Nedostatok zdravotných sestier Záujem o štúdium je, no nevyužívame ho naplno. Prečo školy neprijmú viac študentov?

Zdravotných sestier je na Slovensku málo a situácia sa bude v budúcnosti iba zhoršovať. Brzdí to celý zdravotnícky systém, lebo bez sestier nemôžu fungovať ani lekári.

Ako riešiť tento problém?

Najjednoduchšou cestou sa zdá navýšenie počtu študentov stredných zdravotníckych škôl. Práve tie sú pre väčšinu záujemcov zvyčajne bránou do ošetrovateľského sveta.

Počas posledných desaťročí tu bol pokles záujmu o ošetrovateľské odbory a mnohé školy dokonca rušili triedy a znižovali kapacity.

Ako však ukazujú dáta z aktualizovanej projekcie vývoja počtu lekárov a sestier, ktorú vypracovali analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, situácia sa medzičasom zmenila.

Viacero škôl má vyšší záujem o štúdium, ako sú ich kapacity. Mnohí uchádzači, respektíve uchádzačky, sa teda na štúdium odboru praktickej sestry nedostanú. Ide tak o stratený potenciál.

Autori projekcie František Múčka a Zuzana Múčka odhadujú, že ak by školy svoje kapacity navýšili, ročne by mohlo Slovensko mať o 200 absolventiek viac. 

V prípade optimistickejšieho scenára by ich bolo dokonca 240 ročne. „Na horizonte desiatich rokov by zdravotníctvo takýto rozdiel už pocítilo, aj pri zohľadnení aktuálne nízkej retencie zdravotných sestier,“ konštatujú.

Chýbajú sestry učiteľky

Otvoriť ďalšiu triedu by na základe dopytu mohlo podľa ich odhadov osem škôl: v Trenčíne, Košiciach-Juhu, Žiline, Trnave, Banskej Bystrici, Poprade, Michalovciach a Prešove.

Samotné školy, v ktorých je záujem o štúdium väčší ako počet prijímaných žiakov, však poukazujú na to, že rozšíriť kapacity nie je také jednoduché.

Je to aj prípad Strednej zdravotníckej školy v Poprade. Riaditeľ školy Mário Felber pre Postoj potvrdil, že záujem je 2,5-krát väčší, ako sú ich kapacity. 

Ak aj zoberú do úvahy to, že pre niektorých uchádzačov je škola druhou možnosťou, Felber si myslí, že by dokázali otvoriť ďalšiu triedu.

No nemajú na to priestory.

Ďalším problémom sú pedagogickí zamestnanci a možnosť vykonávania praxe. „Ak sa sestra z praxe rozhodne uchádzať o pozíciu učiteľky odborných predmetov na strednej zdravotníckej škole, musí počítať s výrazným poklesom svojej mzdy,“ upozorňuje Felber.

Problém pri hľadaní odborných učiteľov majú aj na Strednej zdravotníckej škole v Žiline. 

Dôvodom sú aj podľa riaditeľky tejto školy Ľubomíry Tudíkovej lepšie platové podmienky v sektore zdravotníctva.

Na školu sa hlási 151 žiakov, prijať môžu 84.

To, koľko žiakov škola prijme, neurčuje samotná škola, ale zriaďovateľ, ktorým je v prípade štátnych stredných škôl samosprávny kraj. Aj ten podlieha vyššej inštancii a počet prijatých žiakov sa konzultuje s ministerstvom zdravotníctva a ministerstvom školstva.

„My sa vzhľadom na priestorové a personálne kapacity školy s ich rozhodnutím stotožňujeme,“ hovorí Tudíková.

Začarovaný kruh

Ministerstvo zdravotníctva pri rozhodovaní o tom, koľko miest bude školám odporúčať, vychádza aj z informácií o personálnych, priestorových a materiálno-technických možnostiach škôl.

Je to trochu začarovaný kruh. 

Školy nenavyšujú kapacity, pretože ministerstvo zdravotníctva žiada iba určitý počet žiakov, a ministerstvo zdravotníctva zasa požaduje iba určitý počet miest, pretože berie do úvahy obmedzené kapacity škôl.

Foto: TASR/František Iván

Situácia sa však predsa len zlepšuje. Ako Postoj informovalo ministerstvo zdravotníctva, za posledných päť rokov sa počet prijímaných žiakov na študijný odbor zdravotná sestra na stredných zdravotníckych školách zvýšil o približne 500 miest.

„V tomto trende plánujeme pokračovať,“ tvrdí ministerstvo.

Dobrou správou je, že Žilinský kraj plánuje otvoriť novú zdravotnícku školu v Martine. 

Historicky v meste takáto škola existovala, no pre nedostatočný záujem bola zrušená. S výstavbou novej nemocnice v meste sa kraj rozhodol školu obnoviť. Vzniknúť by mala v priebehu dvoch rokov.

Ďalším trendom je rozvoj externej formy štúdia na stredných zdravotníckych školách.

Práve to považujú v Košickom kraji za možné riešenie momentálneho stavu. Pri dennej forme totiž hrajú dôležitú rolu priestorové kapacity. 

„Preto je jednoduchšie rozširovať kapacity v externej forme štúdia. Okrem toho vieme počet absolventov navýšiť v kratšej dobe, čo je presne to, čo zdravotníctvo v súčasnosti potrebuje,“ hovorí hovorkyňa kraja Katarína Strojná.

Absolventov by sme potrebovali násobne viac

Ráznejšie kroky však v tomto smere chýbajú. Čísla pritom ukazujú, že nedostatok zdravotných sestier spôsobuje problémy už teraz a veľká kríza príde už o desať rokov.

Po roku 2035 postupne začnú odchádzať do dôchodku silné ročníky a nové generácie ich nedokážu nahradiť. V roku 2045 tak bude chýbať takmer sedemtisíc sestier.

Prijímanie väčšieho počtu záujemcov o štúdium na stredných zdravotníckych školách teda problém úplne nevyrieši.

Foto: TASR/Michal Svítok

Pravda je taká, že záujem je síce silnejší ako v minulosti, ale ani zďaleka nepokrýva skutočné potreby slovenského zdravotníctva. 

Analytici RRZ vypočítali, že na to, aby sa budúci nedostatok sestier podarilo zaplátať, by bolo treba zvýšiť počet absolventov sesterských odborov z dnešných približne tisíc ročne na takmer dvetisíc.

To je aj vzhľadom na demografiu nerealistické. Upozorňuje na to aj Trenčiansky samosprávny kraj. „Deficit evidujeme v takmer každom odbore, viditeľne napríklad v tradičných remeselných. Nie je preto možné, aj keby bola škola pripravená otvoriť ďalšiu triedu, presmerovať všetky kapacity len na zdravotnícke odbory,“ hovorí Lenka Kukučková z oddelenia komunikácie kraja.

Ďalšou cestou, ako navýšiť počet zdravotných sestier, je dosiahnuť, aby ich v odbore zostávalo čo najviac. Aktuálne totiž veľký počet absolventov nakoniec do zdravotníctva nenastúpi.

Posledných desať rokov nenastúpilo až 40 percent z absolventov.

Múčkovci upozorňujú, že krajiny, ktoré sa rovnako ako my boria s nedostatkom sestier, „zavádzajú opatrenia majúce za cieľ pripodobniť fungovanie v týchto profesiách štandardom v iných profesiách“.

To spočíva napríklad v úprave pracovných časov, zavádzaní väčšej flexibility, delegovaní administratívy na nezdravotnícky personál či nových možnostiach homeofficu na administratívne úkony. Prehodnotiť treba aj to, že systém od sestier vyžaduje veľké množstvo nadčasov a to má negatívny vplyv na ich rodinný život a odrádza to najmä matky.

Ak budeme chcieť zachovať aspoň dnešnú úroveň zdravotníckej starostlivosti, budú potrebné zmeny. Zatiaľ sa však do nich nikomu veľmi nechce.

A stav s nedostatkom sestier sa tak potichu stále zhoršuje.