Sakovej opatrenia na naštartovanie ekonomiky V hre je koniec transakčnej dane, rekreačných poukazov aj zavedenie živnostenskej licencie

Slovenská ekonomika stagnuje a vyhliadky nie sú pozitívne. Vláda za to viní externé vplyvy, ekonómovia však upozorňujú, že problematické sú aj vládne opatrenia z posledných rokov.

Konsolidácia postavená na zvyšovaní daní a zhoršovaní podnikateľského prostredia má ekonomické dosahy.

Nakoniec si to zrejme uvedomili aj vládni predstavitelia a ministerka hospodárstva Denisa Saková pripravila balíček opatrení na podporu hospodárskeho rastu.

V stredu o niektorých z nich mala rokovať vláda, vo štvrtok majú byť témou koaličnej rady. Už teraz je z vyjadrení rôznych zástupcov koalície jasné, že dohoda nebude jednoduchá.

Predseda SNS Andrej Danko sa vyjadril proti rušeniu rekreačných a športových poukazov, ktoré svojho času presadil práve on. Proti je aj minister športu Rudolf Huliak.

Danko označil aj ďalšie opatrenia zo Sakovej zoznamu za „nekoncepčné, nezodpovedné a niektoré šialené“.

Ešte v utorok minister školstva Tomáš Drucker vyhlásil, že očakáva koaličnú dohodu o zrušení transakčnej dane. Minister financií Ladislav Kamenický však odmietol, že by dohoda bola už na stole. Zatiaľ totiž chýbajú opatrenia na vykrytie príjmov, ktoré by zrušením transakčnej dane vypadli.

Ministerka hospodárstva zostavila zoznam desiatok opatrení rozdelených do piatich oblastí: podnikateľské prostredie, podpora investícií, daňovo-odvodové zaťaženie, trh práce a energetika.

Koniec transakčnej dane aj zníženie odvodov

Najväčším prínosom by podľa podnikateľov a ekonómov bola úprava daňovo-odvodového mixu.

V rozhovore pre Postoj na to upozornila aj ekonómka Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Zuzana Múčka. Slovensko má dnes asi piate najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie v Európe, čo brzdí ekonomickú aktivitu.

„Je dosť možné, že vláda na to jednoducho bude musieť pristúpiť, ak bude chcieť naštartovať ekonomický rast,“ uviedla.

Ekonomická analytička Zuzana MúčkaNie je pravda, že nás predbieha už aj Rumunsko. Okolité krajiny sa nám však vzďaľujú

Kristína Votrubová

Sakovej zoznam obsahuje opatrenia, ktoré by priniesli zníženie daní aj odvodov, a to pre firmy, zamestnancov aj živnostníkov.

Dohoda o týchto opatreniach bude najťažšia. 

Aj Zuzana Múčka upozorňuje, že výpadok z týchto príjmov bude potrebné niečím nahradiť. Ak teda bude vláda znižovať dane, bude musieť zrejme znižovať aj sociálne transfery. Možnosťou sú napríklad 13. dôchodky, ale je málo pravdepodobné, že by sa niečo podobné podarilo presadiť.

Jedným z nových opatrení má byť zavedenie živnostenskej licencie. Za to bojuje Andrej Danko, ktorý navrhol, aby živnostníci s príjmom menším ako desaťtisíc eur ročne platili iba ročnú licenciu vo výške dvetisíc eur, čím by pokryli všetky svoje daňové aj odvodové povinnosti.

Podpora zamestnávania starších ľudí

Veľkým problémom pre firmy je aj nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. A tento problém sa bude so starnutím populácie iba prehlbovať, balíček opatrení preto prináša riešenia aj v tejto oblasti.

Na jednej strane prináša ďalšie uľahčenia zamestnávania ľudí zo zahraničia, napríklad uznávaním vzdelávania, úpravou jazykových požiadaviek, zjednodušením vízových povinností či získaním trvalého pobytu, prípadne občianstva.

Zameriava sa aj na väčšie využitie domácej pracovnej sily najmä starších obyvateľov. Má sa zrušiť možnosť predčasného dôchodku po odpracovaných 40 rokoch, úrady práce majú viac pracovať s nezamestnanými nad 55 rokov.

Taktiež sa navrhuje zrušenie rekreačných a športových poukazov a úprava príplatkov za prácu cez noc, víkendy či počas sviatkov, ako aj úprava minimálnej mzdy. Tá sa totiž zvyšuje podľa stupňov náročnosti. Saková navrhuje, aby zostala len jedna: základná minimálna mzda.

Opatrenia pre trh práce

Opatrenia na podporu trhu práce:

• zníženie nedaňového zaťaženia práce: zrušenie stupňov náročnosti práce – ponechá sa len základná minimálna mzda; úprava/zrušenie súbehu mzdových zvýhodnení za prácu v neštandardných časoch; zrušenie športových a rekreačných poukazov,
• spružnenie pracovných úväzkov: zrušenie niektorých obmedzení práce na dohodu alebo zvýšenie počtu hodín, ktoré je možné odpracovať na dohodu, napríklad z 20 na 40 hodín týždenne; zjednodušenie pravidiel pri práci z domu; vytvorenie inštitútu dohody o pracovnej činnosti výskumných pracovníkov so zvýhodneným odvodovým režimom,
• zvýšenie objemu pracovnej sily z domácich zdrojov: daňovo-odvodové úľavy pre skupiny s nízkym zapojením na trhu práce, napríklad zvýšenie alebo zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky, zrušenie možnosti odchodu do predčasného dôchodku po 40 odpracovaných rokoch, umožnenie existujúcim poberateľom predčasného dôchodku pracovať bez straty nároku na dôchodok,
• vyhľadávanie pracovných príležitostí pre ľudí nad 55 rokov úradmi práce, organizovanie veľtrhov práce pre túto vekovú skupinu úradmi práce, preplatenie mentora zamestnávateľovi, ktorý zamestná staršieho pracovníka,
• príspevok na zdravotnú starostlivosť pre pracujúce osoby staršie ako 55 rokov (ktoré nepoberajú predčasný dôchodok) v nedostatkových odvetviach s cieľom udržať na trhu práce starnúcu populáciu,
• v štátnej správe zamestnávať vo zvýšenej miere absolventov prvého stupňa vysokých škôl bez praxe.

zvýšenie objemu pracovnej sily zo zahraničných zdrojov: zavedenie režimu uznaný zamestnávateľ pri pracovnej imigrácií, rýchle uznávanie kvalifikácií pre nedostatkové profesie, zníženie/zrušenie dávok pre nepracujúcich cudzincov, ktorí sú schopní pracovať, ale nie sú zapojení do pracovného trhu, zjednodušenie uznávania vzdelávania zo zahraničia, prehodnotenie jazykových požiadaviek pri uznávaní zahraničných kvalifikácií cudzincov, zjednodušenie vízových povinností, ako aj získania trvalého pobytu, prípadne občianstva pre kvalifikovaných občanov tretích krajín.

Lacnejšie energie a menej byrokracie

Ďalšiu sekciu tvoria opatrenia, ktoré by mali podporiť podnikateľské prostredie. Nachádzajú sa tu najmä veci, ktoré zjednodušujú alebo znižujú byrokratickú záťaž. Práve o tých má vláda rokovať najskôr, neprinášajú totiž záťaž pre rozpočet.

Navrhuje sa napríklad možnosť založiť si živnosť alebo eseročku od 16 rokov či zaviesť inštitút všeobecnej voľnej živnosti.

Okrem toho by sa mohli zrušiť viaceré povinnosti pre podnikateľov, ako aj zaviesť systém druhej šance v predpisoch súvisiacich s podnikaním.

Viaceré inštitúcie vo svojich prognózach upozorňujú, že rast slovenskej ekonomiky budú tento rok ťahať takmer výlučne eurofondy. Investície zaostávajú, zoznam opatrení preto obsahuje aj veci, ktoré by ich mohli podporiť.

Navrhuje sa zrušenie alebo úľava na daňovej licencii pre firmy, ktoré investujú, rozšírenie možností flexibilného odpisovania či zvýšenie sadzby superodpočtu na výskum a vývoj. Dnes je na úrovni sto percent oprávnených výdavkov, po novom by mohlo dosiahnuť 150 percent.

Balíček rieši aj vysoké ceny energií. Saková navrhuje znížiť spotrebnú daň z elektriny pre priemysel či dočasnú úľavu z cien pre energeticky náročné podniky.

Pomáhajú vyvoleným, hovorí PS

Balíček sa nevyhol kritike zo strany opozície. Poslanec Progresívneho Slovenska Štefan Kišš, ktorý istý čas pôsobil aj ako riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze na ministerstve financií, uviedol, že viaceré opatrenia „pomáhajú vyvoleným alebo krivia podnikateľské prostredie a v skutočnosti nemajú nič s hospodárskym rastom“.

Jedným z nich je napríklad „zavedenie inštitucionálneho PPP“, ktorým by sa mali urýchliť projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP). Podľa Kišša toto opatrenie môže viesť k tomu, že vláda v predstihu pridelí projekty spriazneným firmám. 

Najdôležitejšia časť balíčka – opatrenia, ktoré sa týkajú daní a odvodov – je nekonkrétna a iba naznačuje, že by v oblasti bolo potrebné niečo robiť. 

Chýba však jasný plán, vyčíslenie dosahov aj naplánovanie, ako sa vykryje výpadok príjmov.