko v sieti bude mať tohto roku mimoriadnu úroveň. Tri filmy nominované ako tie tri najlepšie – Otec, Potopa, Nepela – boli mimoriadne počiny. Ale pripomeňme aj výborný dokument Mira Rema Raději zešílet v divočině či animovaný film Príbehy z čarovnej záhrady.

Divákom sa najviac páčila Potopa, porota za najlepší film považovala Otca.

Takže tohtoročné Slnká v sieti boli mimoriadne, bola to oslava toho, že sa tu niečo dobré podarilo.

A verejnoprávna televízia nemala odvahu byť pri tejto oslave. Pritom slovenský divák sa rád pozerá na rôzne druhy oceňovaní. Vysokú sledovanosť tu máva odovzdávanie štátnych vyznamenaní aj Krištáľových krídel. A keďže tak veľa ľudí vlani prišlo do kina na slovenské filmy, asi by sa našli aj diváci, ktorí by chceli vidieť ich oceňovanie.

Je zrejmé, prečo sa Flašíkovej STVR tomuto prenosu vyhla. Logicky predpokladala, že umelecká obec, ktorá je nahnevaná najmä na to, ako Šimkovičovej ministerstvo spravuje kultúru, nebude ticho.

Isto sa nedalo vyjednávať, aby sa počas slávnosti nekritizovala ministerka či vláda.

Ale naozaj sa musí verejnoprávna televízia báť odvysielať program, ktorý oslavuje slovenské filmy, talentovaných tvorcov, pričom zaznie zopár viet o tom, ako umelci vidia túto spoločnosť? Naozaj sa to nedá uniesť vo verejnoprávnej televízii?

Naozaj až takáto malosť tu zavládla?

Celý ten večer, vysielaný online, bol veľmi dôstojný, až taký glamour. Videli sme krásne róby, bol tu pekný profil ocenenej Zuzany Gindl-Tatárovej, pripomínali sa tí, ktorí vlani umreli. Umelci, ktorí odovzdávali ceny, boli vtipní aj dojímaví. Ocenení najčastejšie ďakovali svojim manželom, manželkám, deťom, rodičom – za to, že môžu vôbec robiť túto prácu, ktorá nie je vždy naklonená rodinnému životu.

Na pódiu zaznela aj čeština, maďarčina, rusínčina a poľština, a keby mohli dôjsť aj producenti z Ukrajiny, tak by znela aj ukrajinčina. Aj to bolo symbolické, že pri tvorbe filmov sa stredná Európa takto prelína a dokáže prirodzene spolupracovať.

Pekné bolo, že vďaka filmu Potopa sa tu pripomenuli Rusíni a ich trochu zabudnuté Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove. Aj vďaka jeho hercom vznikol totiž tento krásny film.

Kto ste film Potopa videli, viete, že na výkon Sáry Chripákovej sa nedá zabudnúť.

Samozrejme, bol aj aktivizmus, umelci sú teraz nahnevaní a majú potrebu vyjadriť sa k tomu, čo sa okolo nich deje. Väčšina ocenených hovorila o kultúre, že treba za ňu bojovať, byť jednotní, a viacerí sa vyhranili voči ministerke. Hovorilo sa aj o dobe temna či o krajine ovládanej mafiou.

Juliána Brutovská, ktorá je dcérou Matúša Oľhu, ktorý dnes nie celkom dobrým spôsobom vedie Fond na podporu umenia, povedala, že jej otec je teraz „v úplne inej kategórii alebo triede“.

Ocenený strihač za film Nepela Roman Kelemen zas hovoril o nenávisti voči queer ľuďom a homofóbii ministerky. Jonatán Pastirčák zakričal Smrť fašizmu! a Maroš Kramár na konci zvolal Dosť bolo Fica!

Ale najsilnejší bol vo svojom vystúpení asi herec Milan Ondrík, ktorý získal Slnko v sieti ako najlepší herec vo filme Otec. On už ani nemal chuť hovoriť nejaké politické výzvy.

Priznal, že mu vadilo, aké búrlivé reakcie vyvolalo jeho vystúpenie na Krištáľovom krídle, kde hovoril o bodliakoch odfúknutých vetrom. „Od rána mám nervy, ako povedať príhovor, aby nebol virálnejší než práca, za ktorú tu stojím,“ povedal Ondrík.

Vystihol dôležitú vec. Ďakoval tentoraz svojej rodine a jednoducho dodal, že kultúra nezanikne.

Ondrík vedel, aké je tu riziko. Bolo by nevkusné, keby sa celá oslava slovenského filmu zúžila len na predbiehanie sa v tom, kto povie niečo silnejšie či drzejšie voči ministerke či voči vláde. A v celom podujatí by napokon zanikli filmy – a rozoberala by sa iba politika.

A malý dodatok na záver, ak majú čitatelia Postoja pocit, že celá tá filmárska obec je im trochu vzdialená, vyznáva iné hodnoty, tak to celkom neplatí.

Pripomeňme, že film Potopa, ktorý patril medzi tri najlepšie a získal divácku cenu, ako aj viacero ocenení, priniesol krásnu a originálnu postavu popa. Ten odmieta opustiť svoj chrám, tvrdohlavo ho opravuje, aj keď sa má o chvíľu zbúrať. Nie je rebelant, jeho vzbura je nepatetická, možno v niečom aj komická, ale silná. Viera je tu napokon silnejšia ako skaza.

Je to nezabudnuteľná postava a je pekné, že jej predstaviteľ rusínsky herec Vladimír Čema získal Slnko v sieti.

A ešte niečo, Slnko v sieti ako najlepšia herečka v hlavnej úlohe získala neherečka Sára Chripáková, študentka Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Kto ste film Potopa videli, viete, že na jej výkon sa nedá zabudnúť. A mladá Sára vo svojej reči na galavečere ďakovala na prvom mieste Bohu a svoje vystúpenie ukončila zvolaním: Christos voskrese!

Aj takéto bolo tohtoročné udeľovanie Sĺnk v sieti.