Ukrajinské nerastné bohatstvo Trump ponúka Kyjevu pomoc výmenou za prístup k licenciám na ťažbu. Ukrajina je spolupráci otvorená

Donald Trump od nástupu do funkcie vo svojom druhom prezidentskom období ani na okamih nepopiera svoju obchodnícku náturu a Biely dom a celé USA sa snaží riadiť ako firmu a ako firma sa správa aj na globálnej úrovni.

Hrozbami a zavádzaním ciel sa mu už podarilo prinútiť Kolumbiu, aby po deportovaných migrantov napokon poslala vlastné lietadlo, aby mexickú hranicu s USA strážilo svojou armádou a na vlastné náklady samotné Mexiko a aby Kanada spustila rozsiahle kontroly hraničných priechodov v boji proti pašovaniu likvidačnej drogy fentanyl.

(Hoci Kanada aj Mexiko tvrdia, že tieto opatrenia boli dohodnuté už s Bidenovou administratívou, „zázračne“ a expresne sa začali realizovať až po Trumpových colných hrozbách.)

Trump vyhlásil, že je ochotný pokračovať vo vojenskej podpore Ukrajiny výmenou za prístup k jej surovinovým zdrojom, ktoré zahŕňajú lítium, grafit, titán, urán, mangán, berýlium, zirkón, kobalt a množstvo prvkov vzácnych zemín, ktoré sú dôležitými surovinami pre polovodičový priemysel, na ktorom stojí celé spektrum moderných technológií – od „obyčajných“ smartfónov až po vesmírne družice.

A nie je to len biznis, ale aj politika. Ak sa k surovinám nedostanú USA alebo krajiny EÚ, dostanú sa do rúk Rusom a Číňanom. Tu treba uviesť často opomínaný fakt, že pred vojnou bola najväčším zahraničným investorom na Ukrajine Čína, a to práve s významným záujmom o ložiská surovín.

Ukrajinské ministerstvo núka „investičné príležitosti“

Kým Grónsko, ktoré má takisto ložiská dôležitých surovín, reagovalo na Trumpove vyhlásenia o prevzatí kontroly nad ostrovom podráždene, pretože by zahŕňalo aj priamu faktickú politickú kontrolu územia, Ukrajina v tom vidí biznis a tak naň aj reaguje.

Zlatý vek baníctvaNamiesto ropy a plynu sa ťažiari vrhnú na minerály využívané v energetike

Erik Potocký

Trumpove vyjadrenia sú zatiaľ príliš všeobecné a Ukrajina ich zatiaľ nijako oficiálne nekomentuje. Istú nápoveď nám však dá dokument, v ktorom ukrajinské ministerstvo ochrany životného prostredia a prírodných zdrojov priamo opisuje investičné príležitosti, ktoré ložiská surovín na Ukrajine ponúkajú.

Z mapky, ktorú dokument obsahuje, môžeme vidieť, že Ukrajina má zaujímavé ložiská titánu, grafitu, uránu a lítia. Popri tom sú tu aj ďalšie vzácne a žiadané suroviny, ako napríklad mangán dôležitý v metalurgii a iné vzácne kovy potrebné napríklad v informačných technológiách.

Ukrajina má zdroje dvadsiatich dvoch surovín z päťdesiatich, ktoré USA označujú ako kritické. V prípade tridsiatich štyroch, ktoré má na zozname EÚ, má Ukrajina ložiská dvadsiatich piatich z nich.

Mapku sme upravili pridaním približnej línie frontu a zvýraznením území, ktoré okupuje Rusko.

Zdroj: Ministerstvo ochrany životného prostredia a prírodných zdrojov Ukrajiny. Úprava: Postoj.

Mimo oficiálnych vyjadrení tak už prebiehajú biznisové rokovania. Dôkazom je to, že krátko po tom, ako sa Chris Wright stal ministrom energetiky v Trumpovej vláde, napísal mu jeho ukrajinský kolega Herman Haluščenko s ponukou strategického podielu USA v ukrajinskom energetickom sektore a zdôraznil, že Ukrajina disponuje zaujímavými ložiskami ropy, plynu, uránu a iných zdrojov.

List nebol verejný, no jeho obsah prenikol do médií a zdá sa, že tohtotýždňové vyhlásenia Donalda Trumpa sa odvíjajú práve od tejto ponuky Kyjeva.

No investičné príležitosti, ktoré opisuje dokument ukrajinského ministerstva, sa netýkajú výlučne spoločnosti s domicilom v USA. Na zozname potenciálnych partnerov v oblasti lítia a grafitu je napríklad aj niekoľko juhokórejských spoločností, v zozname sú, samozrejme, aj ďalšie krajiny.

Zdroj: Ministerstvo ochrany životného prostredia a prírodných zdrojov Ukrajiny

Na suchu nechce zostať ani Európska únia, i keď formálne dohody o prístupe k nerastným zdrojom výmenou za pomoc pri obrane proti Rusku zatiaľ neexistujú. Nemecký kancelár Olaf Scholz (zrejme v rámci kampane pred parlamentnými voľbami) však Trumpovu ponuku skritizoval ako sebeckú.

V posledných rokoch si totiž aj EÚ začala uvedomovať rastúcu, ba až fatálnu závislosť od Číny v oblasti kritických surovín.

Boj o nové zdrojeEÚ sa chystá uľahčiť podmienky ťažby kľúčových surovín

Erik Potocký

Z piatich amerických vlajočiek v prípade lítia a grafitu dve patria spoločnosti Tesla.

Okrem samotného Trumpa za tým teda možno badať aj nemalý vplyv Elona Muska, ktorého Tesla je významným záujemcom o lítium, nech pochádza odkiaľkoľvek. Bezbariérové lítium z Ukrajiny by však preňho bolo omnoho prijateľnejšie ako to, ktorého dodávky závisia od rozhodnutí v Pekingu.

Elon Musk je zároveň členom Trumpovej administratívy, vedie prezidentom zriadený úrad Department of Government Efficiency (DOGE). Ten síce vychádza len z prezidentského dekrétu a nie je schválený Kongresom, nepatrí teda do oficiálnej štruktúry vlády, no to neznamená, že Musk nemá reálnu moc.

Ak by sme jeho činnosť mali prirovnať k niečomu na Slovensku, najviac sa ponáša na Najvyšší kontrolný úrad a Útvar hodnoty za peniaze. Jeho náplňou však nie je posudzovanie konkrétnych vládnych opatrení či obstarávaní, ale opodstatnenosti samotných vládnych inštitúcií a úradov. V tomto sa teda ponáša skôr na „rez motorovou pílou“ vládnymi úradmi, ktorý realizuje argentínsky prezident Javier Milei.

DOGE a Elon Musk už majú aj konkrétny výstup a tým je vypnutie dotačného programu USAID.

To takisto svojím spôsobom súvisí s Ukrajinou, pretože časť peňazí humanitárnej a rozvojovej pomoci smerovala aj do tejto krajiny.

Ukrajina síce Trumpove vyjadrenia týkajúce sa prístupu k svojim nerastným zásobám oficiálne nekomentuje, no Kyjev vie, že ak si chce udržať šancu na pokračovanie vojenskej pomoci zo strany USA, musí s Trumpom ako obchodníkom hovoriť obchodníckym jazykom.

Lítium a grafit sú v súčasnosti najdôležitejšie suroviny v priemysle batérií do elektroáut.

Práve lítium a grafit sú v súčasnosti najdôležitejšie suroviny v priemysle batérií do elektroáut a spomínaná Tesla má záujem budovať tzv. gigafactories, teda veľké „baterkárne“.

Nasledujúci graf podľa údajov Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) ukazuje, aký podiel rôznych surovín a materiálov potrebujú automobilky pri výrobe elektrických áut v porovnaní s klasickými spaľovákmi.

Batérie, najmä inovácie v nich, sú tiež predpokladom účinnejšieho využívania energie z obnoviteľných zdrojov, ktorých nevýhodou je nestálosť a nepredvídateľnosť výkonu. Bez dostatočných kapacít batérií v úložiskách je túto energiu možné spotrebúvať len v čase jej výroby, výroba nad aktuálnu spotrebu vyjde navnivoč.

Trumpovým motívom je najmä súperenie s Čínou

Nielen v prípade lítia, ale aj v prípade grafitu platí, že v oblasti výroby a spracovania prírodného či syntetického grafitu aktuálne dominuje Čína, čo robí prakticky celý svet závislým od jej obchodných politík, ktoré zároveň využíva na politické ciele.

Boj o nové surovinyČína začína používať kritické minerály ako geopolitickú zbraň

Erik Potocký

Na sklonku minulého roka severoamerickí ťažiari grafitu vyzvali vládu USA (ešte Bidenovu administratívu), aby voči čínskemu grafitu zaviedla clo až vo výške 920 percent.

Ťažobné spoločnosti, najmä v západnom svete, sú nadnárodné spoločnosti a je im v zásade jedno, či ťažia v Kanade, v Bolívii, v Kongu alebo na Ukrajine.

Kým grafit a lítium sú podstatné pre batériový priemysel, ku ktorému sa uberá nielen doprava, ale aj časť energetického sektora, netreba obísť ani možnosti ukrajinských ložísk uránu. Ten je v súčasnosti takisto predovšetkým energetickou surovinou. Titán je zas dôležitý najmä v obrannom priemysle.

Problém prípadnej dohody spočíva v tom, že časť zdrojov sa nachádza na okupovanom území. A jeden zo surovinovo najbohatších regiónov – Dnipropetrovská oblasť – je v priamom ohrození.

Základný „deal“ Ukrajiny s Trumpom tak môže byť na spôsob „pomôžte nám oslobodiť naše okupované územia a vaši ťažiari sa jednoduchšie dostanú k licenciám na ťažbu našich surovín“.

Ceny surovínKeď zdroje ovláda nespoľahlivý tyranský režim

Erik Potocký

Ak po zvolení Trumpa u niektorých zavládla panika (u tých proruských radostné očakávanie), že staronový americký prezident rýchlo hodí Ukrajinu cez palubu a dohodne sa s „kamošom“ Putinom, realita sa zdá trochu iná.

Kým Bidenova administratíva s chuťou používala heslá o boji za slobodu a demokraciu, no pomoci posielala zväčša menej ako Ukrajina reálne potrebovala a navyše neskoro, Trump tieto heslá v zásade ignoruje, Ukrajina preňho začína byť dôležitá v globálnom zápase o suroviny s Čínou (Rusko v zásade vníma ako vazala Pekingu).

Je to biznismen a tak sa aj správa. Ukrajina sa túto jeho náturu len snaží využiť vo svoj prospech.