Ohýbanie nemeckého parlamentu Hoci Merz odušu sľuboval zachovanie dlhovej brzdy, včera si zobral biliónovú pôžičku

Pravdepodobný budúci kancelár Nemecka, predseda kresťanskodemokratickej CDU Friedrich Merz, išiel do včerajšieho hlasovania o najväčšom jednotlivom balíčku zadlžovania v histórii povojnového demokratického Nemecka s pošramoteným imidžom.

Pred voľbami 23. februára totiž nikdy ani náznakom nebola reč o tom, že Merz bude ešte pred sformovaním novej vlády presadzovať výnimky z dlhovej brzdy, ktoré sa vyšplhajú na celkovú sumu približne jedného bilióna eur. Liberálne, ľavicové aj nacionalistické sily Merza preto unisono označujú za „klamára“ alebo „volebného podvodníka“.

Merz si za to môže sám. Ubezpečenia o jeho vernosti dlhovej brzde zakotvenej v nemeckej ústave zneli príliš jednoznačne. Dlhovej brzde, ktorú nemecká ľavica chcela už dlhé roky reformovať – alebo presnejšie povedané: uvoľniť.

Štyri dôkazy Merzovej neochvejnosti iba z posledného obdobia: vtedajší vodca opozície v januári 2024 v Spolkovom sneme sľúbil: „Z tohto miesta dnes opäť vylučujem, že by moja frakcia schválila zmiernenie dlhovej brzdy v základnom zákone.“

V decembri 2024 povedal: „Dovoľte mi, aby som vám povedal, prečo mám v otázke dlhovej brzdy tak jasno: chráni peniaze a daňové zaťaženie mladej generácie.“ Ešte 9. februára, iba dva týždne pred voľbami, v televíznej debate s odchádzajúcim kancelárom SPD Olafom Scholzom zvolal: „Kam až to vlastne chceme hnať s naším zadlžovaním?“

Dňa 25. februára, dva dni po voľbách do Bundestagu, Merz povedal: „Je vylúčené, že by sme v blízkej budúcnosti reformovali dlhovú brzdu.“

Dňa 4. marca si však Merz v dramatickej tlačovke požičal slová niekdajšieho prezidenta Európskej centrálnej banky Maria Draghiho, ktorý stopol špekulácie finančných trhov proti euru vetičkou, že ECB bude podnikať na záchranu spoločnej európskej meny „whatever it takes!“ Merz po úspešnom sondovaní o skladaní „veľkej“ koalície so sociálnodemokratickou SPD doslova vyhlásil: „Vzhľadom na ohrozenie našej slobody a mieru na našom kontinente musí dnes aj pre našu obranu platiť: whatever it takes.“ Všetko, čo je potrebné. Nech to stojí, čo to stojí.

Už 100 miliárd bolo šokujúco veľa

Ako to v politike už býva, merzovci sa vyhovárajú na „výroky vytrhnuté z kontextu“ a na diferencovanejšie odkazy svojho fluktuujúceho šéfa. A naozaj, Merz pred štyrmi mesiacmi na „hospodárskom summite“ progresívneho denníka Süddeutsche pripustil: „Samozrejme, že sa dlhová brzda dá reformovať. Otázka znie: Prečo? Na aký účel? Aký je výsledok takejto reformy? Je výsledkom to, že budeme míňať ešte viac peňazí na spotrebu a sociálnu politiku? Potom je odpoveď záporná. Ak je to dôležité pre investície, ak je to dôležité pre pokrok, ak je to dôležité pre živobytie našich detí, potom môže byť odpoveď iná.“

Táto Merzova odpoveď v kampani zanikla, ale vyvoleným prítomným už vtedy naznačovala, že aj v krajine, ktorá bola z fiškálneho hľadiska tradičné považovaná za „šporovlivú ako švábska gazdiná“, sa môžu rýchlo pretrhnúť hrádze.

Došlo však k tomu v takom rozsahu, aký si žiadny nemecký smrteľník nevedel predstaviť. Ak vychádzame z toho, že nemecká ekonomika ďalej stagnuje, nemecký štátny dlh sa s dodatočnou pôžičkou okolo bilión eur zvýši z 2,5 bilióna na 3,5 bilióna eur, teda zo 63 na 77,5 percenta HDP.

Keď do toho zarátame, že doterajšia dlhová brzda spolkovej vláde dovoľuje požičiavať si ročne do výšky 0,35 percenta hrubého domáceho produktu, Nemecko sa priblíži ku katastrofálnemu stavu verejných financií, na ktoré si už zvykli iné veľké európske krajiny: Španielsko s niečo vyše 100 percentami HDP, Francúzsko s 115 percentami, Taliansko s takmer 140.

Mimoriadne zadlžovanie dostalo včera ten istý zavádzajúci názov, aký vymyslel kancelár Scholz, keď zopár dní po ruskej invázii na Ukrajinu presadil aj s hlasmi opozičnej CDU/CSU výnimočný úver v prospech chradnúcej nemeckej armády: Sondervermögen, „osobitné aktíva“.

Na porovnanie: 100 miliárd, ktoré Bundestag vtedy prisľúbil Bundeswehru na obdobie piatich rokov, sa v marci 2022 považovalo za šokujúco vysokú sumu.

Včera za však hlasovalo za „osobitné aktíva“ Bundeswehru v neobmedzenej výške. Na všetky výdavky nad jedno percento HDP, ktoré Spolková republika vynakladá na svoju armádu, spravodajské služby, obranu proti hybridným hrozbám a „na pomoc štátom napadnutým v rozpore s medzinárodným právom“ (Ukrajina) sa v budúcnosti vzťahuje výnimka z dlhovej brzdy.

Podľa výrokov špičiek vznikajúcej čierno-červenej koalície ide o stovky miliárd, zazneli sumy ako 400 alebo 500 miliárd eur. Zároveň sa hlasovalo za 500-miliardový úver pre skutočne sa rozpadajúcu nemeckú infraštruktúru vyplatený v priebehu dvanástich rokov. To bola podmienka SPD na schválenie zbrojenia.

Reportáž z povolebnej akcie CSUJe lepšie, že sa Európa zaujíma o tanky a nie o plastové viečka

Christian Heitmann

Legálny puč

Aby budúca koalícia získala na svoju stranu aj spolkové krajiny, ktoré musia ešte v piatok s dvojtretinovou väčšinou biliónový balíček schváliť, dala do svojich návrhov na zmenu ústavy špeciálne lákadlo: aj 16 spolkových krajín sa v budúcnosti bude môcť zadlžovať – „v obmedzenom rozsahu“. Doteraz to mali zakázané.

Merzova CDU, Söderova CSU a SPD pod interimným vedením kopredsedu Larsa Klingbeila hneď na začiatku „Operácie Bilión“ z cesty odstránili jednu veľkú prekážku – v Spolkovom sneme, ktorý vzišiel z volieb 23. februára, totiž nemajú ústavnú väčšinu. Nacionalistická proruská AfD, po novom druhá najväčšia strana v Bundestagu, a posilnená pacifistická krajne ľavicová Die Linke po voľbách 23. februára spolu disponujú viac ako tretinou mandátov.

Merz, Söder a Klingbeil to vyriešili s pomocou legálneho, v demokracii však výsostne problematického triku: niekoľko dní pred tým, ako sa podľa ústavy musí konštituovať nový Spolkový snem, zvolali ešte raz Bundestag v starom zložení.

V starom Bundestagu mali totiž CDU/CSU, SPD spolu so Zelenými ešte dvojtretinovú väčšinu – dokonca s malou rezervou 31 mandátov.

Niektorí ostrejší kritici budúcej koalícii vyčítali, že resuscitácia múmie odvolaného parlamentu pre takúto prelomovú zmenu ústavy predstavuje v podstate „legálny puč“. Ak sa kladie dôraz na slovíčko „legálny“, nie je to ďaleko od pravdy.

Otrasy z Oválnej pracovne

Bleskurýchly zvrat udalostí sa nedá vysvetliť bez diania v Oválnej pracovni Bieleho domu 28. februára. Bývalá semaforová koalícia sa v minulom roku rozhádala pre chýbajúcu sumu troch miliárd eur – a v tomto roku odrazu už nie je problém s obstaraním 900-1000 miliárd.

Februárové výroky a kroky Donalda Trumpa voči Ukrajine, najmä historický vyhadzov ukrajinského prezidenta Zelenského z Bieleho domu a dočasné stopnutie vojenskej pomoci Ukrajine, zalomcovali zarytým atlantistom Friedrichom Merzom a prozápadným nemeckým establišmentom viac ako inými Európanmi.  

Samotný Merz odôvodnil náhlu zmenu svojej línie bezpečnostnou situáciou v Európe. Jeho zástupca v predsedníctve strany Jens Spahn – donedávna azda jediný „trumpovec“ v CDU – to vyjadril v skratke: „Načo je nám platná najkrajšia dlhová brzda, keď Rus stojí pred dverami? Povedané na rovinu, my Európania máme len dve možnosti: môžeme sa naučiť brániť, alebo sa všetci naučíme po rusky.“

Na vysvetlenie porušenia desaťročného kresťanskodemokratického tabu nevytiahli kresťanskí demokrati menšie kalibre. Zastrašovali a preháňali. Práve Merz – „neokon“ so zdanlivo slabším sociálnym cítením – musí znášať obvinenia, že kývol takmer na všetko, čo chcela SPD do 500-miliardového infraštruktúrneho balíka zahrnúť.

Definícia toho, čo predstavuje investícia do infraštruktúry, bola vo fáze, v ktorej Merz rokoval iba s SPD, veľmi vágna. V extrémnom prípade sa to dalo vyložiť tak, že aj nákup toaletného papiera pre škôlku je investícia do infraštruktúry. Hrozilo, že značnú časť investičného megabalíka, ktorý krajina 5000 mostov, ktorým hrozí zrútenie, bezpochyby potrebuje, pohltia bežné každodenné výdavky štátu.

Tomu prekvapivo zabránili Zelení.

Milan NičNemci stoja pred historickou výzvou, Vance chce oslabiť európsku integráciu

Christian Heitmann

Prizvanie k rokovaniu cez odkaz na záznamníku

Tu nájdeme možnú odpoveď na otázku, prečo sú Zelení aj so svojou jakobínskou gender- a klimapolitikou v nemeckom kontexte často považovaní za jednu z rozumnejších stredových síl. Odpoveď znie: lebo aspoň v procese prípravy biliónového extradlhu sa prejavili ako pomerne najrozumnejšia sila. Konzervatívne pôsobiaci zelený premiér Bádenska-Württemberska Winfried Kretschmann ako jeden z mála verejne spochybnil, či amputovanie dlhovej brzdy v ústave naozaj vytvorí tlak na reformy alebo či „nastanú bezprecedentné orgie zadlžovania“.

Rokovania so Zelenými sa začali až v poslednej chvíli – noví starí koaličníci totiž v rauši vidiny stoviek miliárd na nich zabudli. Keď pochopili, že na získanie ústavnej väčšiny musia komunikovať aj s nimi, 69-ročný Merz si dovolil trápnu začiatočnícku chybu. Hoci musel vedieť, že u Zelených existuje každá vedúca pozícia dvakrát, zavolal iba kopredsedníčke frakcie Zelených Britte Haßelmannovej a vystavil sa celonárodnému smiechu, keď jej ako posledný žijúci Nemec nechal po pípnutí odkaz na záznamníku.

Nepoznáme obsah hlasovej správy, ktorú si už 63-ročná Haßelmannová našťastie vypočula, ale mohol by znieť približne takto: „Dobrý deň, tu je Friedrich Merz. Mám návrh pre vašu frakciu: môžete spolu s nami a so socanmi ohnúť volebný výsledok, zahlasovať za zasadnú zmenu ústavy a jedným šmahom zadlžiť Nemecko o ďalší bilión. Váš názor nás pravdupovediac nezaujíma, návrh zákona už máme hotový.“

Merz s týmto štylistickým prešľapom naštval nielen druhú kopredsedníčku zelenej frakcie Katharinu Drögeovú, ktorá mu to dala v pléne Spolkového snemu pocítiť, ale celú stranu. Nerozvážnemu faganovi Fritzovi sa to vypomstilo: Zelení hrozili, že zahlasujú proti reforme dlhovej brzdy, a v dramatických nočných rokovaniach si vynútili prepísanie celého návrhu.

Zelení dosiahli viac než vo svojej vláde

Vo výsledku to znamená, že fiškálna revolúcia, o ktorej Bundestag včera hlasoval, sa vo svojich základných črtách podobá na čierno-červeno-zelenú „kenskú koalíciu“, ktorej sa CDU a CSU vo volebnú noc tak obávali.

Samozrejme, po ukončení koaličných rokovaní budú vládnuť iba kresťanskí a sociálni demokrati. Ale veľký finančný rámec tohto vládnutia nesie silný zelený rukopis.

A tu treba uznať, že Zelení v niektorých bodoch zabránili najhoršiemu. Kým SPD a zvlášť bavorská CSU ihneď vymysleli sociálne darčeky na dlh („materský dôchodok“, zvýšenie príspevku na dochádzanie do práce), Zelení veľkej koalícii pripomenuli pôvodný účel týchto obrovských „osobitných aktív“.

Nepresadili síce, že výdavky na obranu dostanú výnimku z dlhovej brzdy až po dosiahnutí 1,5 percenta HDP v riadnom rozpočte, hranica jedného percenta zostala, zato práve oni prišli so širšou definíciou pojmu obrana. Teraz zahŕňa aj boj proti kyberútokom, financovanie rozviedky a pomoc Ukrajine.

Pri polbiliónovom balíku pre infraštruktúru to boli Zelení, ktorí presadili kľúčové slovíčko „dodatočne“: Sondervermögen smie slúžiť iba na dodatočné investície do infraštruktúry a nie na bežné investície do výšky 10 percent HDP, ktoré štát tak či tak pravidelne realizuje.

Najväčší úspech ekológov spočíva v tom, že 100 z 500 infraštruktúrnych miliárd bude pridelených zelenej klimapolitike. Týchto 100 miliárd pôjde do „Fondu pre klímu a transformáciu“ KTF.

KTF bol kedysi mohutným nástrojom semaforovej koalície pre jej ambicióznu klimapolitiku, keď však ústavný súd v novembri 2023 rozhodol, že presunutie 60 nevyčerpaných miliárd eur z koronafondu do KTF je protiústavné, zdroj rýchlo vyschol: Fond pre klímu a transformáciu bol v poslednom čase pod finančným tlakom, jeho rezerva klesla na mizerných šesť miliárd eur.

Jedným z paradoxných výsledkov minulotýždňových „kenských nocí“ je, že hoci Zelení budú v opozícii, budúca vláda môže a musí míňať na zelenú transformáciu viac, než mohli Zelení ako súčasť semaforovej vlády.

Zelení napokon dosiahli vzácny symbolický úspech: hoci táto formulácia skončila niekde na konci ústavného textu, cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2045 je teraz zakotvený v ústave.

Výsledok nemeckých voliebNajväčším prekvapením je, že referendum o neriadenej migrácii sa vlastne skončilo remízou

Martin Leidenfrost

Obrana proti útoku na Nemecko a Európu

Včerajšie hlasovanie starého Bundestagu bolo napínavé už len tým, že hlasovalo množstvo poslancov, ktorí 23. februára stratili svoj mandát. V mnohých prípadoch tým v špičkovej politike skončili, a preto už nemali dôvod, aby svojej strane prejavovali prehnanú lojalitu. Mohli si dovoliť načúvať svojmu svedomiu. Vedelo sa, že minimálne v radoch Zelených sa nájdu nespokojenci.

Bundestag č. 20 zasadal v čase, keď politický kurz už určoval 21. Bundestag. Mnohí poslanci zavítali do Reichstagu poslednýkrát, medzi nimi všetci poslanci pravicovoliberálnej FDP, ktorá vypadla z parlamentu. Liberáli – najhorlivejší obhajcovia dlhovej brzdy – večer predtým balili svoje veci a vypili zvyšné fľaše vína.

Všetko bolo naopak: v šéfkresle vo vládnej lavici sedel kancelár Olaf Scholz, ale nezvyčajne nevystúpil a nepovedal ani slovo. SPD je v 21. Bundestagu scvrknutá na tretiu najväčšiu frakciu, no keďže v 20. Bundestagu bola najsilnejšou, mohol ako prvý rečniť politik SPD.

Lars Klingbeil hneď na začiatku vyhlásil: „Toto rozhodnutie má potenciál dať dejinám našej krajiny nový smer.“ Pokračoval: „Urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme zachovali mier v Európe.“ Tu tlieskal aj Friedrich Merz.

Potom rozprával budúci kancelár Merz. Ozrejmil, že takéto zadlženie možno odôvodniť len za veľmi špecifických okolností a podmienok. Touto okolnosťou je podľa lídra CDU „Putinova agresívna vojna proti Európe“, „je to vojna proti Európe a nielen vojna proti územnej celistvosti Ukrajiny“, „je to vojna, ktorá sa denne vedie aj proti našej krajine: dezinformačnými kampaňami, útokmi na naše dátové siete, vraždami na objednávku, podpaľačskými útokmi a pokusmi o rozdelenie a marginalizáciu Európskej únie“.

Merzov osobný Green Deal

Po Merzovi dostala slovo majiteľka najznámejšieho záznamníka Nemecka, kopredsedníčka Zelených Britta Haßelmannová. Dlhé minúty protirečila Merzovi: „Podmienky nie sú iné, ako boli 1. januára alebo ako boli v októbri minulého roka,“ povedala. „Všetci sme vedeli, že táto krajina naliehavo potrebuje investície.“

Dlhoročné odmietanie reformy dlhovej brzdy zo strany CDU/CSU bolo podľa Haßelmannovej arogantné a populistické – až tak, že „by človeku z toho mohlo byť zle“. Obrátila sa priamo na Merza: „Je to ústredná otázka, ako demokratické strany v tejto krajine znovu získajú dôveru. Vy a vaša frakcia ste v tom určite neboli štýlotvorní.“ Merz sediaci v prvom rade na chvíľu zdvihol zrak od textu, ktorý študoval, a potom pokračoval v čítaní.

Šéf končiacej frakcie FDP Christian Dürr tiež zaútočil na „neambiciózneho“ Merza: „Toto je váš osobný Green Deal. Tak ako neexistuje vegetariánsky bitúnok, neexistuje ani rozrastajúci sa štát, ktorý by presadzoval hospodársku slobodu.“ Dürr tvrdil, že takmer 270 miliárd eur z nových výdavkov nie je určených na investície alebo obranu.

Za nacionalistickú AfD – v 20. Bundestagu len štvrtá najväčšia frakcia – kritizoval jej kolíder Tino Chrupalla „bojazlivého kandidáta na kancelára Friedricha Merza“. Merz podľa Chrupallu použije všetky prostriedky, aby sa stal kancelárom, aj keď je pritom „úplne bez dôstojnosti“. Rusofil Chrupalla vyhlásil, že Nemecko nepotrebuje Kriegstüchtigkeit („pripravenosť na vojnu“), „čo je termín, ktorý patrí do inej éry“. Vypočítal, koľko úrokov by bolo treba zaplatiť z jedného bilióna eur dlhu za desať rokov: 100 miliárd eur.

V mene SPD vystúpil v súčasnosti najpopulárnejší nemecký politik, minister obrany Boris Pistorius. Hovoril o nevyhnutnom „vyznaní“ v bezpečnostnej politike. Hlasovanie sa podľa neho nedalo odložiť: „Každý, kto dnes váha, popiera realitu.“ Dodal: „Stav hrozby má prednosť pred stavom pokladnice.“

Za CSU rečnil Alexander Dobrindt. Politik bavorskej strany, ktorá sa v poslednom čase vyprofilovala výrazne antizeleno, slušne a menovite poďakoval šéfkam zelenej frakcie za dosiahnutý kompromis. Dobrindt varoval: Ak spolkový snem neschváli biliónový úver, v Rusku „dôjdu k poznaniu, že Západ je príliš slabý na to, aby sa bránil“. Tvrdil: „Dnes sa na Berlín upierajú nielen oči Európy, ale aj oči Washingtonu a Moskvy.“

Keď Atlantik už nemá západné pobrežieMerz bude zrejme lepším kancelárom, no silný líder vzkriesenej Európy to asi nebude

Martin Leidenfrost

Merz ako pokračovanie Merkelovej

Kopredsedníčka strany Zelených Franziska Brantnerová pokračovala vo vysokom tóne historiografie. Napriek všetkej kritike zdôraznila svoju nádej na dobrého kancelára Merza: „Ak Orbán stojí na brzde, potom my musíme vytvoriť alianciu slobody. Pán Merz, toto by mohol byť pre vás Adenauerov moment. Mohli by ste využiť príležitosť a napísať novú kapitolu európskej integrácie.“

Bývalý predseda AfD Alexander Gauland videl veci inak: podľa neho sa stal Merz najprv obeťou vôle Angely Merkelovej po moci a teraz nakoniec obetoval všetko, čo bolo v CDU ešte konzervatívne alebo buržoázne. Merzova politika podľa Gaulanda zlyhá, pretože je pokračovaním politiky Merkelovej.

Po sociálnodemokratickom premiérovi Porýnia-Falcka, ktorý ako líder fungujúcej semaforovej koalície vyzval na „revival kompromisu“, rečnil jeden z víťazov volieb z 23. februára, poslanec postkomunistickej Ľavice Sören Pellmann. Ostro zaútočil na CDU. Povedal, že Merz „vodil celý národ za nos v demokraticky viac ako pochybnom prasačom cvale“. Ľavicový pacifista hovoril o „zverstve najgigantickejšieho zbrojenia, aké táto krajina kedy videla“. Hlasovanie so starou väčšinou označil za „morálne dno tohto parlamentu“.

Skôr konzervatívnemu interimnému lídrovi SPD Klingbeilovi určite odľahlo, keď jedna z hovorkýň (v 20. Bundestagu obrovskej) ľavicovej platformy SPD oznámila, že bude hlasovať za dlhový balík. Wiebke Esdarová odôvodnila svoj súhlas „úľavovou infraštruktúrou“ (Entlastungsinfrastruktur). Myslela tým podporu pre škôlky a školy, ktoré môžu vďaka novým peniazom „účinne znížiť záťaž rodín“.

Politická hviezda minulého roku, národnoľavicová populistka Sahra Wagenknechtová, musela čakať tri hodiny, kým dostala slovo. Jej strana BSW sa do Bundestagu tesne nedostala – získala 4,8 percenta hlasov. Výnimočne silná diskutérka, ktorá vyše troch desaťročí pôsobila v špičkovej politike, sa preto musela rozlúčiť.

Žiadala, aby hlasy z 23. februára boli „okamžite“ prepočítané. Podľa nej je „dosť pravdepodobné“, že BSW získala viac ako päť percent. Proti budúcim mocipánom Nemecka chrlila žlč: „Hlavne že sa dosiahla dohoda, aj keď ide o najväčší nezmysel.“ Wagenknechtová kritizovala opätovné dodávky zbraní na Ukrajinu a Zelených označila za „vojnových šialencov“. Končiaci zelený vicekancelár Robert Habeck sa z chuti smial.

513 za, 207 proti

Sériu prejavov, ktorým pri tejto nedôstojnej príležitosti nechýbala dôstojnosť, pátos a nádych histórie, ukončil málo známy radový poslanec CDU. Josef Rief bol jedným z mnohých, ktorí sa poslancami 21. Bundestagu nestali a vrátia sa domov do anonymity.

Rozlúčka tohto fúzatého poľnohospodára dopadla obzvlášť dojímavo. Rief, ktorý sa z politiky stiahol aj pre operáciu srdca, ešte raz pripomenul, že ide o „mier v Európe“: „Je lepšie, keď sa celá jedna generácia cvičí v obrane, než aby rota musela čo i len na sekundu viesť vojnu v Nemecku.“

Rief sa vracia na svoj statok. Pestuje tam obilie, chová ošípané, zbiera med. Kresťanský demokrat sa všetkým slušne poďakoval, spomenul pracovníčky jedálne, upratovací personál, obsluhu v sále a parlamentných vodičov. Zaželal im: „Boh vás všetkých žehnaj, Boh žehnaj našu demokraciu.“

Rozprava sa začala v neskorých ranných hodinách a hlasovanie sa uskutočnilo neskoro popoludní.

CDU/CSU, SPD a Zelení potrebovali pre ústavnú väčšinu aspoň 489 hlasov. Za reformu dlhovej brzdy v ústave hlasovalo celkovo 513 poslancov. Proti hlasovalo 207 poslancov, nikto sa nezdržal hlasovania. Ústavná zmena môže vstúpiť do platnosti, ak ju v piatok dvojtretinovou väčšinou podporí aj druhá komora nemeckého parlamentu, Spolková rada. Očakáva sa, že aj tam reprezentované spolkové krajiny budú hlasovať za. 

Lídri Merz a Klingbeil reagovali na výsledok úľavným potleskom. Skončilo sa to pre nich dobre, nebolo veľa nesúhlasiacich, s takou vnútrostraníckou disciplínou ako včera sa dá pokojne vládnuť. Mnohí poslanci sa po poslednej schôdzi 20. volebného obdobia uvoľnili, podávali si ruky a objímali sa – dokonca aj naprieč stranami.

Potom opustili plenárnu sálu, ktorú teraz treba rýchlo prerobiť podľa nových väčšinových pomerov. Novozvolený Bundestag sa bude konštituovať už 25. marca.

Debata o volebnom NemeckuMôže Friedrich Merz zachrániť Nemecko a Európu?

Martin Hanus

Súhlas verejnosti

Podľa odhadu fiškálne konzervatívneho denníka Frankfurter Allgemeine získa nová vláda v roku 2025 z plánovaných výdavkov na obranu, ktoré budú po novom kryté „osobitnými aktívami“, 19 miliárd eur. Podľa odhadu fiškálne konzervatívnej FDP získa ďalšie štyri miliardy z investícií, ktoré bude kryť nový 500-miliardový dlh pre infraštruktúru.

Dvadsaťtri miliárd, to s ohľadom na približne 1,3-biliónové výdavky Spolkovej republiky, spolkových krajín a všetkých samospráv nie je veľká suma, ale aspoň trochu to spríjemní vládnutie už v tomto roku – a v budúcnosti pravdepodobne ešte viac.

Analytici veria, že dodatočné miliardové výdavky budú stimulovať hospodárstvo. Kielsky inštitút pre svetové hospodárstvo (IfW) očakáva v roku 2026 dodatočný rast hrubého domáceho produktu o 0,7 percenta, a preto zvyšuje svoju prognózu na budúci rok na 1,5 percenta hospodárskeho rastu.

Väčšina Nemcov je s rapídnym zadlžovaním zrejme stotožnená. Podľa prieskumu ARD Deutschlandtrend, ktorý uskutočnila spoločnosť Infratest dimap, 59 percent Nemcov súhlasí s tým, aby sa Nemecko výrazne viac zadlžilo. V prieskume Trend barometer spoločnosti Forsa až 71 percent respondentov považovalo za správne uvoľnenie dlhovej brzdy pre investície do obrany, až 76 percent považovalo 500-miliardový balík pre infraštruktúru za správny krok.

Merzov hazard s nemeckými financiami sa teda stretáva so súhlasom drvivej nemeckej väčšiny – bez ohľadu na to, či fluktuant v úrade nádejného kancelára svoje slovo porušil alebo nie.

A bez ohľadu na to, či bolo účelové aktivovanie odvolaného Spolkového snemu eticky prípustné.

To, čo Merzovi včera tak hladko prešlo, však sviatkom parlamentnej demokracie určite nebolo.