Dohoda o ukrajinských surovinách Nehovorí o priamych bezpečnostných garanciách, Washington však zaväzuje chrániť svoje investície

V piatok 28. februára by mal Volodymyr Zelenskyj v Bielom dome podpísať dohodu s Donaldom Trumpom, ktorá otvorí možnosť využívania ukrajinských nerastných surovín s pomocou amerických investícií.

Dohoda je na úrovni nižších inštancií vlád Ukrajiny a USA už podpísaná, prezidentské autogramy jej majú dať definitívne zelenú.

Medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenským sa toho v ostatných týždňoch odohralo mnoho, a to aj v súvislosti s prístupom USA k nerastným surovinám Ukrajiny.

Túto možnosť ako akýsi deal za to, že USA finančne a vojensky podporovali Ukrajinu v obrane proti Rusku, spomenul pred niekoľkými týždňami pred novinármi americký prezident, avšak bez akýchkoľvek bližších detailov. Jeho východiskom bolo získať kontrolu nad tzv. kritickými surovinami, najmä takými, ktoré sú potrebné pre moderné technológie v IT a elektrifikácii.

Ukrajina disponuje zaujímavými zásobami lítia, grafitu, kobaltu, prvkov vzácnych zemín, ale aj titánu, uránu, plynu a ropy.

Podrobnejšie sme sa téme venovali na Postoji v čase, keď Trump tento záujem oznámil. Ani ukrajinská strana však nebola pasívna a na neverejných debatách smerovali z Kyjeva do Washingtonu aj takéto obchodné ponuky.

Ukrajinské nerastné bohatstvoTrump ponúka Kyjevu pomoc výmenou za prístup k licenciám na ťažbu. Ukrajina je spolupráci otvorená

Erik Potocký

S takpovediac ponukovým listom prišlo verejne aj ukrajinské ministerstvo ochrany životného prostredia a prírodných zdrojov, ktoré vyčíslilo potenciálne zásoby žiadaných surovín a vytypovalo aj možných zahraničných investorov. Pravda, nešlo len o záujemcov z USA, kde sa zameralo napríklad na spoločnosť Tesla Elona Muska, ale aj o potenciálnych investorov z Južnej Kórey, Francúzska, Belgicka či Veľkej Británie.

Keď však došlo na podrobnosti, akákoľvek možná dohoda medzi Kyjevom a Washingtonom vo veci nerastných surovín sa zdala pochovaná skôr, ako sa zrodila.

Americký prezident totiž vytiahol sumu 500 miliárd dolárov, ktorou vraj USA od začiatku vojny prispeli Ukrajine, a v tejto hodnote teda žiada aj výnosy z budúcej zmluvy. To, samozrejme, Zelenskyj okamžite odmietol a vyhlásil, že takúto zmluvu nikdy nepodpíše, pretože by tým zadlžil minimálne desať ďalších generácií Ukrajincov.

Navyše fond, ktorý mal spravovať a predávať vyťažené suroviny, mal byť v stopercentnom vlastníctve USA, čo už Kyjev považoval vyslovene za kolonizačné praktiky. Ak by Zelenskyj s niečím takým súhlasil, jeho popularita medzi Ukrajincami by sa naozaj mohla dostať na štyri percentá, o ktorých hovoril Trump.

Slovné prestrelky medzi Trumpom a Zelenským pokračovali, napríklad keď šéf Bieleho domu v rámci svojej vyjednávacej taktiky znížil domnelý dlh Kyjeva na 300 miliárd dolárov, aj to však bola pre Ukrajinu nadhodnotená suma, skutočná pomoc sa vo finančnom vyjadrení od začiatku vojny pohybuje mierne nad 100 miliardami dolárov.

Medzitým však vyjednávacie tímy oboch vlád spustili reálne rozhovory o podobe dohody, ktorou USA získajú prístup k ukrajinským surovinám, respektíve peniazom za ne, a na revanš Washington poskytne Ukrajine záruky bezpečnosti a ekonomického rozvoja do budúcnosti.

Rokovania v pozadí hádok

Tento týždeň napokon došlo k dohode a k jej predbežnému podpisu.

Napriek silným vyhláseniam, ktoré tomu predchádzali, dohoda je reálnym obrazom možností oboch strán.

Jej celé znenie v stredu zverejnil denník Financial Times, detailne sa mu venuje aj ukrajinský denník Ekonomická pravda. Má jedenásť bodov a hovorí najmä o základných rámcoch spolupráce a budúcej dohody o spoločnom Rekonštrukčnom investičnom fonde na využívanie ukrajinských nerastných zdrojov.

Za USA ju podpísal minister financií Scott Bessent a za Ukrajinu ministerka hospodárstva Julija Svyrydenko.

Treba povedať, že dohoda zatiaľ k ničomu konkrétnemu žiadnu zo strán nezaväzuje, hovorí o tom, že rokovania o fonde sa majú začať hneď po jej podpise.

USA budú chrániť svoje investície, nie priamo Ukrajinu

Pre Ukrajinu, v ktorej záujme je predovšetkým zaistenie jej obrany, sú však dôležité aj na pohľad všeobecné formulácie o bezpečnostných zárukách.

Tie nie sú explicitné, v bode desať sa píše, že „vláda Spojených štátov amerických podporuje úsilie Ukrajiny získať bezpečnostné záruky potrebné na nastolenie trvalého mieru. Účastníci sa budú snažiť identifikovať všetky potrebné kroky na ochranu vzájomných investícií, ako je definované v zmluve o fonde“.

Zároveň má byť táto zmluva a budúca zmluva o fonde základom „architektúry“ vzájomných vzťahov, ktoré povedú k trvalému mieru a ekonomickej bezpečnosti.

USA chcú chrániť primárne svoje investície, nie Ukrajinu. A píšu to aj dostatočne neurčito na to, aby si protivník – v tomto prípade Rusko – nemohol byť istý, akými prostriedkami.

To z pohľadu Ukrajiny znamená, že USA budú svoje investície brániť a je to tá „aspoň jedna veta“ o bezpečnostných zárukách, ktorú Zelenskyj v dohode žiadal.

Zároveň je však dostatočne „strategicky neurčitá“, aby prípadní protivníci – v tomto prípade Rusko – nemali dostatočne jasno v tom, aké prostriedky USA použijú, aby svoje investície dostatočne ochránili.

Vágne sa bezpečnosť spomína aj v preambule dohody, kde sa píše o tom, že „americký ľud si želá investovať spolu s Ukrajinou do slobodnej, suverénnej a bezpečnej Ukrajiny (a) Spojené štáty americké a Ukrajina si želajú trvalý mier na Ukrajine a trvalé partnerstvo medzi ich dvoma národmi a vládami“.

Explicitne oceňuje príspevok Ukrajiny k svetovému mieru tým, že sa dobrovoľne zriekla tretieho najväčšieho arzenálu jadrových zbraní na svete, čo je odkazom na Budapeštianske memorandum, ktoré malo zároveň garantovať územnú celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc Ukrajiny. Garantom bolo aj Rusko, ktoré ako prvé z tohto memoranda urobilo zdrap papiera.

Trumpovi vyjednávači napokon ustúpili aj z požiadavky mať budúci fond v stopercentnom vlastníctve. Bude napokon rozdelený 50 na 50. Vkladom Ukrajiny budú nerastné zdroje a budúce výnosy z nich, USA investujú do ich rozvoja.

Hovorí o tom bod 5: „Investičný proces fondu bude navrhnutý tak, aby investoval do projektov na Ukrajine a prilákal investície na zvýšenie rozvoja, spracovania a speňaženia všetkých verejných a súkromných ukrajinských aktív vrátane, ale nie výlučne, ložísk nerastov, uhľovodíkov, ropy, zemného plynu a iných ťažiteľných materiálov, infraštruktúry, prístavov a štátnych podnikov...“

Výnosy z predaja nerastných surovín sa majú zároveň reinvestovať na Ukrajine a tak de facto financovať jej povojnovú obnovu. O zákazky sa bude nepochybne zvádzať biznisový a najmä politický súboj. USA sa tak snažia zabezpečiť si akúsi predbežnú výhodu a lepší prístup k miliardovým budúcim zmluvám.

Táto rámcová zmluva však nehovorí o tom, že celý podiel USA z výnosov fondu má byť reinvestovaný do ukrajinskej ekonomiky.

Predmetom budúceho fondu nemajú byť suroviny, ktoré sa už ťažia, či už v priamom vlastníctve ukrajinského štátu, alebo pod licenciou. Výnosy z ťažby plynu a ropy, ktoré sú v rámci Ukrajiny momentálne najlukratívnejším ťažobným biznisom, tak zostanú do veľkej miery mimo pôsobnosti dohody o nerastných surovinách s USA. Napríklad aktivity spoločností Naftogaz a Ukrnafta.

Niekoľko háčikov

Ak Zelenskyj a Trump podpíšu túto rámcovú dohodu, spustí sa proces vyjednávaní o samotnom Rekonštrukčnom investičnom fonde. Aj za štandardných podmienok (teda bez Trumpovej nátury) trvajú vyjednávania o obchodných zmluvách nie mesiace, ale roky.

Samotný zisk z ťažby surovín tak môže byť hudbou ďalekej budúcnosti. Najmä ak uvážime, že do jeho výnosov majú spadať tie zisky z ťažby, ktorá sa spustí až po podpise zmluvy. Prieskum a zakladanie ťažby sú navyše aj v mierových časoch pomerne komplikovaná záležitosť.

Druhým háčikom, ktorý sa už v éteri objavil, je samotná výdatnosť zdrojov, ktorými Ukrajina disponuje.

Upozornil na to už začiatkom februára nemecký týždenník Der Spiegel, citujúc Haralda Elsnera zo Spolkového inštitútu pre geovedy a prírodné zdroje.

Samotný zisk z ťažby surovín môže byť hudbou ďalekej budúcnosti.

Ten hovorí, že problémy s výdatnosťou ložísk sú vo všetkých postsovietskych krajinách, a spomína príklad Mongolska, kde boli síce v geologických mapách zakreslené ložiská, no reálny prieskum potenciálnych investorov takmer žiadne zaujímavé zásoby neobjavil.

Ak Trump spomínal zásoby prvkov vzácnych zemín, v nich nie je podľa Elsnera Ukrajina nijako výnimočná. A napríklad berýlium, niób či tantal sa nachádzajú v Záporoží a Donecku, teda v priamo ohrozených či okupovaných územiach. Navyše sú to len nahrubo preskúmané ložiská bez akejkoľvek aktívnej ťažby.

Zaujímavý pre Trumpa môže byť napríklad titán, ktorý sa využíva v leteckom priemysle, rozbeh ťažby by mohol trvať podľa Elsnera päť až desať rokov. V aktívnych doloch momentálne chýbajú pracovníci, keďže veľká časť z nich putovala na front, a trápia ich aj problémy so zásobovaním elektrinou.

Hoci dokument ukrajinského ministerstva ochrany životného prostredia a prírodných zdrojov hovorí o konkrétnych číslach, tie nemusia byť v úplnom súlade s realitou v podzemí. Vidieť za tým hneď úmyselné zavádzanie by bola silná káva, keďže ukrajinské ministerstvo ponuku vypracovalo pre zahraničných investorov, ktorí by od projektu pri očividne falošných údajoch rýchlo odstúpili, a ešte by Ukrajina mohla čeliť medzinárodným arbitrážam za úmyselne zmarené investície.

Zdroj: Ministerstvo ochrany životného prostredia a prírodných zdrojov Ukrajiny. Mapku sme upravili pridaním približnej línie frontu a zvýraznením území, ktoré okupuje Rusko. Úprava: Postoj

Pravdou však je, že znalosti o skutočnom rozsahu zásob nerastných surovín sú nejasné.

Väčšina údajov pochádza ešte z geologických prieskumov z čias Sovietskeho zväzu a v tých časoch nielen v tejto ríši, ale ani vo zvyšku sveta nebola k dispozícii taká prieskumná technika, ktorá by dokázala zmapovať ložiská s vysokou presnosťou. Potenciálne vyťažiteľné zásoby sa odhadovali na základe niekoľkých prieskumných vrtov.

Aktuálne prieskum sťažuje nielen vojnový stav, ale aj fakt, že niektoré možné ťažobné oblasti sú v priamom bojovom ohrození či priamo okupované ruskou armádou.

Ak by však Trump mal záujem získať prístup k všetkým voľným nerastným zdrojom na medzinárodne uznanom ukrajinskom území, malo by byť v jeho záujme, aby sa z celého územia ruskí okupanti stiahli. A to bez ohľadu na kvázireferendá o pripojení, v ktorých pod taktovkou Kremľa hlasovali „občania“ anektovaných území.

Ak by Trump mal záujem získať prístup k všetkým voľným nerastným zdrojom na medzinárodne uznanom ukrajinskom území, malo by byť v jeho záujme, aby sa z celého územia ruskí okupanti stiahli.

Ďalším problematickým bodom je aj rozdelenie vlastníctva 50 na 50. Hoci pre Ukrajinu je to zo strany USA ústupok z Trumpom žiadaných sto percent, problém môže nastať v USA. Americké zákony totiž zakazujú jednotlivej vládnej agentúre vlastniť viac ako 30 percent aktív konkrétnej spoločnosti mimo územia USA.

Problém môže na americkej strane nastať aj s ratifikáciou zmluvy. Kým dohoda explicitne hovorí o tom, že na ukrajinskej strane má prebehnúť podľa platnej ukrajinskej legislatívy – teda odhlasovaním v parlamente –, v prípade americkej strany nič konkrétne neuvádza.

Nie je pritom jasné, či ide o zmluvu vo výlučnej kompetencii prezidenta USA alebo musí byť potvrdená aj Kongresom.

Aj napriek týmto problémom a nejasnostiam je vo svetle udalostí a výrokov uplynulých týždňov otvorenie dverí spolupráci medzi Ukrajinou a Trumpovou administratívou pozitívnou správou pre Kyjev.