V iných krajoch je Popolcová streda dňom tichších tónov, v Nemecku sa každoročne nesie najmä v duchu politiky. Politické strany zhromaždia svojich podporovateľov, aby obhájili stranícku líniu a pobavili sa na účet politických rivalov.
Medzi najvychýrenejšie podujatia patrí Politischer Aschermittwoch konzervatívnej CSU v bavorskom Passau, ktorý tradične prevyšuje nejeden politický standup. Atmosféru určujú bavorské kroje s koženými nohavicami a dychovka, zatiaľ čo na pódiu sa striedajú politické špičky.
Už od skorého doobedia tam tisícky Bavorov napĺňajú sálu, k povinnej výbave patrí litrák piva v ruke. Len ženy a deti pri takejto príležitosti môžu bez ujmy na cti uprednostniť malý, teda pollitrový krígeľ.
Náplňou podujatia je nielen si uťahovať z Prušiakov a ľavičiarov, ale aj pripomenúť, že nikto na svete nie je taký pekný, múdry a skromný ako práve Bavori.
Generálny tajomník CSU Martin Huber na úvod vtipkuje o Zelených, ktorí „milujú mimovládky natoľko, že sa sami stali mimovládnou organizáciou“, a ktorí sú „natoľko woke, až majú viac pohlaví než poslancov“.
Potom sa dostáva k slovu predseda strany Markus Söder, ktorý pokračuje vo vtipoch o Zelených a reční vyše hodiny. Pred voľbami by podujatie bežne určovalo líniu v nastávajúcej kampani, ale teraz, krátko po predčasných voľbách, Söder straníkom vysvetľuje kompromisy s SPD.
Ministerský predseda Bavorska sa musí trochu krotiť, na adresu budúceho koaličného partnera preto zaznieva okrem pár vtipov o bezvýznamnosti SPD v Bavorsku len málo kritiky.
Severanom odkazuje, že nechce, aby sa Bavori „znížili na intelektuálnu úroveň brémskej maturity“, pričom odkazuje na mesto, „ktorého posledným intelektuálnym prínosom boli brémski mestskí muzikanti“ (známa nemecká detská rozprávka bratov Grimmovcov).
Volebný neúspech Slobodných voličov, s ktorými vládne v Bavorsku a ktorí snívali aj o Bundestagu, viedol k diskusiám, či sa strana má postaviť ďalej napravo alebo naľavo od CSU. „Napravo aj naľavo, teda z dvoch strán. To je, ako keď chcete dvoma gumenými člnmi prevrátiť lietadlovú loď,“ komentuje ministerský predseda.
Sympatie prejaví Söder voči nemeckému ostrovu Helgoland. „Neurobím to ako iní s Grónskom, ale kto chce, môže sa k nám pridať,“ vtipkuje.

V zahraničnej politike však Bavorom nie je veľmi do smiechu.
„Udalosti v Spojených štátoch amerických sú fundamentálnou zmenou a obrovskou úlohou pre nás Európanov a Nemcov,“ hovorí Söder.
„Už od svojho detstva sa vnímam ako transatlantický človek, takmer dlhšie, než som rozumel európskej dimenzii,“ vysvetľuje prístup, ktorý je nejednému členovi CSU blízky. „A hovorím, že to, čo sa posledné týždne deje, otriasa moju politickú dôveru, môj osobný systém koordinátov. A viem, že nie som jediný.“ Sú to vážne tóny a veselú náladu na chvíľu nahradí zádumčivosť.
„Ak by sme boli malou nepodstatnou krajinou niekde vzadu a nemali ekonomické záujmy, mohli by sme sa prizerať z tribúny. Ale sme v srdci sveta. (...) Preto musíme prijať výzvu. Slabosť sa už nebude ďalej odmeňovať, musíme získať novú silu pre Nemecko a pre Európu, milí priatelia. Iba sila sa počíta.“ To je novou devízou.
Bavorský ministerský predseda preto pochvalne vyhlási, že je lepšie, že sa Európska únia začína zaujímať o tanky a nie o plastové viečka. „Zažívam aj veľkú ochotu mladých ľudí chrániť krajinu, demokraciu, brániť slobodu. A sloboda sa nebráni len vtedy, keď prvý ruský tank prekročí hranicu, ale aj v tom, že iní nemôžu obmedziť našu slobodu prejavu,“ hlása Söder za potlesku publika.
Zároveň pripomína, že aj keď oproti Prusom boli Bavori vojensky menej úspešní na bojovom poli, ich talentom bola diplomacia.
„Boli sme s Napoleonom, aby sme sa stali kráľovstvom, a proti Napoleonovi, aby sme kráľovstvom zostali,“ hovorí bavorský kráľ Markus, ktorý za potlesku obecenstva sebaironicky o sebe vyhlási, že aj on sám je „monarchia a anarchia v jednom“.
Söder ostro kritizuje aj AfD, ktorej novozvolený poslanec sa označil za „priateľskú tvár národného socializmu“, ktorá sníva o eurázijskom spoločenstve, a podľa neho chce „zaviesť ríšsku marku“. Nemecku najbližšími partnermi sú podľa Södera „Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko a aj Rakúsko, nie Rusko, Čína alebo Mongolsko“.
Aj politici CSU, s ktorými Postoj mal možnosť hovoriť, vnímajú vývoj v USA veľmi vážne. Jeden z poslancov hovorí, že si video zo stretnutia Zelenského s Trumpom pozrel až trikrát.
To, že Zelenskyj stretnutie nezvládol, nepopierajú, ale prevažuje názor, že Vance s Trumpom Zelenského úmyselne vlákali do pasce.
Ako má fungovať európska bezpečnosť bez Spojených štátov, si vedia Nemci predstaviť len ťažko. „Aj keby bola politická vôľa sa úplne odpútať od USA, potrebovali by sme najmenej desať rokov,“ hovorí jeden z poslancov pre Postoj. Aliancie s USA sa preto nechcú vzdať predčasne ani ľahkovážne.

CDU a CSU po voľbách musia svojim členom predať pár nemilých ústupkov pre budúceho koaličného partnera a pred podobnou výzvou stojí aj dobitá SPD, ktorá vo voľbách utŕžila viac než len pár modrín.
Koaličné rokovania sa oficiálne ešte ani nezačali, ale budúci partneri už vyrokovali významný kompromis – CDU/CSU presadila, že výdavky na obranu nad jedno percento HDP budú vyňaté z prísnej nemeckej dlhovej brzdy, SPD zas získala 500-miliardový balík na infraštruktúru na budúcich desať rokov.
Tieto kroky má ešte narýchlo odsúhlasiť starý parlament, v ktorom nacionalistická AfD a postkomunistická Linke nemajú blokačnú menšinu.
Medzi kritikmi sa diskutuje, či by schválenie takejto zásadnej zmeny starým parlamentom nemohlo naraziť na ústavné námietky. Politici CSU tieto obavy považujú za prepálené. Až do zvolania nového parlamentu je starý parlament kompetentný prijímať zákony, a aj keď Linke a AfD zrejme budú robiť obštrukcie, CDU/CSU a SPD nepochybujú, že by na Ústavnom súde obstáli.
Nemecké výdavky na obranu majú podľa informácií Postoja narásť na úroveň „výrazne nad dve percentá HDP“. Politici CSU však otvorene hovoria, že problémy nevyriešia len peniaze.
„Bundeswehr má 183-tisíc vojakov a už pred niekoľkými rokmi sme sa rozhodli, že má narásť na 203-tisíc. V skutočnosti však nerastie, pretože pri situácii na pracovnom trhu to nie je možné. Pritom by bola potrebná úroveň okolo štvrť milióna,“ hovorí pre Postoj jeden z poslancov.
Aj mladí politici CSU v regiónoch neďaleko českých hraníc veria, že dokážu svojim rovesníkom vysvetliť obnovenie povinnej vojenskej služby. „Myslím, že naši voliči to pochopia,“ hovorí jeden z nich. „Ako Mladá únia sme už prijali rezolúcie požadujúce obnovenie povinnej služby,“ vysvetľuje a nazdáva sa, že mnohí mladí akceptujú povinnosť urobiť niečo pre spoločnosť.
Nebojí sa ani konfliktov, keď spolu v kasárni skončia veľmi odlišné osobnosti z rôznych častí spoločnosti. „Možno to je presne to, čo naša krajina potrebuje,“ tvrdí dvadsiatnik.
Spočiatku sa Nemecko chce orientovať podľa švédskeho modelu, teda relatívne malého počtu odvedencov, ktorý bude postupne narastať. Rýchlejšia expanzia armády by ani nebola možná, pretože Bundeswehr v uplynulých desaťročiach predal mnohé zo svojich kasární a státisíce nových vojakov by ani nemal kde umiestniť.
Aj starší funkcionári strany sú presvedčení, že obdobie Pax Americana, z ktorého Bavori ťažili ako málokto iný, sa chýli ku koncu.
„Bude potrebné to dobre zdôvodniť, čo bude oveľa zložitejšie než vysadenie, pretože vždy je ťažšie zaviesť niečo obmedzujúce než nejaké obmedzenie zrušiť,“ vysvetľuje pre Postoj jeden z regionálnych politikov. Ani on však nemá pochybnosti, že povinná vojenská služba príde, a to možno ešte v tomto roku.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.