Párová terapia S manželom sme mali vážnu krízu, ale ustáli sme to. Odvtedy však už k nemu nič necítim

Žijeme náročnú dobu, preto sme si povedali, že v Postoji vytvoríme bezpečný priestor, kde môžete položiť svoju otázku, keď potrebujete poradiť, nasmerovať alebo zorientovať sa vo svojej životnej situácii. Vybrali sme pre vás dvoch odborníkov na vzťahy, ktorých sa môžete pýtať na to, čo vás v oblasti lásky trápi. Svoje otázky s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail parovaterapia@postoj.sk. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Párová terapia.

Dobrý deň, neviem nájsť východisko zo svojej situácie. S manželom sme spolu pätnásť rokov, máme dve deti (12 a 9 rokov). Pred tromi rokmi sme prežili vážnu krízu, manžel nemal záujem tráviť s nami čas, buď bol v práci, alebo potom s kamarátmi, to platilo aj cez víkendy. Nekomunikoval so mnou, boli časté hádky, v ktorých padali aj škaredé urážky. Už to vyzeralo na jeho odchod od nás, ale nakoniec sme si skutočne úprimne pohovorili a dohodli sa, že to spolu ešte skúsime, najmä kvôli našim deťom. Čas však letí a veľa zmien nenastalo. Manžel sa snaží trochu obmedziť čas s kamarátmi, v niečom doma pomôcť, ale mám pocit, že vo mne akoby sa niečo zlomilo a zmizli všetky iskry z nášho vzťahu. Necítim už k nemu nič, akoby mi začal byť úplne ľahostajný. Snažím sa to v sebe nejako zlomiť, oživiť to, ale nejde to. Tým, že som sa prestala snažiť, za celý víkend si napríklad okrem vecí okolo domácnosti, ktoré treba spraviť, a okolo detí nič nepovieme. Ale záujem komunikovať nevidím ani z jeho strany. Nič už spolu nezdieľame. Je z takejto situácie vôbec cesta von, dá sa takýto partnerský vzťah ešte oživiť? Jana

Zdravím Vás, Janka. Záleží na tom, čo by ste Vy sama považovali za vyjdenie z tejto situácie. Ak oživením vzťahu myslíte to, že k sebe opäť budete cítiť lásku, náklonnosť alebo vášeň, domnievam sa, že to by sa malo dať rozvinúť. Ale myslím si, že to bude niečo úplne nové, možno zatiaľ pre Vás oboch aj trochu neznáme. 

Ak sa pýtate, či je možné vrátiť emočnú hrejivosť Vášho vzťahu na pôvodnú úroveň, tak to neviem posúdiť, už aj z dôvodu, že o tom, aký bol Váš vzťah, nepíšete. Ale aj z dôvodu, že to nevidím ako životaschopnú predstavu. Mnohé sa totiž zmenilo. I Vy sami, i emočná disponibilita oboch, ale samozrejme aj životný kontext.

Zároveň sa tiež zamýšľam nad tým, či sa Vám podarí toto rozvinúť bez pomoci tretej osoby. Veľmi Vám však prajem, aby sa Vám to darilo aspoň neoblomne skúšať. Váš popis naznačuje, že ste si obaja vystačili s jedným úprimným pohovorením o situácii. Možno ich bolo viac, ale pôsobí to tak, že sa takéto úprimné rozhovory nestali vašou bežnou a potrebnou súčasťou života. Bez toho to asi nepôjde.

Mĺkve čakanie na niečo, na niekoho môže byť signálom o neprevzatí zodpovednosti za to, aby sme sa v živote cítili lepšie. Pôsobí to tak, že Vášho manžela na manželskom živote niečo poriadne prestalo baviť. Ale nevieme z Vášho opisu čo.

Nepíšete, k akému uvedomeniu ste došli v tom rozhovore. Píšete, že jediné, čo sa zmenilo, je, že ste ešte viac začali pracovať na niečom, o čom predpokladáte, že to je pre deti lepšie. Samozrejme, môže to byť pre Vaše deti lepšia poloha, ale preto Vás to ešte nemusí viac baviť, akurát sa viac narobíte a na konci dňa budete ešte viac frustrovaní a sklamaní a napokon aj rezignovaní. Lebo ste nerozvinuli to, čo by bolo revitalizujúce. 

Bez zážitkov pôžitku nás nemá čo revitalizovať. A keď už roky obaja fičíte na operatíve správcov, animátorov, taxikárov, s vysokou angažovanosťou pre to najlepšie pre deti (lebo však kvôli tomu ste zostali spolu), tak je len otázkou času, kedy Vám dôjdu sily i chuť.

To, čo píšete o svojom prežívaní voči manželovi, pôsobí dosť ťaživo. Ťažko mi je odhadnúť, či v tomto môže dôjsť k zmene. Mám skúsenosť aj s tým, že sa v človeku niečo zlomí nezvratne, ale aj s tým, že sa v prežívaní človeka rozvinie niečo nové, kvalitatívne lepšie.

Odporúčal by som s týmto vyhľadať niekoho – minimálne aby ste v tom procese mali sprevádzanie tretej osoby –, kto by Vás mohol učiť hovoriť a načúvať prežívaniu Vás oboch. Mohol by Vás učiť rozumieť tomu, kedy a pri akom prejave sa cítite šťastne milovaní alebo príjemne zohľadnení. A minimálne  aspoň trefne odbremenení. Učil by Vás, kde a ako vytvoriť a zažiť hrejivú blízkosť, teda v začiatkoch aspoň vytvárať pre ňu podmienky.

Jednoducho by Vám pomohol začať sa spolu príjemne cítiť. Pretože to, že budete snaživými rodičmi, naozaj nestačí. Avšak nie preto, že by ste mali robiť viac, ale že by ste mali robiť niečo iné. 

S pozdravom: Zoltán Mátyus