Ako riešiť nedostatok zdravotníkov | Slovenských medikov z Česka musíme lákať domov inak, deviatačkám treba dať šancu stať sa sestrami

Analytici Zuzana Múčka a Fero Múčka z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) po dvoch rokoch predstavili aktualizáciu Projekcie vývoja počtu lekárov, sestier a dopytu po týchto profesiách zo strany starnúcej populácie.

Opäť sa pokúsili vyčísliť, aký počet zdravotníkov bude v budúcnosti chýbať, ak majú pacienti dostať aspoň takú starostlivosť ako dnes.

Nová projekcia zohľadňuje viaceré medzičasom prijaté opatrenia, ktoré by mohli pomôcť riešiť nedostatok zdravotníkov. Neodzrkadľuje však výsledok výpovedí lekárov z konca roka 2024.

V skratke, dáta znova potvrdzujú, že Slovensko bude mať so sestrami oveľa väčší problém než s lekármi.

„Nebyť nevhodnej politiky lekárskych fakúlt v poslednom desaťročí, keď došlo k výraznému zvyšovaniu počtu zahraničných študentov na úkor slovenských, bol by vývoj počtu lekárov aj po zohľadnení starnutia populácie relatívne priaznivý, ak je kritériom udržanie aspoň aktuálnej dostupnosti,“ píšu analytici RRZ.

To isté o sestrách však neplatí. Ich nedostatok bude výrazne brzdiť v práci aj lekárov, a ak nedôjde k zmene trendu, zdravotníctvo bude kolabovať práve pre chýbajúce sestry v systéme. O tie sa okrem zdravotníctva budú biť aj zariadenia dlhodobej starostlivosti.

Slovákov v Česku pribudlo, ale s medikmi je to lepšie

Zastavme sa najskôr pri lekároch. Podľa posledného zverejneného údaja NCZI je na Slovensku bez zubárov takmer 21-tisíc lekárov, čo je o tritisíc viac ako v roku 2009, keď bol počet lekárov na historickom minime. Ide o 21-tisíc plných úväzkov, nominálne môže byť tak lekárov ešte o čosi viac.

Okrem toho pôsobí v zahraničí, najmä v Česku a Nemecku, ďalších približne štyritisíc lekárov, ktorí vyštudovali medicínu na Slovensku.

Hoci podľa analytikov k masovým odchodom lekárov do zahraničia už nedochádza, pripomínajú, že napriek výraznému zvýšeniu platov lekárom v nemocniciach až na českú úroveň po štrajku odborárov v roku 2022 došlo v roku 2023 podľa dát Českej lekárskej komory opäť k nárastu odchádzajúcich Slovákov. Postoj na to upozornil už v októbri 2024.

Vysoké platy lekárov nepresvedčiliPotvrdilo sa, že odchody lekárov majú hlbšie príčiny, počet slovenských lekárov v Česku ďalej rastie

Lukáš Kekelák

Ak budú v budúcnosti lekári chýbať, jedným z vinníkov budú aj slovenské lekárske fakulty. Pôjde najmä o dôsledok toho, že viac ako dekádu vzdelávali veľký počet zahraničných medikov na úkor slovenských.

Ak si však domáce lekárske fakulty udržia počty prijímaných slovenských študentov medicíny z tohto akademického roku aj v najbližších dvoch dekádach, medzi rokmi 2030 až 2040 bude chýbať na naplnenie aspoň súčasnej dostupnosti zdravotnej starostlivosti okolo tisíc lekárov.

A po roku 2038 by podľa analytikov malo byť možné zabezpečiť pacientom približne toľko lekárskeho času ako dnes, čo však neznamená, že bude pre potreby pacientov dostačujúce.

Nízko visiace ovocie v medikoch v Česku

Zuzana a František Múčkovci vo svojej analýze tiež upozorňujú, že Slovensko má na českých lekárskych fakultách veľký rezervoár slovenských medikov, o ktorých sa dostatočne nebojuje. Podľa analytikov pritom ide o „nízko visiace ovocie“.

V ročníku je naprieč univerzitami v Česku v priemere viac ako 400 medikov zo Slovenska, čo je úroveň jednej veľkej slovenskej lekárskej fakulty.

Analytici absolvovali niekoľko rozhovorov so zástupcami slovenských medikov a mladých absolventov pôsobiacich v Česku a na základe toho v troch bodoch zhrnuli, čo robí Slovensko v tomto smere zle:

Slovenské štátne nemocnice ani iné verejné inštitúcie aktívne neoslovujú slovenských medikov v Česku na rozdiel od českých nemocníc, ktoré aktívne recruitujú medikov priamo na slovenských fakultách. Aktívnejšie v tomto smere konajú len súkromné nemocnice.
Ak sa Slováci z českých lekárskych fakúlt hlásia o prácu na Slovensku, veľké nemocnice im často neodpovedajú na ich žiadosti o prácu a „odbitých“ uchádzačov nepresmerujú na inú slovenskú nemocnicu s voľným pracovným miestom.
Slovenským medikom z Česka prekážajú nejasné a netransparentné procesy pri získavaní lekárskych atestácií na Slovensku.

Slovenskí medici v ČeskuJe ich toľko, že by mohli mať vlastnú fakultu. Prečo sa po škole nevracajú späť?

Lukáš Kekelák

Stále treba viac našich na úkor cudzincov

Závery analytikov už pred dvomi rokmi apelovali na vedenie lekárskych fakúlt, aby zvýšili pomer slovenských študentov medicíny na úkor zahraničných a aj týmto spôsobom rýchlo riešili problém s nedostatkom lekárov. Dlhodobo na to apeluje aj Lekárske odborové združenie.

Keď totiž analytici očistili dáta od absolventov anglických programov, Slovensko sa v produkcii lekárov prepadlo hlboko pod priemer krajín OECD.

Situácia sa v tomto smere vyhrotila natoľko, že v školskom roku 2023/2024 lekárske fakulty v Martine a v Košiciach už prijali viac zahraničných ako domácich študentov.

Múčkovci z rozpočtovej rady pritom poukazujú na fakt, že viaceré štáty západnej Európy na rozdiel od Slovenska vzdelávanie medikov v inom ako domácom jazyku ani neumožňujú.

Po dohode medzi ministerstvom školstva, zdravotníctva a vedením lekárskych fakúlt došlo k nárastu o 94 medikov v prvých ročníkoch, hoci pôvodný plán rátal s navýšením o 150 prvákov.

Apelujú využiť aj to, že 75 percent absolventov medicíny v našom zdravotníctve po skončení školy zostáva a vzhľadom na zvýšenie platov sa daný trend môže ešte zvýšiť – preto prijímať viac slovenských medikov na úkor cudzincov má zmysel.

Ak by lekárske fakulty prijali ročne pôvodne plánovaných 150 slovenských medikov, nielen 94, Slovensko by s lekármi zásadnejší problém mať nemalo. A ak na lekárov zapôsobí aj opätovná garancia zvýšenia platov po štrajku odborárov v roku 2024, prípadne sa vráti z Česka do našich nemocníc viac slovenských absolventov medicíny, s počtom lekárov na Slovensku to môže byť dokonca priaznivé.

Veľká kríza so sestrami príde už o 10 rokov

Projekcia Múčkovcov tak ukazuje, že nedostatok lekárov nebude taký výrazný, ako sa možno zdalo. Čo však spôsobí skutočne vážne problémy slovenskému zdravotníctvu, je nedostatok sestier.

Ten pociťujeme už teraz, v budúcnosti však bude sestier výrazne menej ako dnes. Na rozdiel od lekárov však štát túto problematiku veľmi nereflektuje a zatiaľ neprichádzajú ani žiadne riešenia, ktoré by pomohli situáciu zmeniť.

Projekcia však ukazuje, že veľké problémy sa začnú už o desať rokov. Po tomto roku postupne začnú odchádzať do dôchodku silné ročníky a prichádzajúca generácia ich nedokáže nahradiť. V roku 2045 tak bude chýbať už takmer sedemtisíc sestier.

Ako upozorňujú autori projekcie, „nedostatok sestier nie je problémom len pre vykonávanie činností, ktoré robia sestry, ale aj pre lekárov. Nedostatok sestier sa odráža aj na objeme a efektivite lekárskej práce“. Je preto potrebné, aby štát čo najskôr prijal opatrenia, ktoré by pomohli trend zvrátiť.

Múčkovci však v analýze upozorňujú, že to nebude jednoduché. Nedostatok sestier má dva rozmery. Jedným je to, že školy nevychovávajú dostatok mladej pracovnej sily. Druhým, že sestry, ktoré aj skončia školu, v zdravotníctve nezostávajú.

Systém zbytočne prichádza o cenný potenciál

Prvý problém má pritom aspoň čiastočné rýchle riešenie. Ako totiž ukazujú dáta z posledných rokov, záujem o štúdium na stredných zdravotníckych školách prevyšuje počet dostupných miest.

Situácia sa v posledných rokoch výrazne zmenila. „Pred desiatimi rokmi sa s problémom nenaplnených kapacít borila polovica stredných zdravotníckych škôl, pritom ich celkové kapacity boli o niečo nižšie ako dnes,“ upozorňujú analytici.

Dnes eviduje nedostatočný záujem asi tretina škôl, mnohé iné by však mohli prijať viac žiakov, ako reálne prijímajú. Celkovo by sa tak mohol zvýšiť počet absolventov či skôr absolventiek o približne 200, v prípade miernejších kritérií dokonca 240. Ak by sa to podarilo, v priebehu desiatich rokov by zdravotníctvo toto navýšenie naozaj pocítilo.

Stredné zdravotnícke školy sú v rukách vyšších územných celkov, preto ide o záležitosť, ktorej by mali venovať viac pozornosti.

Analytici však priznávajú, že možnosť navýšenia počtu študentov je pomerne obmedzená, keďže neuspokojený dopyt zo strany záujemcov nie je výrazný.

„Deficit sestier, ktorému budeme čeliť, tak nemožno vyriešiť len zvýšením vzdelávacích kapacít, keďže taký mohutný záujem o toto štúdium neexistuje, v čom sa situácia líši od vzdelávania medikov,“ konštatujú Múčkovci.

Na to, aby sa budúci nedostatok sestier podarilo zaplátať, by bolo potrebné zvýšiť počet absolventov „sesterských“ odborov z dnešných približne tisíc ročne na takmer dvetisíc. A to aj vzhľadom na demografiu nie je realistické.

Treba riešiť aj to, prečo zdravotníctvo sestry odrádza

Ďalšou veľkou témou je to, že sestry, ktoré končia školy, sa v slovenskom zdravotníctve dlho neohrejú, prípadne sa doň vôbec nezapoja. Posledných desať rokov do zdravotníctva nenastúpilo až 40 percent z absolventiek.

Tento problém si vyžaduje komplexnejšie riešenie, ktoré by so sebou prinieslo transformáciu povolania zdravotnej sestry.

Múčkovci upozorňujú, že krajiny, ktoré sa rovnako ako my boria s nedostatkom sestier, „zavádzajú opatrenia majúce za cieľ pripodobniť fungovanie v týchto profesiách štandardom v iných profesiách“.

To spočíva napríklad v úprave pracovných časov, zavádzaní väčšej flexibility, delegovaní administratívy na nezdravotnícky personál či otváraní možnosti homeofficu na administratívne úkony. Prehodnotiť treba aj to, že systém od sestier vyžaduje veľké množstvo nadčasov, čo má negatívny vplyv na ich rodinný život a odrádza matky.

Jednou z možností je podľa autorov projekcie vytváranie podmienok na užšiu spoluprácu medzi jednotlivými typmi sestier. Pomôcť by mohlo aj to, že sestry by sa venovali špecializovanejšej práci a časť výkonov, ktoré dnes majú na starosti, no nevyžadujú kvalifikáciu, by sa prenechala všeobecnému personálu.

Problémy sú však aj systémové a žiadajú celkové prenastavenie procesov. „Na príklade celého radu krajín možno vidieť, ako dokonca aj pri nižšom počte lekárov na počet obyvateľov a výrazne nižšom počte zdravotných úkonov (návštev u lekára, množstvo a dĺžka hospitalizácií) možno dosahovať oveľa lepšie výsledky,“ píšu Múčkovci, ktorí poukazujú na rebríčky OECD či aj revíziu výdavkov od Útvaru hodnoty za peniaze.