Ako by mala Únia reagovať na Trumpove clá Európski politici hovoria o ráznej odpovedi, tá však môže viac uškodiť ako pomôcť

Donald Trump od svojho nástupu do úradu rozohral obchodnú vojnu na viacerých frontoch a zdá sa, že ďalšou na rade bude Európska únia.

Americký prezident ešte počas predvolebnej kampane sľuboval plošné desaťpercentné clá, po svojom zvolení zasa hovoril o 25-percentných sadzbách na vybrané produkty. To zopakoval aj vo februári s tým, že podrobnosti prezradí v apríli.

Rôzni európski predstavitelia na tieto vyhrážky reagovali najprv umiernene a opakovali, že majú vieru v to, že sa so Spojenými štátmi podarí dohodnúť.

Trump napríklad Únii vyčítal, že jej členské štáty nakupujú málo americkej ropy a plynu. Lídri Európskej komisie následne naznačili, že Únia je ochotná nákupy navýšiť, a taktiež sa spomínalo rozšírenie obranných nákupov v rámci dopĺňania výbavy a zásob. Zo začiatku sa tak zdalo, že Únia zvolila cestu dialógu aj za cenu ústupkov.

Viera v diplomatické riešenie sa postupom času vytráca, Trump totiž svoju rétoriku pritvrdzuje.

„Neberú naše autá, neberú naše poľnohospodárske výrobky, neberú takmer nič a my od nich berieme takmer všetko,“ povedal Trump začiatkom februára na margo Európy. „Milióny áut, obrovské množstvo jedla a poľnohospodárskych výrobkov,“ dodal. Zároveň uviedol, že zatiaľ nebol vypracovaný plán akcie proti Európskej únii, ale čoskoro vypracovaný bude.

Trump spustil obchodnú vojnuKanadu a Mexiko neochránili pred clami ani ústupky. Na rade je EÚ a musí sa pripraviť

Erik Potocký

Počas prvého zasadnutia svojej vlády, ktoré bolo na konci februára, sa Trump dokonca vyjadril, že „Európska únia vznikla preto, aby poškodila Spojené štáty. To je jej účel. A urobili v tom dobrú prácu“.

Zdá sa tak čoraz jasnejšie, že ďalšou obeťou obchodnej vojny bude práve starý kontinent. Európska únia teraz stojí pred rozhodnutím, ako na clá, ktoré takmer istotne prídu, odpovedať.

Silné slová

Politickí predstavitelia sľubujú, že zavedenie ciel nenechajú bez odpovede.

„EÚ bude rázne a okamžite reagovať na nespravodlivé bariéry voľného a spravodlivého obchodu, a to aj vtedy, keď by boli clá použité na spochybnenie legálnych a nediskriminačných politík. EÚ bude vždy chrániť európske podniky, pracovníkov a spotrebiteľov pred neoprávnenými clami,“ vyhlásil hovorca Európskej komisie.

Potvrdil to aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. „Európania budú odpovedať, a teda budú recipročné clá. Musíme sa totiž chrániť, brániť,“ povedal pri nedávnej návšteve Portugalska.

Aká však bude realita, sa ešte uvidí. Tieto vyhlásenia totiž môžu byť súčasťou stratégie, ktorá má zabrániť uvaleniu ciel. Ukázať Spojeným štátom, že majú čo stratiť, a odradiť ich tak od zavedenia ciel.

Okolo 20 percent mimoeurópskych exportov niektorých krajín Únie putuje do USA. Foto: Pixabay

To odporúča aj člen bruselského think-thanku Breugel Andre Sapir. Na jednej strane by podľa neho mala EÚ ponúknuť uľahčenie bilaterálneho obchodu a väčšiu ekonomickú spoluprácu, ale „táto ponuka by mala byť podporená dôveryhodnou hrozbou odvetných opatrení, ktoré by sa mohli realizovať, ak sa USA rozhodnú uvaliť clá na vývoz z EÚ“.

Táto hrozba odvety by podľa neho mala zahŕňať zvýšenie ciel na všetky americké importy okrem tých, ktoré sú pre EÚ kľúčové.

Podľa Financial Times Európska komisia už mesiace zostavuje zoznamy amerických importov, na ktoré by mohla uvaliť 50 a viac percentné clá. Ako však britský ekonomický denník dodáva, Brusel sa snaží detaily utajiť, aby neprovokoval Trumpa.

Clá poškodia aj domácu ekonomiku

Mnohí ekonómovia upozorňujú, že takéto obojstranné živenie obchodnej vojny by poškodilo obe strany, a varujú pred prípadným zavedením odvetných ciel.

Ich zavádzanie má totiž negatívne dôsledky nielen pre krajiny, voči ktorým boli clá zavedené, ale aj pre tie, ktoré samotné clá zaviedli.

Ilustruje to aj vývoj v Spojených štátoch počas prvej Trumpovej administratívy. Clá, ktoré vtedy zaviedol, pripravili USA približne o 7,2 miliardy dolárov, a to už po započítaní ziskov, ktoré samotné clá priniesli štátnej pokladnici, a ziskov domácich producentov, ktorí profitovali zo znížených dovozov dotknutých výrobkov.

Na bariéry v obchode však domáci výrobcovia aj doplácajú. V prípade Spojených štátov sa im výrazne predražili prvotné suroviny ako oceľ a hliník, čo zvýšilo náklady na výrobu.

Odnesú si to aj bežní spotrebitelia. Petersonov inštitút pre medzinárodnú ekonomiku vypočítal, že zavedenie ciel na Mexiko, Kanadu a Čínu vyjde priemernú americkú domácnosť najmenej na 1 200 dolárov ročne. Za mnohé výrobky si totiž pre clá priplatia.

Na nevýhodnosť odvetných ciel poukazuje aj slovenský ekonóm Juraj Karpiš. Ako píše vo svojom pravidelnom newsletteri #zpdz, odporúča skôr zachovať chladnú hlavu. „Racionálnou pomstou v tomto druhu vojny je neurobiť nič. Veď ak skočí Trump do studne, musíme aj my? EÚ má už dnes, aj bez nových ciel, obrovské bariéry obchodu so zvyškom sveta, vďaka ktorým čoraz viac chudobnieme. Načo to ešte zhoršovať,“ píše.

Americké clá na európske výrobkyČo by to znamenalo pre Slovensko a jeho ekonomiku?

Kristína Votrubová

Pred recipročnými opatreniami varuje aj guvernér holandskej centrálnej banky Klaas Knot a proti clám argumentuje v prestížnom magazíne Foreign Policy aj Agathe Demarais, ktorá pôsobí v Európskej rade pre zahraničné vzťahy.

Tvrdí, že nemá zmysel odpovedať zvýšenými clami a že tým môže Európa získať iba veľmi málo, a naopak, môže veľa stratiť.

Zavádzanie ciel má podľa nej zmysel iba vo výnimočných prípadoch, akým je napríklad ochrana štátnej bezpečnosti, no Trumpove clá sú skôr náhodnými opatreniami, ktoré sa menia podľa prezidentovej nálady.

Na odvetné clá by podľa nej výrazne doplatili európski výrobcovia, ktorým by sa zvýšili náklady, a tak by sa im ešte ťažšie bojovalo s čínskou konkurenciou. S tým pritom majú najmä výrobcovia automobilov problém už teraz.

Clá by podľa jej slov priniesli aj zvýšenie cien, čo by pocítili i bežní občania.

Ťažká dohoda

Na to, ako Európska únia odpovie, si musíme počkať, až kým nebude známy presný Trumpov plán.

Dosiahnutie dohody v rámci Únie však nebude jednoduché. Obchodné prepojenia medzi Amerikou a jednotlivými európskymi krajinami sa totiž rôznia. Niektoré sú viac závislé od amerických dovozov, pre iné sú zasa Spojené štáty dôležitým odbytiskom.

V každom prípade je však pre ekonomiky mnohých európskych krajín toto prepojenie také dôležité, že sa im zrejme nebude chcieť do ráznej odpovede. Úniu tak ešte čakajú dlhé rokovania o tom, ako vôbec odpovedať.

Demarais tvrdí, že Európska únia má iné spôsoby, ako tak môže urobiť. Patrí medzi ne posilnenie domáceho obchodu a odstraňovanie bariér, ktoré ešte stále existujú v cezhraničnom obchode, či uzatváranie dohôd s inými trhmi. V krajnom prípade to môže byť aj zavedenie ciel, ale nie ako priama odpoveď na tie Trumpove. Únia by sa mala zamerať na oblasti, ktoré sú pre ňu kľúčové a v ktorých sa chce rozvíjať.

„Vyhnutie sa odvetným opatreniam by znamenalo, že ekonomické náklady na clá by znášali väčšinou americké podniky a domácnosti. V čase, keď sa v Európe hovorí o zmenšovaní rastúcej priepasti medzi ekonomikami EÚ a USA, by to nebolo úplne zlé,“ zakončuje Demarais.