Podpora Ukrajiny pre domáce publikum Marine Le Penová sa potrebuje odlíšiť od Trumpa, ktorý má vo Francúzsku iných spojencov

Keď Marine Le Penová minulý týždeň označila rozhodnutie Donalda Trumpa zastaviť dodávky zbraní pre Ukrajinu za „brutálne“ a „odsúdeniahodné“, pre mnohých pozorovateľov francúzskej politiky išlo o zlomový okamih.

Viaceré denníky na čele s Le Monde začali hovoriť o vzájomnom vzďaľovaní medzi Le Penovou a novou Trumpovou administratívou, ktorá by však mala byť, naopak, jej najbližším spojencom.

Takéto vyjadrenie podpory Ukrajine je zároveň o to prekvapujúcejšie, že strana Marine Le Penovej v parlamentných debatách a aj na európskej pôde vystupuje zväčša neutrálne alebo mierne prorusky. Jej strana je navyše historicky známa väzbami na súčasný ruský režim, v roku 2014 dostala štedrú pôžičku od ruskej banky a Le Penová sa s Putinom ako opozičná politička osobne stretla v roku 2017 v Moskve.

Prečo teda teraz prichádza k zásadnému obratu? 

V prípade Le Penovej nejde o zmenu hodnotového nastavenia, ale skôr o politickú vypočítavosť, ktorá jej má zabezpečiť víťazstvo v blížiacich sa prezidentských voľbách v roku 2027. Le Penová sa snaží dištancovať od spojení, ktoré by ju mohli stáť prezidentské kreslo, a, naopak, zdôrazňuje tie aspekty svojej dlhodobej politiky, najmä národnú suverenitu, kde je momentálne na „pulze“ doby.

Le Penová nikdy nemala silnejšie väzby na Ukrajinu a jej súčasné vyjadrenia neznamenajú jednoznačnú podporu Ukrajine. Sú namierené iba na domácu politickú scénu.

Francúzske stíhačky na UkrajineČo potrebuje Ukrajina, aby odvrátila tretiu ruskú inváziu

Christian Heitmann

Už nie je blízkym Trumpovým spojencom

Vzájomné vzďaľovanie Le Penovej a Trumpa je zjavné už dlhší čas, aj keď doteraz nebolo natoľko verejné. Ide však o zaujímavý vývoj.

Le Penová prijala brexit a následné Trumpovo víťazstvo s nadšením a nádejou, že podobný úspech môže zažiť aj ona v prezidentských voľbách v roku 2017. V tom čase napísala na svojom účte na Twitteri: „Gratulujem novému prezidentovi Spojených štátov Donaldovi Trumpovi a slobodnému americkému ľudu!“

Počas jeho prvého obdobia sa niekoľkokrát stretla a radila s vtedajším hlavným Trumpovým stratégom Stevom Bannonom, ktorý predniesol prejav aj na straníckom zjazde, kde sa jej strana po viac ako štyridsiatich rokoch premenovala z Národného frontu na Národné zhromaždenie. Le Penová následne Trumpa s nadšením podporila aj v roku 2020.

Vtedy sa však začali ich vzájomné vzťahy kaziť. Keď Trump odmietol uznať svoju prehru a spochybňoval výsledky volieb, Le Penová začala čeliť vo Francúzsku tvrdej kritike za svoju podporu a mnohí komentátori tvrdili, že aj ona by mohla spochybniť výsledky volieb. Le Penová sa preto od neho dištancovala. Vyhodnotila si to tak, že podpora Trumpa, ktorá jej nič nepriniesla, ju stála cenné politické body.

Vo francúzskych prezidentských voľbách v roku 2022 sa ich vzťah ešte viac naštrbil, keď Trump podporil jej hlavného rivala, nacionalistického kandidáta Érica Zemmoura. Ich rozkol vtedy začal byť nielen osobný, ale aj ideologický.

Republikánom sú najbližší Zemmour a jej neter

Le Penová sa v snahe získať prezidentské kreslo počas rokov postupne zbavila všetkých kontroverzných konzervatívnych pozícií, predovšetkým pro-life postojov, a v ekonomických otázkach sa posunula výrazne doľava. 

Dnes je zástankyňou silného sociálneho štátu a tvrdo vystupovala aj proti zvýšeniu veku odchodu do dôchodku v roku 2023, ktorý bol nevyhnutný na zabezpečenie aspoň dočasnej udržateľnosti francúzskych verejných financií. Jediné, čo ju programovo spája s Republikánskou stranou, je tvrdý postoj voči migrácii.

Republikánom blízky pravicový pohľad na ekonomiku, znižovanie deficitu a zároveň konzervatívne hodnoty v kultúrno-etických otázkach dnes preto vo Francúzsku nereprezentuje Le Penová, ale jej neter Marion Maréchalová Le Penová a vyššie spomenutý Éric Zemmour.

A práve tých si americkí republikáni vybrali ako svojich spojencov vo Francúzsku. To bolo jednoznačne vidieť aj na Trumpovej inaugurácii, na ktorú boli oficiálne pozvaní iba títo dvaja politici spoločne so Zemmourovou partnerkou a europoslankyňou Sarah Knafovou, ktorá má v posledných mesiacoch vo Washingtone veľký prístup k vysokopostaveným predstaviteľom Trumpovej administratívy. 

Národné zhromaždenie Marine Le Penovej nedostalo oficiálnu pozvánku na inauguráciu, niektorí jej politici sa zúčastnili iba ako súčasť delegácie skupiny Patrioti pre Európu v Európskom parlamente.

Trump spustil obchodnú vojnuKanadu a Mexiko neochránili pred clami ani ústupky. Na rade je EÚ a musí sa pripraviť

Erik Potocký

Po zavedení ciel bude Trump ešte nepopulárnejší

Le Penová, pre ktorú je medzinárodná scéna na rozdiel od zisku prezidentského kresla druhoradá, vníma Trumpa ako riziko pre svoju nadchádzajúcu kandidatúru, ktorá bude úspechu zrejme najbližšie, no pravdepodobne bude jej posledná.

Trump zostáva vo Francúzsku hlboko nepopulárny, a pokiaľ zavedie clá, ktoré silne zasiahnu ekonomiku, úzke spojenie s ním by bolo pre ňu politický problém. Priťažiť jej môžu aj niektoré radikálne republikánske postavy.

To je aj dôvod, prečo predseda jej strany Jordan Bardella náhle odišiel z konferencie CPAC po tom, ako Steve Bannon na pódiu hajloval. Le Penová s ním ešte pred pár rokmi pravidelne večerala a preberala stratégiu strany, dnes je však pre jej zvolenie rizikom.

Väčšina politickej scény ju pritom s Trumpom stále spája, ona sa preto potrebuje čo najviac dištancovať. Jej reakcia na zastavenie pomoci Ukrajine je prvou výraznejšou verejnou snahou o vzdialenie sa a je možné očakávať, že v nasledujúcich mesiacoch bude podobných vyjadrení pribúdať.

Návrat dôležitosti suverenity je Le Penovej triumfom

Le Penová dlhodobo zdôrazňuje národnú suverenitu a nadradenosť štátu voči EÚ a tento aspekt je kľúčovou súčasťou jej politickej identity. Trumpovo spochybňovanie NATO a jeho dôraz na uprednostňovanie vlastného štátu jej v tomto smere otvára zaujímavé politické bojové pole, ktoré môže využiť v roku 2027.

V Európskej únii od hádky medzi Zelenským a Trumpom prevláda presvedčenie, že musí byť schopná brániť sa sama aj bez pomoci USA. Veľa sa diskutuje o navýšení počtu vojakov, povinnej vojenskej službe, veľkých nákupoch techniky a zároveň rozšírení francúzskeho jadrového dáždnika nad zvyšok Európy.

Táto diskusia nahráva Francúzsku, pretože francúzski politici už od čias de Gaulla chcú určitú formu strategickej obrannej autonómie vo vzťahu k USA. Myšlienka, že Francúzsko má byť schopné brániť sa samostatne bez USA, je všeobecným politickým konsenzom.

De Gaulle mal k NATO veľmi ambivalentný vzťah, pričom Francúzsko dlhé roky nebolo súčasťou jeho centrálneho velenia. Prezident Macron v roku 2019 šokoval svet vyhlásením, že NATO je „mozgovo mŕtve“.

Macronova iniciatívaMôže nám byť francúzsky jadrový dáždnik vôbec na niečo dobrý?

Matyáš Zrno

Národné záujmy vs. záujmy USA a EÚ

Vo francúzskej verejnej diskusii teraz zaznievajú dva hlavné, protichodné názory. Emmanuel Macron hovorí o spoločnej obrannej spolupráci celej EÚ a opatrne uvažuje aj nad rozšírením jadrového dáždnika nad ďalšie európske krajiny. 

Le Penová, naopak, hovorí o potrebe väčších investícií iba do francúzskej armády a kategoricky odmieta podelenie sa o francúzsky jadrový arzenál s inými európskymi krajinami.

Zatiaľ má oveľa väčší úspech názor Le Penovej, a to medzi politikmi aj voličmi. Súhlasia s ňou nielen ostatní nacionalistickí politici, ale aj časť radikálnej ľavice a dokonca aj mnohí Macronovi spojenci, teda väčšina parlamentu.

Navyše vo Francúzsku je nepopulárny aj posledný plán predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, ktorá oznámila vytvorenie spoločného rozpočtu na nákup zbraní. Vo francúzskej verejnej diskusii zaznieva, že tento plán znamená spoločnú koordináciu armád a podkopanie francúzskej suverenity. 

Le Penová teraz zároveň zdôrazňuje, že Francúzsko si za posledné desaťročia zničilo svoj vojenský priemysel spoliehaním sa na Spojené štáty, čo je útok na prakticky všetky hlavné francúzske strany. Platí tiež, že dnes plánované nákupy sa vo väčšine budú musieť realizovať opäť v USA.

Súčasný vývoj tak nahráva Le Penovej. Môže autenticky zdôrazňovať národnú suverenitu, ktorá znovu začala byť rozhodujúcim prvkom politiky, a zároveň môže ešte efektívnejšie útočiť na súčasné mainstreamové vedenie EÚ. 

Le Penová a Jordan Bardella s úspechom rámcujú celú diskusiu o spoločnej európskej obrane ako snahu EÚ uzurpovať si ďalšie právomoci na úkor členských štátov. Ako sa nedávno Le Penová vyjadrila v jednom rozhovore: „Hovoríme rovnakým jazykom ako on [Donald Trump], obhajobou národných záujmov. On obhajuje záujmy Spojených štátov a my budeme brániť záujmy Francúzska. Naši súčasní a minulí lídri uprednostňovali záujmy Európskej únie.“