Slovenskí medici v Česku
Je ich toľko, že by mohli mať vlastnú fakultu. Prečo sa po škole nevracajú späť?
Ak platia pri Slovákoch v zahraničí obavy, že sa po štúdiu domov nevrátia, pri medikoch v Česku ide zrejme o najvypuklejší problém.
Zdroj foto: Facebook LF UK
Premiér Ľudovít Ódor po nástupe do úradu vyhlásil, že jednou z kľúčových dlhodobých priorít jeho vlády bude snaha prilákať slovenské talenty späť domov.
„Sme jediná krajina, ktorá nevie udržať talenty a stáva sa neatraktívnou pre talenty zo zahraničia,“ povedal k úsiliu svojej vlády, ktorá má školstvo ako prioritu. Hoci priznal, že nevie, či je to pre ľudí „sexy téma“, bol by rád, keby si ľudia jeho kabinet pamätali aj vďaka tomuto.
Je otázne, ako to chce počas pár mesiacov vláda bez dôvery parlamentu dosiahnuť, no faktom je, že odliv mozgov je veľkým slovenským problémom.
Podľa posledných dát Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) dnes každý piaty slovenský vysokoškolák študuje v zahraničí. Analytici upozorňujú, že v porovnaní s inými krajinami ide o mimoriadne vysoký podiel. Dlhodobo najviac ich je v susednom Česku, kde sa nachádza až 70 percent z 32-tisíc slovenských študentov za hranicami. Vlani tam navštevovalo vysoké školy takmer 21-tisíc Slovákov.
Ak platia pri zahraničnom štúdiu obavy, že sa Slováci domov nevrátia, pri našich medikoch v Česku ide zrejme o najvypuklejší problém.
Aj by sa vrátila, ale v Košiciach ju nechceli
Lekárka Katarína patrí k tým našincom, ktorí sa po štúdiu v susednej republike chceli vrátiť naspäť na východné Slovensko. Domov ju ťahala najmä rodina, na úroveň slovenského zdravotníctva nehľadela.
Absolventka Masarykovej univerzity v Brne sa rozhodla pre štúdium medicíny v Českej republike, pretože tamojšie lekárske fakulty boli vtedy vnímané ako kvalitnejšie. V jej ročníku bola až polovica študentov zo Slovenska.
Česko je dlhodobo najčastejšou zahraničnou destináciou slovenských medikov. Momentálne tam študuje na lekárskych fakultách dokopy najviac Slovákov za posledných 20 rokov – 2 600 (podľa údajov IVP až 2 700, viac Slovákov študuje len informatiku), čo je viac ako počet všetkých slovenských študentov medicíny na našej najväčšej lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Práve lekárska fakulta neďalekej brnianskej Masarykovej univerzity je pre Slovákov najatraktívnejšia.
Hoci Katarína vraví, že jej štúdium za hranicami pomohlo osobnostne vyzrieť, ľutovala, že bola od svojich blízkych ďaleko, a dospela tiež k záveru, že kvalitu štúdia medicíny u susedov preceňovala. Po skončení školy sa rozhodla pre otorinolaryngológiu (ORL). Takzvaní krční lekári patria na Slovensku medzi nedostatkové špecializácie.
„Páčilo sa mi, že tento odbor má chirurgickú aj ambulantnú časť a mohla by som si časom založiť aj vlastnú ambulanciu.“ No už pri hľadaní miesta v slovenských fakultných nemocniciach nastal problém.
„Nemocnice komunikujú so žiadateľmi o prácu úplne katastrofálne. Buď sa neozvú, alebo až po dlhom čase, aj to vám povedia, že o vás nemajú záujem. Väčšina nemocníc chce vyplniť len dotazník, o akú pozíciu sa uchádzate a či ste absolvent alebo atestovaný lekár,“ spomína Katarína s tým, že o osobný pohovor v košickej univerzitnej nemocnici musela dokonca sama požiadať. „Je to niečo, na čo nie sú zvyknutí,“ hovorí o svojej skúsenosti. Nakoniec si na ňu primár ORL vyhradil desať minút.
„Hneď v úvode ma však oboznámil, že takého mladého lekára – absolventa – nepotrebuje. Tých má dostatok ako stážistov z okolitých menších nemocníc. Ale povedal mi, že ak mám naozaj záujem o ORL, aj jeden-dva roky by boli pre mňa prínosom vzhľadom na to, že sú jediným akreditovaným pracoviskom na východe Slovenska.“
Keď sa primára opýtala, čo ak by chcela potom zostať, dostala odpoveď, že ak by bola naozaj šikovná a pozdávala by sa mu, možno by sa mohol za ňu prihovoriť. Isté miesto teda nemala.
Lekárka Katarína počas operácie. Zdroj foto: K. F.
Katarína si následne prístup v Košiciach porovnala s Fakultnou nemocnicou v Ostrave. Pohovor v nej absolvovala týždeň pred Košicami. Spomína, že na jej žiadosť o prácu odpovedala česká nemocnica ešte v ten istý deň. S pozvaním na pohovor na rozdiel od Slovenska musela zaslať aj motivačný list a životopis.
„Prednosta so mnou na pohovore prechádzal hádam všetko, čo som mala v životopise, pýtal sa na môj osobný život, voľný čas aj rodinu, a síce som z toho mala kadejaké pocity, ale po pohovore v Košiciach som zhodnotila, že sa ma aspoň snažil spoznať,“ dodáva.
Katarína sa chcela domov vrátiť najmä kvôli rodine, ale po šiestich rokoch práce v Ostrave si už návrat na Slovensko nevie veľmi predstaviť. „Neviem, či by mi boli niekde schopní poskytnúť také podmienky a operačné možnosti, ako mám teraz. To ma najviac odrádza,“ hovorí. Je si však vedomá, že ako mladý lekár i ako žena chirurgička mala aj v Ostrave šťastie.
Na masový odliv mozgov dopláca celá krajina. Po skončení školy sa mladí často už na Slovensko nevrátia.
Nielen na základe svojich skúseností vníma, že slovenské zdravotníctvo nie je veľmi nastavené na vzdelávanie mladých lekárov, starší lekári sa svojich miest držia zubami-nechtami a pozerajú sa na začínajúcich lekárov s dešpektom. „Nikam sa neposunieme, keď nikoho nebudú chcieť nič naučiť, takto nám pomaly celé zdravotníctvo zanikne,“ vraví lekárka Katarína.
Plat je dôležitý, ale už nehrá kľúčovú rolu
Iným prípadom je Vladimír Váňa zo Žiliny. Ten vyštudoval medicínu pred dvomi rokmi na Univerzite Palackého v Olomouci, ktorú uprednostnil pred Jesseniovou lekárskou fakultou v Martine, pretože ako Žilinčan chcel študovať mimo domova. Aj v jeho ročníku bola takmer polovica Slovákov a rovnako väčšina z nich po štúdiu v Česku aj ostala pracovať.
Vladimír počas štúdia uvažoval o návrate na Slovensko, ale aj nad odchodom do severských krajín. Keďže však dlhodobo stážoval v brnianskych nemocniciach, kde si budoval aj podmienky na nástup po škole, zostal v Česku a na návrat viac nemyslel. A ani už nemyslí, za manželku si totiž zobral Češku, v Brne si založili rodinu, vytvorili zázemie a okrem práce na klinike popálenín a plastickej chirurgie pokračuje aj v doktorandskom štúdiu.
Vladimír popri práci v nemocnici spoluorganizuje pre slovenských študentov aj Veľtrhy práce v zdravotníctve, a to aktuálne v Olomouci, Martine a Bratislave, na základe čoho má tiež dobrý prehľad o dôvodoch, pre ktoré sa medici vyštudovaní v Česku vracajú späť na Slovensko.
„Väčšina sa vráti hlavne z rodinných dôvodov,“ hovorí. Platy, ktoré sa po novembrovej akcii Lekárskeho odborového združenia zvýšili, podľa neho hrajú dôležitú, ale nie kľúčovú rolu. Veľmi podstatné sú pre začínajúcich lekárov zmeny v atestačnom vzdelávaní, na ktoré odborári tiež tlačia.
Podľa Vladimíra je oveľa zásadnejším faktorom pri výbere nemocnice školiteľ, podpora zamestnávateľa v špecializačnom vzdelávaní, vzťahy na pracovisku, rozsah akreditácie, rodinné väzby a ponuka požadovanej výšky úväzku.
Prieskum strany Spolu – OD z roku 2018 na 500 lekároch a študentoch medicíny, ktorí už odišli zo Slovenska. Zdroj: Blog Denníka N
Jeho slová potvrdzuje aj starší prieskum medzi slovenskými lekármi a medikmi v zahraničí z roku 2018, v ktorom doktorom viac ako tunajšie platy prekážala nekompetentnosť primárov či prednostov slovenských oddelení, vybavenie nemocníc, korupcia či zlé podmienky pre ich vzdelávanie.
„Slováci sa v Česku vedia po šiestich rokoch štúdia veľmi jednoducho usadiť, hoci sú na tom platovo rovnako ako na Slovensku, ale majú tam lepšie nastavené kompetencie, lepšie vzťahy na pracovisku aj kariérne možnosti. Nehovoriac o tom, že doma ich veľmi nechcú,“ tvrdí analytička Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Zuzana Múčka a spoluautorka analýzy o projekcii nedostatku zdravotníkov na Slovensku.
Je preto skeptická, či práve aktuálne výrazné zvýšenie platov nemocničných lekárov prinesie svoje ovocie vo forme ich masívneho návratu a v závere budú vyššie mzdy aj benefitom pre pacienta.
„Ak sa nám nepodarí zvrátiť trend, budeme na dnešnú dobu spomínať ako na zlaté časy slovenského zdravotníctva,“ hovorí Zuzana Múčka z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Nakoľko začínajúci lekár Vladimír nestážoval v slovenských nemocniciach, nedokáže objektívne posúdiť kvalitatívne rozdiely medzi slovenskými a českými nemocnicami, no vníma rozdiely v technickom zabezpečení, ktoré môže na Slovensku v niektorých častiach republiky zaostávať. Tvrdí tiež, že nemocnice v Česku sa dokážu veľmi dobre predať a publikovať svoje vedecké aj medicínske výsledky.
Čo sa týka prilákania slovenských medikov z Česka späť na Slovensko, dobré ponuky a benefity má podľa neho veľké množstvo štátnych a súkromných nemocníc.
Na to, či by ho neprilákali ani Bory finančnej skupiny Penta, ktorým sa v poslednom čase darí najlepšie získavať Slovákov zo zahraničia, neodpovedal, no z pohľadu lekára môže podľa neho táto nemocnica nadchnúť svojím „špičkovým vybavením, tímom odborníkov zo zahraničia a kvalitným HR marketingom“. Zároveň je presvedčený, že v blízkej budúcnosti bude Borom konkurovať nová martinská nemocnica, čo opäť posilní aj štátny sektor.
Vladimír Váňa. Foto: Facebook V. V.
Na slovenských medikov za českými hranicami sa dlhšie zameriava napríklad Žilinský samosprávny kraj, ktorý im ponúka absolventský program s mnohými benefitmi, ako napríklad štipendium v posledných rokoch štúdia, a snaží sa tak riešiť problém s chýbajúcimi zdravotníkmi nielen vo svojich krajských nemocniciach.
Napriek aktuálnej situácii v tunajšom zdravotníctve Vladimír nepatrí medzi tých, ktorí nad ním lámu palicu. Je presvedčený, že napriek všetkému sa výrazne zlepšuje a odchod zdravotníkov sa bude každým rokom znižovať, o čo sa snažia aj na ich veľtrhoch práce v zdravotníctve.
Navrátilci majú ideály, ale aj obavy z autokracie na oddeleniach
Ďalšou budúcou absolventkou medicíny je Alžbeta zo severného Slovenska, ktorú čaká posledná štátnica. Tá sa pre štúdium v Česku rozhodla z viacerých dôvodov, no najmä preto, že nematurovala na Slovensku, ale v Anglicku.
Uznanie maturity z anglickej strednej školy bolo v Česku oveľa jednoduchšie a rýchlejšie než u nás. Neoslovil ju ani slovenský spôsob výberu budúcich lekárov, teda „nabifľovanie sa naspamäť“ dvetisíc testových otázok z kníh, ako to funguje na prijímacích pohovoroch na oboch lekárskych fakultách v Bratislave a v Košiciach.
Prijímacie konania na slovenské fakulty medicíny sú oproti Česku tiež násobne drahšie. Kým v Česku zaplatíte za prihlášku do 30 eur, na Slovensku stojí aj 80 eur.
Medička Alžbeta je jedna z mála tých medikov, ktorí sa po štúdiu za hranicami plánujú vrátiť. Hoci od roku 2001 vyštudovalo lekárstvo v Česku takmer 5 000 Slovákov, ročne sa ich podľa odhadov analytikov vracia do 40. Prečo ide do toho, keď je aj medzi svojimi spolužiakmi takmer osamotená? „Som lokálpatriot, mám tam ľudí, ktorých mám rada, a leží mi na srdci zlepšovanie vecí na Slovensku,“ hovorí.
Príchod späť po šiestich rokoch štúdia v Česku považuje za výzvu, no sama chce prispieť k zmene, ktorú podľa nej slovenské zdravotníctvo potrebuje. Hoci je z Dolného Kubína, nevie si predstaviť návrat práve do miestnej Dolnooravskej nemocnice, ktorá v optimalizácii nemocničnej siete získala druhú, regionálnu úroveň. Momentálne rozmýšľa skôr o Bratislave.
Už ako pacient sama vnímala, že slovenské zdravotníctvo je regionálne veľmi nevyrovnané. A niekde tak aj popri excelentných pracoviskách fungujú tie, ktoré sú ďaleko pod priemerom toho, akú zdravotnú starostlivosť by mal pacient dostať, prípadne sa pri liečbe neriadia svetovými štandardnými postupmi.
Zdroj foto: Lekárska fakulta UPJŠ v Košiciach
Pred návratom má najväčšiu obavu z autokratického a nesystematického vedenia na oddeleniach nemocníc, z prednostov, ktorí viac ako z odbornosti ťažia z autority svojho veku, ale aj zo zlého kolektívu na pracovisku. „Nerada by som pracovala niekde, kde by som sa už ráno budila s pocitom, že tam ísť nechcem,“ vraví medička Alžbeta.
Fakt, že jej obavy sú legitímne, potvrdzujú aj slová analytičky Múčkovej. Podľa nej v slovenských nemocniciach vnímajú medikov vyštudovaných v Česku často ako hrozbu práve preto, že prinášajú nové myšlienky, postupy, iný manažment pacienta, ktorý sa naučili v českých nemocniciach. „Po návrate sa to pri miestnych zaužívaných procesoch nestretáva vždy s pochopením. Za to, že nám toľko študentov odchádza do Česka, si môžeme sami,“ hovorí pre Postoj Zuzana Múčka.
Alžbeta má podobnú skúsenosť aj zo svojej letnej praxe v slovenskej nemocnici, konkrétne z oddelenia chirurgie, kde videla, ako mladých neatestovaných lekárov takmer vôbec nepúšťali k zákrokom a dostatočne ich nepripravovali a nevychovávali, aby vedeli neskôr viesť operáciu samostatne. Pôsobilo to na ňu veľmi demotivujúco.
Slovensku chýbajú tisíce lekárov, mnohí Slováci pritom pracujú roztrúsení po celom svete. Je možné pritiahnuť ich späť?
Napriek tomu ju zatiaľ slovenská realita v zdravotníctve neodrádza. Osobne totiž vie o oddeleniach, ktoré fungujú dobre a robia kvalitnú medicínu. „Ale možno stret s realitou bude na mňa nakoniec príliš ťažký. Uvidím, či z ideálov hneď nevytriezviem. Najmä ak sa po septembrových voľbách dostane do vlády Smer,“ hovorí s tým, že výrazná politická zmena by jej rozhodnutie mohla ešte zásadne ovplyvniť.
O pracovné ponuky na Slovensku zrejme nebude mať núdzu. Medička Alžbeta by sa totiž chcela venovať buď psychiatrii, onkológii, alebo paliatívnej medicíne, čo sú v našich končinách všetko veľmi nedostatkové špecializácie. V minulosti tiež pracovala ako dobrovoľníčka v neziskovej organizácii Plamienok, ktorá sa venuje nevyliečiteľne chorým deťom.
V Česku zas navštevovala kurzy paliatívnej medicíny, kde jej sám vedúci kurzu návrat na Slovensko neodporúčal. „Vyslovene mi povedal, že ak chcem pomôcť slovenskej paliatíve, mám radšej niekoľko rokov zostať v Česku.“ Zatiaľ ju to neodradilo.
Časy, keď na Slovensku vyštudovaní lekári húfne odchádzali za prácou do zahraničia, sú síce podľa analytikov preč, obdobie návratu slovenských medikov po ich štúdiu v Česku však ešte nenastalo. A viac ako platy sú dôvodom faktory, ktorých riešenie je predovšetkým na pleciach slovenských lekárskych elít a manažmentu nemocníc.
