Poľské prezidentské voľby Vládnuci liberáli sa chystajú dobyť palác, aby zúčtovali s predchodcami

Začala sa oficiálna kampaň pred poľskými prezidentskými voľbami. Prvé kolo bolo vyhlásené na 18. mája, kandidáti musia teraz zhromaždiť stotisíc podpisov potrebných na registráciu.

Popri nemeckom volebnom súboji budú kľúčovou európskou politickou udalosťou prvej polovice roka. Podarí sa liberálom zakončiť proces „dobývania štátu“ z rúk konzervatívcov?

Poľsko je rovnako ako Česko parlamentná demokracia. No reliktom mocenských ambícií prvého prezidenta zvoleného v priamej voľbe – Lecha Wałęsu – je veľmi silné prezidentské veto, ktoré dokáže každú vládu výrazne potrápiť. Stredoľavicová koalícia Donalda Tuska práve nutnosťou kohabitácie s konzervatívnym prezidentom Andrzejom Dudom vysvetľuje nie príliš pozitívnu bilanciu prvého roka svojej vlády.

Je to do veľkej miery manipulácia, pretože počet prezidentských viet sa v poslednom roku oproti minulým rokom v podstate nezmenil. Duda podpísal nakoniec aj kontroverzný návrh štátneho rozpočtu na rok 2025, ktorý okrem rekordného deficitu prináša aj obmedzenie financovania všetkých inštitúcií, ktoré Tusk ešte neovládol, vrátane prezidentskej kancelárie.

Pre liberálov je však dobytie prezidentského paláca nutnosťou, ak chcú splniť svoje sľuby – premodelovať štátne inštitúcie, dokončiť čistky v štátnom aparáte a razantnejšie „zúčtovať“ so svojimi predchodcami.

Poľsko pozná kandidátov na prezidentaProti progresívnemu primátorovi Varšavy sa postaví konzervatívny historik komunizmu

TASRPostoj

Favorit a vyzývateľ

Rovnako ako v posledných dvoch dekádach sú lídrami prieskumov kandidáti vybraní dvoma najsilnejšími stranami, ktorých stret predstavuje podstatu poľskej politiky. A rovnako ako v minulých voľbách do boja o najvyšší post v krajine nevysielajú svojich lídrov, ale skôr politikov z druhej línie či dokonca – v prípade konzervatívcov – z prostredia úplne mimo politiky.

Vládna Občianska koalícia si v primárkach zvolila varšavského primátora Rafała Trzaskowského, ktorý bol už neúspešným kandidátom strany v roku 2020. Jasne porazil v zahraničí oveľa známejšieho a skúsenejšieho ministra zahraničia Radka Sikorského. Trzaskowského, hoci nepriamo, podporil sám Donald Tusk, ktorý nemal asi záujem o ďalšie posilňovanie pozície Sikorského a preferoval „ovládateľnejšieho“ kandidáta.

Právo a spravodlivosť vytypovalo spriateleného historika Karola Nawrockého, šéfa Ústavu národnej pamäti. Politici „ťažšej váhovej kategórie“, napríklad bývalý premiér Mateusz Morawiecki, sa zdali príliš opotrebovaní ôsmimi rokmi vládnutia.

V prípade Nawrockého sa však PiS rozhodlo pre riskantný krok a siahlo po osobnosti väčšine Poliakov neznámej. Hoci je poľský Ústav národnej pamäti inštitúciou vzhľadom na veľkosť a rozpočet na úrovni mnohých českých ministerstiev, predsa len bol Nawrocki pomerne úzko profilovaný štátny úradník. No pre okruh členov a skalných priaznivcov konzervatívcov patria práve otázky historickej pamäti medzi najdôležitejšie verejné témy.

Nepochybným favoritom je po celý čas Trzaskowski, ktorého podpora od začiatku dosahuje 35 – 40 percent a doteraz vyhráva aj vo všetkých modeloch pre druhé kolo volieb. To sa však po dvoch mesiacoch od vytypovania kandidátov začína javiť ako hendikep. Nawrocki môže prekvapiť, Trzaskowski iba sklamať.

Pre kandidáta liberálov je najväčšou guľou na nohe vláda Donalda Tuska, ktorá má po roku vládnutia v spoločnosti porovnateľne slabé hodnotenie, aké mali konzervatívci po ôsmich rokoch. Tomuto zaradeniu sa pokúsil čeliť značným vychýlením svojej kampane smerom doprava – hovoril o ekonomickom vlastenectve, navrhoval obmedzenie vyplácania sociálnych dávok Ukrajincom, zdôrazňoval nutnosť obrany hraníc pred ilegálnou migráciou organizovanou za poľskú východnú hranicu, s úctou sa vyjadroval o poľskom „duchovnom dedičstve“. Niet však pomoci, je natoľko známy svojimi ľavicovoliberálnymi názormi, že tieto náhle premeny nepôsobia presvedčivo.

Nawrocki svoju energiu zatiaľ vkladá hlavne do toho, aby vôbec vstúpil do povedomia Poliakov a taktiež získal väčšiu istotu vo verejnom vystupovaní. Ak Trzaskowského problémom je to, že jeho názory sú všeobecne známe, Nawrocki trpí skôr tým, že voliči netušia, čo si kandidát o veľkom množstve tém myslí.

Vo svojich vyjadreniach sa zatiaľ drží straníckej línie s dôrazom na posilňovanie vzťahov s USA a asertivitou voči Bruselu v mene ekonomických a bezpečnostných záujmov krajiny. Na rozdiel od súčasného prezidenta za PiS Andrzeja Dudu je kritickejší k stavu poľsko-ukrajinských vzťahov. Zdôrazňuje, že pomoc Ukrajine v boji proti Rusku musí byť spojená s väčšou obhajobou poľských záujmov v ekonomickej či historickej oblasti.

To je však v poľskej politike posledných mesiacov v podstate štandard, éra idealistického zbližovania s Kyjevom „bez ohľadu na to, čo dostávame naspäť,“ je preč.

Polrok dvoch DonaldovBude Poľsko pokračovať v spolupráci s USA alebo sa postaví proti Trumpovej „protisystémovej revolte“?

Maciej Ruczaj

Ten tretí

V niekoľkých posledných prezidentských voľbách zohral dôležitú úlohu vždy „ten tretí“ – kandidát, ktorý nepochádza zo žiadneho z dvoch hlavných táborov, ale naopak, podporu získava medzi voličmi hľadajúcimi alternatívu k mocenskej hegemónii liberálov a konzervatívcov.

V roku 2020 bol takým lídrom Szymon Hołownia, bývalý novinár, dnes líder koaličnej Tretej cesty a predseda dolnej komory parlamentu. Kandiduje opäť, lenže už ako jedna z tvárí vládneho establišmentu. Navyše na nevôľu Donalda Tuska, a teda aj s vládou spriaznených médií. Len ťažko sa teda dá očakávať, že by mohol dôležitú úlohu zohrať opäť.

O toto miesto sa hlási skôr Sławomir Mentzen, jeden z lídrov Konfederácie, jedinej strany poľského parlamentu, ktorá doteraz nevládla. Konfederácia je konglomerát menších pravicových strán, v ktorom najsilnejšiu úlohu hrajú nacionalistické a libertariánske prúdy.

Kombináciou „slobodný trh – kritika Bruselu a dôraz na štátnu suverenitu – vlažný prístup k podpore Ukrajiny“ môžu do istej miery pripomínať českých Motoristov. Spája ich aj cieľová skupina – najsilnejšie postavenie majú medzi mladými voličmi.

V posledných týždňoch Mentzenova podpora rastie a pohybuje sa pohodlne nad hranicu desať percent. Hrá mu do kariet, že medzi mladšími voličskými skupinami je Donald Tusk rovnaký „starý páprda“ ako Jarosław Kaczyński a sekularizácia postupujúca hlavne v mladšej generácii stiera doteraz nepriestupný múr medzi liberálnym a konzervatívnym táborom.

Mentzen nemá zďaleka vyhraté. V posledných dňoch sa totiž do boja prihlásil ešte jeden kandidát – mediálna celebrita a novinár Krzysztof Stanowski, šéf vplyvnej online platformy Kanał Zero. Stanowski však svoj vstup poňal ako recesiu: „Nechcem byť prezident“ – vyhlásil – „chcem do toho ísť, aby som vám ukázal, aký biedny máte výber.“ Pokiaľ platí, že „oni si z nás každý deň uťahujú“, odpovedzme im rovnako, pokračoval.

Stanowski však nie je len recesista. Vo svojom vystúpení sa odvolal na všetkých, ktorí majú dosť neproduktívnych „kmeňových vojen“ liberálov a konzervatívcov. Nie je zatiaľ zrejmé, či svoju kandidatúru naozaj dotiahne do fázy realizácie, a prvý prieskum s jeho účasťou mu dáva len necelé tri percentá podpory, ale dianie v krajine môže jeho šance skôr posilniť.

Strašiak vonkajších vplyvov

Európu obchádza „rumunský“ strašiak cudzieho zasahovania do národných volieb a nevyhol sa ani Poľsku. Na jednej strane liberáli rázne vyhlasujú, že „nenechajú Rusov, aby nám zvolili prezidenta“, minister pre digitalizáciu navrhuje zakázať pre „šírenie nenávisti“ hlavnú opozičnú televíziu Republika a médiá napojené na vládu diskutujú o možnosti „vypnutia“ Muskovej platformy X v Poľsku.

Na strane druhej konzervatívci varujú pred zásahmi v prospech Trzaskowského zo strany hlavných poľských partnerov. Začal ukrajinský prezident Zelenskyj, ktorý počas návštevy Varšavy ocenil Trzaskowského (za jeho pôsobenie ako primátora Varšavy) a v rozhovore sa, naopak, ostro obul do kandidáta opozície za jeho výroky o tom, že by vstup Ukrajiny do EÚ a NATO malo Poľsko podmieniť uznaním Volynského masakra z roku 1944.

Hlavný kontext však poskytuje práve začaté poľské predsedníctvo v EÚ. Ako píše Jędrzej Bielecki v denníku Rzeczpospolita, je čoraz viac zrejmé, že „hlavným cieľom poľského predsedníctva má byť víťazstvo Trzaskowského vo voľbách“.

Tusk nutne potrebuje medzinárodné úspechy, aby zakryl nepresvedčivé domáce výkony. A Európska komisia je zase naklonená tomu, aby ho v týchto snahách podporila. Už skôr súhlasila, aby procedúra nadmerného deficitu, do ktorej Poľsko spadne v dôsledku vysokého rozpočtového schodku, a s ňou spojené výdavkové škrty boli uplatňované až v druhej polovici roka.

Prípadné výhry Poľska v Bruseli, ako napríklad zabezpečenie európskeho financovania pre poľský obranný projekt Východného štítu, môžu tiež prispieť k úspechu kandidáta liberálov.

Rok bojujúcej demokracieDonald Tusk medzi kontrarevolúciou a kontinuitou

Maciej Ruczaj

Súdny gordický uzol

Cudzie vplyvy však nie sú paradoxne najvážnejší otáznik, ktorý nad poľskými voľbami teraz visí. Problémom je dlhotrvajúci spor o zmeny vykonané v poľskej justícii predchádzajúcou konzervatívnou vládou, ktoré podľa európskych súdov porušili princíp sudcovskej nezávislosti.

Z týchto európskych rozsudkov však Tuskova vláda odvodila, že časť súdnych rozhodnutí a niektoré z orgánov súdnej sústavy jednoducho neuznáva. Vrátane príslušnej komory pre kontrolné a verejné záležitosti Najvyššieho súdu, ktorá rieši volebné sťažností a schvaľuje výsledky volieb.

Spor v tejto veci zasahuje do volebného procesu už teraz. Tuskova vláda totiž hlavnej opozičnej strane zadržiava finančné prostriedky na tento rok, ktoré by mali poslúžiť na volebnú kampaň Nawrockého.

O čo ide? Podľa vlády a (vládou ovládanej) Štátnej volebnej komisie strana Právo a spravodlivosť zneužila na predchádzajúcu volebnú kampaň v roku 2023, keď ešte bola pri moci, aj štátny aparát. No namiesto v takýchto prípadoch tradičnej finančnej pokuty rozhodla o pozastavení celého štátneho príspevku.

Príslušná komora Najvyššieho súdu však vypočula následnú sťažnosť konzervatívcov a nariadila ministrovi financií peniaze vyplatiť.

V tejto chvíli sa medzi jednotlivými orgánmi koná preťahovanie a vláda sa pre svoje nerešpektovanie súdneho nariadenia pokúša získať podporu Európskeho súdneho dvora a zároveň organizuje zmeny v zákone o Najvyššom súde. Mnohí komentátori upozorňujú, že takéto konanie môže mať deštruktívny vplyv na legitimitu volieb.

A potom sa niekto čuduje, že sa čiernym koňom zápolenia môže nakoniec ukázať Krzysztof Stanowski so svojím programom „vytroliť voľby“...