Konzervatívcom rastie súper Prekreslí strana Reform UK britskú politickú mapu?

Vo Veľkej Británii sa musia uskutočniť parlamentné voľby do konca roku 2024, pravdepodobne však budú vyhlásené skôr, niekedy v priebehu leta alebo jesene. Aj preto sa už postupne začína rozbiehať kampaň a strany začínajú pracovať na svojej stratégii. 

Na prvom mieste v prieskumoch sa momentálne s drvivým náskokom nachádza Labouristická strana, na druhom mieste je Konzervatívna strana. To je však v britskej politike za posledných 150 rokov bežné. Prekvapujúce je však tretie miesto, ktoré už niekoľko týždňov obsadzuje strana Reform UK.

Reform UK, ktorá naberá predovšetkým sklamaných voličov konzervatívcov, sa v mnohom podobá niekdajšej strane UKIP. Obidve spopularizoval rovnaký človek – Nigel Farage a obidve mali pri svojom vzniku za cieľ dosiahnuť vystúpenie Veľkej Británie z EÚ a tvrdý Brexit.

Aj napriek tomu, že UKIP v celej svojej histórii od roku 1997 získal iba jedného jediného poslanca, dokázal vďaka vysokej podpore verejnosti prinútiť premiéra Davida Camerona k vyhláseniu referenda o vystúpení z EÚ. Reform UK však už nechce iba vytvárať verejný tlak, ale chce sa dostať do parlamentu a priamo sa podieľať na moci. V nasledujúcich parlamentných voľbách plánuje postaviť kandidátov v každom jednom z 650 volebných obvodov a v posledných týždňoch naberá silné posily.

Po brexite upadli, rastú však pri posune konzervatívcov do stredu

V britskom väčšinovom politickom systéme sú nové strany, ktoré sa dokážu presadiť, veľmi zriedkavé. Politickému systému desaťročia dominuje Labouristická a Konzervatívna strana (a škótski nacionalisti v Škótsku) a tieto strany si medzi sebou rozdelia zväčša vyše 600 z celkových 650 kresiel.

Spočiatku teda politickí komentátori nedávali strane Reform UK veľké šance. Vznikla v roku 2019 ako Brexit party, a síce vyhrala voľby do Európskeho parlamentu a získala najviac mandátov, avšak tieto voľby sa v Británii konali vo väčších obvodoch a na základe proporčného systému.

Navyše, v nasledujúcich parlamentných voľbách v roku 2019 strana postavila iba 276 kandidátov a rozhodla sa nebojovať v obvodoch, kde kandidovali probrexitoví konzervatívci. Krátko po voľbách, v ktorých strana nezískala ani jedného poslanca, odišiel Nigel Farage do politického dôchodku a strana tak stratila svojho hlavného lídra. S uskutočnením Brexitu v roku 2020 navyše stratila svoju hlavnú tému a mohla sa tak veľmi ľahko rozpadnúť.    

Na konci roku 2020 sa Brexit party premenovala na Reform UK a začala rozvíjať svoj program, ktorý bol dovtedy zameraný výlučne na otázky Brexitu. Spočiatku stavala na silnom odpore voči migrácii, väčšej ekonomickej slobode a tiež na odpore voči tvrdým lockdownom. Pri vtedajšej veľkej popularite Borisa Johnsona a konzervatívcov však strana počas rokov 2021 a 2022 skôr upadala.

Po Johnsonovom odstúpení a chaose počas vlády Liz Trussovej však začala popularita strany rapídne stúpať. Postupne začala naberať množstvo nových členov a začala si budovať jednoznačnú pozíciu napravo od Konzervatívnej strany. K rastu jej pomohlo aj zvolenie Rishiho Sunaka za premiéra a lídra konzervatívcov, pretože jeho stredovejšia politika odháňala pravicových voličov.

Možný koniec výhrady vo svedomíMacron chce zaviesť eutanáziu. Smrť bude dostupnejšia než liečba, tvrdia kritici

Ján Cipár 

Odpor k uhlíkovej neutralite, nízke dane, nesúhlas s trans agendou

K hlavným bodom programu sa postupne pridal odpor voči sľubu dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050, Reform UK chce o tomto záväzku usporiadať referendum. Plánuje tiež zvýšenie ťažby ropy a zemného plynu na pobreží Spojeného kráľovstva. Strana podporuje nižšie dane, čo je veľmi lákavé pre sklamaných voličov Konzervatívnej strany, ktorá pre nepriaznivú ekonomickú situáciu musela za posledných päť rokov dane niekoľkokrát zvyšovať. Strana tiež navrhuje posilnenie patriotizmu a dôslednejšie zachovávanie britských tradícií.

Reform UK je zároveň proti využívaniu inkluzívneho jazyka a v otázkach trans agendy je výrazne konzervatívnejšia ako zvyšok politickej scény. Priamo vo volebnom manifeste napríklad uvádza, že existujú len dve pohlavia. Pre uvoľnenie britských právomocí v otázke ukončenia ilegálnej imigrácie chce, aby Veľká Británia vystúpila spod pôsobnosti Európskeho súdu pre ľudské práva.

Zaujímavý je však jej postoj k Snemovni lordov, v ktorom sa viac zhoduje s Labouristickou stranou a liberálmi. Reform UK chce hornú komoru parlamentu výrazne zreformovať a vyberať jej členov normálnymi voľbami alebo ju priamo zrušiť. To sa na prvý pohľad môže zdať ako paradox, keďže Reform UK si zakladá na britských tradíciách. Avšak Snemovňa lordov sa za posledné roky hneď niekoľkokrát vyjadrila v prospech mäkšieho Brexitu či priamo zotrvania Británie v EÚ, a tak ju Reform UK vníma ako nedostatočne rešpektujúcu vôľu ľudí.

V marci 2024 strana získala svojho prvého poslanca Leeho Andersona, ktorý prišiel z Konzervatívnej strany. V nej ho suspendovali po jeho vyhlásení, že Londýn je pod vedením moslimského primátora Sadiqa Khana v područí islamistov. Krátko po vstupe Andersona prišiel ďalší významný politik Dan Barker, bývalý kandidát za Konzervatívnu stranu na primátora mesta Manchester.

Okrem rastúcej podpory vo Veľkej Británii však Reform UK nedávno vytvorila aj užitočné spojenectvo v Severnom Írsku. V tejto časti Spojeného kráľovstva postaví spoločných kandidátov s unionistami zo strany Traditional Unionist Voice (TUV), s ktorými ju spája nesúhlas v otázke severoírskeho protokolu. 

Aj keď tieto príchody a spojenectvá ešte nemenia politickú situáciu, vytvárajú dynamiku, ktorá sa môže preniesť do blížiacich sa parlamentných volieb.

Supervolebný rok 2024V Európe, USA, Indii či Pakistane prídu k voľbám takmer štyri miliardy ľudí    

Ján Cipár 

Získajú viac poslancov alebo len poškodia konzervatívcom?

V radoch Konzervatívnej strany panujú oprávnené obavy. V niektorých prieskumoch dosahujú konzervatívci už len chabých 19 percent, teda zaostávajú o vyše 20 percent za labouristami a sú iba o 4 percentá pred Reform UK.

Takýto výsledok by podľa posledných prieskumov znamenal pre konzervatívcov najhoršiu prehru vo svojej histórii. Podľa novín Sunday Times by pri súčasnej podpore mali konzervatívci v budúcom parlamente iba 98 poslancov, stratili by ich tak približne 250.

Labouristi by, naopak, slávili svoj najväčší úspech v histórii a získali by 468 poslancov. Podľa tohto prieskumu by sa do parlamentu už prebojovala aj Reform UK so siedmimi poslancami, liberáli s 22 a škótski nacionalisti so 41 poslancami. Liberáli a nacionalisti by predbehli Reform UK v počte mandátov iba z dôvodu väčšinového volebného systému, z hľadiska celkovej podpory však zaostávajú.

Podľa tohto prieskumu by však Reform UK predovšetkým spôsobila prehru konzervatívcov v minimálne 53 obvodoch. Aj preto teraz prebiehajú zákulisné snahy o spoločnú dohodu, ktorá by zabránila vzájomnej eliminácii. Tieto rozhovory však prebiehajú iba na úrovni poslancov a vedenie konzervatívcov zatiaľ akúkoľvek dohodu odmieta.

Veľkou neznámou zatiaľ zostáva, či sa na scénu vráti samotný Nigel Farage. Podľa viacerých prieskumov by jeho návrat pomohol dohnať alebo až predbehnúť konzervatívcov. Špekuluje sa však aj o tom, že by mohol nastúpiť v parlamentných voľbách za konzervatívcov, čo už otvorene podporila bývalá premiérka Liz Trussová a viacerí konzervatívnejší poslanci. Alternatívou z týchto kruhov by bolo tiež ponúknuť Farageovi post veľvyslanca v USA výmenou za neúčasť na voľbách.  

Takúto možnosť, rovnako ako akúkoľvek dohodu s Reform UK Rishi Sunak jednoznačne odmieta. Čo najrýchlejšie však musí prísť s alternatívnou volebnou stratégiou, inak čaká konzervatívcov aj vďaka Reform UK zdrvujúca prehra.