Francúzske stíhačky na Ukrajine Čo potrebuje Ukrajina, aby odvrátila tretiu ruskú inváziu

Informoval o tom francúzsky minister obrany Sébastien Lecornu, príchod nových stíhačiek potvrdil aj ukrajinský prezident Zelenskyj a minister obrany Umerov.

Presný počet dodaných stíhačiek nie je známy, ale podľa francúzskych rozpočtových plánov je reč o zhruba šiestich strojoch, ktoré by Ukrajina mohla získať už v tomto roku. Dlhodobo Ukrajina hovorí o potrebe asi 12 kusov a až donedávna Francúzsko prevádzkovalo 28 kusov, ktoré by sa postupne mohli ocitnúť na Ukrajine. Tento počet by mohol ešte dodatočne narásť, ak by Ukrajina získala aj stroje od ďalších prevádzkovateľov Mirage 2000-5, ako je Grécko, Spojené arabské emiráty či Katar.

Katar svoje stíhačky už vyradil a hodlal ich predať Indonézii, pre finančné problémy však Indonézia kontrakt napokon zrušila.

Francúzsko plánovalo svoje Mirage 2000-5F vyradiť do konca dekády a mohlo by ich vyradenie urýchliť v závislosti od dodávok nových stíhačiek Dassault Rafale.

Ako Ukrajinci nahrádzajú straty

Na začiatku vojny Ukrajina disponovala zhruba stovkou stíhačiek a bombardérov rôznych typov, najmä Suchoj Su-27 a MiG-29, ako aj Su-25 a Su-24, a tento počet sa mohol pohybovať okolo 150, ak zohľadníme uzemnené a po invázii reaktivované kusy.

Ako ukazujú dáta analytikov Oryx, Ukrajina od začiatku vojny stratila prinajmenšom 87 lietadiel (nepočítajúc dopravné lietadlá alebo drony). Čiastočne z dôvodu, že ich zostrelili ruské stíhačky, a čiastočne pri ruských náletoch ešte na zemi.

Hoci časť týchto ruských útokov zničila stroje, ktoré boli dlhodobo uzemnené a neboli letuschopné, Ukrajina takto stratila väčšinu svojho leteckého parku. Na druhej strane Ukrajina dokázala reaktivovať neznámy počet uzemnených lietadiel a podľa Ukrajincov napriek prvým stratám počet letuschopných lietadiel dokonca vzrástol. Po roku vojny tak Ukrajina údajne mala rovnaký počet stíhačiek ako na jej začiatku.

Fakt, že ukrajinské ozbrojené sily svoje lietadlá naďalej dokážu udržiavať vo vzduchu, je v nemalej miere aj vďaka dodávkam náhradných dielov, ale aj dodatočných lietadiel zo zahraničia. Okrem trinástich migov zo Slovenska, ktoré Ukrajine poskytla Hegerova vláda, tu zohrali významnú rolu aj poľské migy (14 kusov) a štyri macedónske bojové lietadlá Su-25. Poľsko dlhodobo hovorí o tom, že by Ukrajine bolo schopné poskytnúť ďalšie migy, ak by za ne dostalo od svojich spojencov náhradu vo forme moderných západných stíhačiek.

Dodávky F-16 Ukrajine teraz nepomôžu

Spolu s francúzskymi stíhačkami na Ukrajinu včera dorazili aj ďalšie stíhačky F-16 z Holandska.

Prvé F-16 začali na Ukrajinu dorážať v minulom roku. Hoci spočiatku išlo o jednociferný počet, v priebehu najbližších rokov sa niekoľko európskych štátov zaviazalo Kyjevu poslať svoje stíhačky tohto typu, ktorý by tak postupne mohol narásť na viac než 100 kusov (mínus straty, ktoré Ukrajina dovtedy utrpí).

Okrem 19 stíhačiek z Dánska je reč o maximálne 42 stíhačkách z Holandska (18 z nich však zostane na tréning pilotov zatiaľ v Rumunsku), 6 kusoch z Nórska a 30 kusoch z Belgicka. Aj 32 stíhačiek F-16 z Grécka by sa mohlo po modernizácii v USA ocitnúť na Ukrajine.

Hoci počet lietadiel, ktorými Kyjev skutočne disponuje, je prísne stráženým tajomstvom, britský The Economist v minulom lete odhadoval, že by počet F-16 na Ukrajine do konca roka 2024 mohol narásť na 20 kusov.

Tieto dodávky sú dôležité, pretože bez nich by Ukrajina postupne strácala schopnosť prevádzkovať svoje letectvo a nahrádzať straty utrpené v boji alebo v dôsledku odpisu starých a poruchových strojov. 

Ale dodávky starších F-16, ktoré sú napriek modernizácii menej moderné než trebárs slovenské F-16 block 70 a na Ukrajinu dorážajú len postupne, nie sú žiadnym „game changerom“, ktorý by zvrátil situáciu vo vzduchu v prospech Ukrajiny.

Vybojovať si vzdušnú nadvládu proti najnovším suchojom by pre moderné F-35 nemal byť problém, pre staré F-16 to však bola výzva. Namiesto epických zápasov vzduch – vzduch preto F-16 majú iné úlohy – zostreľovanie útočiacich rakiet a dronov, ale aj odpaľovanie vlastných rakiet vzduch – zem.

Kľúčové sú rakety

Skutočný význam západných stíhačiek nebude závisieť len od otázky, aké Ukrajina dostane lietadlá, ale aj čím budú vyzbrojené.

Justin Bronk z britského Royal United Services Institute po dodávke F-16 odhadoval, že Spojené štáty Ukrajine neposkytnú najnovšie rakety AMRAAM, ale siahnu po starších kusoch, v prípade ktorých bude menej riskantné, ak by jedna z nich padla do rúk Rusom (a skrze nich Číňanom).

Na druhej strane časť odborníkov dúfa, že by Ukrajinci po dodávkach francúzskych stíhačiek mohli získať aj európsku raketu Meteor, ktorá je považovaná za jednu z najlepších zbraní na trhu.

Či k tomu dôjde, je však otázne, pretože Európania rovnako ako USA budú vyhodnocovať riziko, že by nejaká z ich najmodernejších zbraní mohla padnúť do ruských rúk.

Modernizácia bude musieť pokračovať

Podľa odborníkov bude štát veľkosti Ukrajiny v strednodobom horizonte potrebovať asi dvesto až tristo lietadiel, aby dokázal adekvátne pokryť potreby svojich ozbrojených síl.

Aj keby sa vojna skončila trebárs zajtra, potreba nahradiť starý strojový park ukrajinského letectva neopadne. Lietadlá ukrajinského letectva sú staré desiatky rokov, a nebyť výkonov, ktoré denne zvládajú ukrajinskí leteckí technici, veľká časť by už dávno bola na odpis.

Je pravdepodobné, že do uzavretia prímeria tieto ukrajinské lietadlá budú lietať naďalej, ale s vojnou či bez nej bude potrebné za ne postupne nájsť náhradu.

Okrem už spomínaných stíhačiek F-16 a francúzskych Mirage je ďalším horúcim kandidátom švédsky Gripen, ktorý v súčasnosti prevádzkuje napríklad aj Česká republika a Maďarsko. Keďže Gripen je prispôsobený na prevádzku aj z improvizovaných letísk, je ideálnym strojom na boj proti protivníkovi so silnejším letectvom. To je práve scenár, akému čelí Ukrajina.

Stíhačky však patria medzi najdrahšie investície v obrannom sektore a nákup a údržba už len hŕstky moderných stíhačiek by mohli Ukrajinu rýchlo stáť prostriedky, ktoré by vystačili na vyzbrojenie a prevádzku niekoľkých mechanizovaných brigád.

Na porovnanie, Slovensko za nákup 14 stíhačiek F-16 zaplatilo 1,6 miliardy eur, teda takmer rovnako veľa ako za 152 bojových vozidiel pechoty CV90. A to kontrakt na stíhačky uzavrelo ešte za lacnejších predpandemických a predvojnových čias.

Kto bude garantovať prímerie

Aj keď vzhľadom na všeobecnú únavu z vojny a rastúci záujem USA na zamrazení konfliktu stúpa pravdepodobnosť, že vojna na Ukrajine sa pozastaví prímerím, je málo pravdepodobné, že toto prímerie vyrieši základný rusko-ukrajinský konflikt. Ten by pretrvával aj po zastavení bojov a môže potenciálne viesť k novej, tentokrát tretej veľkej ruskej invázii.

Veriť optimistickému scenáru, podľa ktorého nielen dôjde k prímeriu, ale Putinovo Rusko aj dodrží podpísanú dohodu, sa dá asi tak, ako veriť levovi, že nezavrie tlamu, keď mu do nej strčíte hlavu.

Ak vychádzame z toho, že viaceré štáty nebudú ochotné umožniť Ukrajine rýchle členstvo v NATO (ak vôbec), ako aj rozmiestniť potrebný počet jednotiek pozdĺž frontovej línie po uzavretí prímeria, bude niesť hlavnú zodpovednosť za ukrajinskú bezpečnosť a odstrašenie nového ruského útoku samotná Ukrajina.

Z tohto dôvodu bude nevyhnutné, aby aj po uzavretí prímeria Európa naďalej podporovala ukrajinskú modernizáciu ozbrojených síl vrátane letectva.