Poľské prezidentské voľby Tuskova autokracia alebo roky tvrdého politického pretláčania

V predvolebnej kampani, keď všetci zúfalo začali útočiť na všetkých ostatných a do popredia sa dostávajú len umelé pseudoškandály, sa oplatí striasť bahno propagandy a pokúsiť sa položiť relevantné otázky.

Každý chápe, že dvoch reálnych kandidátov na prezidenta, ktorí sa pravdepodobne stretnú v druhom kole 1. júna, výrazne rozdeľujú ich deklarované metapolitické hodnoty.

Katolíkovi, ktorý sa obáva urýchlenia revolúcie v morálke v Poľsku a nepriateľstva štátu voči náboženstvu, musí byť z podstaty veci bližšia kandidatúra Karola Nawrockého.

Na druhej strane pre progresívneho človeka, ktorý považuje kňazov, omše a procesie za pozostatky temna a oslobodenie od Desatora považuje za úspech v boji za slobodu, je Rafał Trzaskowski zjavne najlepšou voľbou.

To všetko je jasné a jednoduché a pre mnohých voličov aj rozhodujúce pre to, ako sa chystajú voliť. Priznám sa, že aj pre mňa je to dôležitý – a ktovie, či nie najdôležitejší – predpoklad na volebné rozhodovanie.

Ale koniec koncov neplatí, že by naše rozhodnutia nemala ovplyvňovať aktuálna a reálna politika. Preto je dôležité klásť si aj otázky, ktoré na chvíľu odsunú bokom základné principiálne a hodnotové problémy a prinútia nás zamyslieť sa nad budúcnosťou štátu.

A až keď sa na to pozrieme z tejto perspektívy, môžeme vidieť významné, ale rozdielne politické riziká spojené ako s voľbou Rafała Trzaskowského, tak aj Karola Nawrockého.

Zdá sa mi, že úlohou informovaného voliča je zvážiť obe strany tohto rizika, aby neskôr nebol dôsledkami svojej voľby prekvapený. A realita súčasnej politiky je taká, že neexistujú kandidáti na vysoké štátne funkcie, ktorých by bolo možné hodnotiť z hľadiska čisto politického dobra alebo zla.

Či sa nám to páči, alebo nie, existuje len voľba väčšieho alebo menšieho zla. A navyše to, ktoré je väčším zlom, nie je v žiadnom prípade samozrejmé, ale vyžaduje si dôkladné a starostlivé zváženie.

Aké sú teda riziká?

Tusk bez oponentúry

Rafał Trzaskowski – v jeho prípade je to, samozrejme, perspektíva nebezpečnej autokracie Donalda Tuska.

Je dosť nepravdepodobné, že by prezident Rafał Trzaskowski, aspoň v prvej fáze svojho výkonu funkcie, mohol stanoviť nejaké obmedzenia voči vláde súčasného premiéra. Nie je náhoda, že Donald Tusk verejne odpočítava dni a hodiny do konca funkčného obdobia Andrzeja Dudu v nádeji, že potom nastane ten vytúžený okamih moci, keď ho bude obmedzovať len jeho vlastná vôľa.

Nebude mu oponovať prezident, Sejm ani Senát, nebudú mu oponovať primátori miest, sudcovia ani Najvyšší kontrolný úrad a nebude mu oponovať ani Európa. A to bez ohľadu na to, ako ďaleko a ako brutálne by chcel rozšíriť rozsah svojej vlády.

Nevieme, čo Donald Tusk s takouto širokou autonómiou nakoniec urobí. Možno ju bude využívať uvážlivo zo strachu, aby si od seba neodvrátil voličov. Alebo upadne do akéhosi „hybrisu“ a na konci svojej kariéry bude chcieť všetkým ukázať, čoho je schopný? Zopakujme: nevieme. A to je politické riziko voľby Rafała Trzaskowského.

Poľské prezidentské voľbyVládnuci liberáli sa chystajú dobyť palác, aby zúčtovali s predchodcami

Maciej Ruczaj

Bojovník Nawrocki

Podobne, ale zároveň iným spôsobom je to aj s prezidentom Karolom Nawrockým. Jeho zvolenie bude mať za následok nevyhnutnú perspektívu mocenského zápasu a v dôsledku toho aj politického pretláčania v Poľsku. Pravdepodobne pomerne skoro – na jeseň alebo najneskôr na jar budúceho roka.

Karol Nawrocki je tvrdý bojovník, ktorý sa uchádza v prezidentských voľbách o to, aby sa postavil Donaldovi Tuskovi a spôsobil jeho pád. Nebude mať také zábrany, aké neustále prejavuje Andrzej Duda – jemný a kultivovaný krakovský intelektuál vychovaný v profesorskej rodine. Nawrocki je typ politického tvrďasa vychovaného na futbalových štadiónoch a v boxerských kluboch.

A poľský prezidentský úrad, ktorý síce neponúka možnosť skutočného vládnutia, je postavený tak, že skutočne umožňuje paralyzovať vládu. Pred rokmi to takto využil prezident Aleksander Kwaśniewski s cieľom zvrhnúť vládu Jerzyho Buzeka.

Teraz nás však pravdepodobne čaká oveľa ostrejší stret, pretože protivníci sú z úplne inej hliny. Ani Donald Tusk, ani Karol Nawrocki nie sú takí zdržanliví ako politici minulosti, napríklad dobromyseľný Kwaśniewski a jemnocitný Jerzy Buzek.

Čo vyrieši polarizáciu

Nevieme, ako bude takýto stret prebiehať a ako sa skončí. Určite by v ňom Donald Tusk nebol favoritom, preto sa obáva hypotetického prezidenta Karola Nawrockého.

Treba poznamenať, že hoci oba scenáre nesú so sebou perspektívu vážnej mocenskej krízy, nie sme schopní predpovedať, ako bude poľská politika vyzerať ani po samovláde Donalda Tuska, ani po vymanení sa zo zápasu, ktoré by bolo výsledkom stretu Donalda Tuska a Karola Nawrockého.

Dá sa predpokladať, pravdepodobne nie bezdôvodne, že politický konflikt v Poľsku je taký silný a neúnosný, že k lepšej budúcnosti môže viesť len silná kríza. Priznám sa, že o nevyhnutnosti ostrého napätia a mocenskej krízy ako podmienky možného oživenia uvažujem aj ja sám.

Napriek tomu otázka, ktorá z týchto kríz je pre krajinu bezpečnejšia a ktorá ponúka šancu na nejakú budúcu „politickú katarziu“, nemá jednoznačnú odpoveď. Je to preto vecou individuálneho rozumu a svedomia každého z nás voličov.

Pôvodný text: Kwestia rozumu i sumienia. Uverejnené v spolupráci s týždenníkom Wszystko Co Najważniejsze, preložil Lukáš Obšitník.