Konkurencieschopnosť EÚ Európska komisia prišla s veľkolepým plánom. Bude to stačiť na dostihnutie USA a Číny?

Európska komisia v predchádzajúcich dňoch predstavila prvý zo série programových dokumentov, ktoré majú viesť k vyššej konkurencieschopnosti Európskej únie na globálnom trhu.

Hoci ide de facto o napĺňanie predvolebných sľubov z minuloročných eurovolieb a aj viacerých deklarácií, ktoré sprevádzali konštitúciu kolégia eurokomisárov pod vedením Ursuly von der Leyen v jej druhom funkčnom období, globálny kontext je dnes značne iný ako pred polrokom.

Nejde teda o priamu reakciu na nástup Donalda Trumpa do Bieleho domu, ktorý uvaľuje clá a ďalšími hrozí, no z tohto kontextu ho nemožno vyňať.

Zároveň treba povedať, že veľká časť tých, ktorí dnes broja za obnovu priemyslu a európskeho hospodárstva a volajú po vyššej konkurencieschopnosti vrátane samotnej predsedníčky Európskej komisie, boli strojcami toho, v akom stave dnes ekonomika EÚ je. A v tomto by si mali nastaviť úprimné zrkadlo.

Ako sa môžu prípadné clá prejaviť nielen na európskej, ale aj na slovenskej ekonomike a možnostiach jej exportu, už zmapovala kolegyňa Kristína Votrubová. Túto rovinu konkurencieschopnosti EÚ preto nebudeme v tomto texte detailnejšie rozoberať. Navyše, priame dosahy budú závislé aj od toho, aké konkrétne clá USA voči EÚ zavedú a či vôbec nejaké budú.

Trumpove cláSlovensko by na ne doplatilo obzvlášť tvrdo, môže sa im EÚ ešte vyhnúť?

Kristína Votrubová

Zrkadlo, ktoré by si mala Európska komisia nastaviť, sa volá Green deal.

Hoci ťažko oponovať snahám o ochranu životného prostredia, obnovu území zničených príliš intenzívnym priemyslom a poľnohospodárstvom, znižovanie emisií (nielen) skleníkových plynov, menšiu produkciu odpadu, vyššiu mieru recyklácie, znižovanie spotreby energie či hľadanie nových technológií na jej výrobu, čosi nezdravé sa ako niť ťahalo každou jednou legislatívnou normou, ktorú EÚ v otázkach životného prostredia prijímala.

S každým novým nariadením a smernicou sa objavovali nové nahlasovacie povinnosti pre firmy všetkých druhov a veľkostí, pribúdali administratívni pracovníci, ktorí namiesto produktívnej práce len sumarizovali haldy formulárov, pričom pri tzv. transpozícii, teda prepise európskej legislatívy do národných zákonníkov, si niektoré členské krajiny v rámci goldplatingu túto byrokratickú hydru ešte viac načechrali.

(Goldplating, čo možno preložiť ako pozlacovanie, je v tomto kontexte navyšovanie povinností a regulácií výrazne nad rámec minima, ktoré stanovuje európska legislatíva.)

Kompas konkurencieschopnosti

Ursula von der Leyen dokument pomenovala Kompas konkurencieschopnosti a má byť akýmsi návodom či akčným plánom, ako sa má Európa opäť dostať na výslnie globálneho obchodu. Odvoláva sa na správu bývalého talianskeho premiéra a guvernéra Európskej centrálnej banky Maria Draghiho.

Draghiho správaEurópskej únii hrozí, že ju onedlho predbehne aj India a stane sa svojráznou turistickou destináciou

Ján Cipár 

Zaostávanie Európy za USA a Čínou nie je len rétorickým cvičením európskych politikov, ale objektívnym faktom. Ukazuje to aj vývoj podielu na svetovom HDP podľa Medzinárodného menového fondu.  Ešte v roku 2012 bola EÚ ako celok na prvom mieste spolu s USA. Výhľadovo bude podiel Únie naďalej klesať.

Zdroj: Medzinárodný menový fond

A kým ekonomiky USA aj Číny stále rastú, Európska únia stagnuje. Najnovšie správy o výkone dvoch najväčších ekonomík v Únii – Nemecka a Francúzska sú ešte pesimistickejšie. V poslednom štvrťroku 2024 sa rast eurozóny ako celku dostal na nulovú úroveň z predchádzajúcich plus štyroch desatín v treťom kvartáli.

Môže za to predovšetkým pokles v Nemecku o dve desatiny percenta a vo Francúzsku o jednu desatinu. Pokles zaznamenalo aj Taliansko. Výnimkou spomedzi veľkých štátov Únie a eurozóny je Španielsko, ktoré v poslednom kvartáli vlaňajška rástlo o osem desatín percenta.

Analytici za tým vidia nízku úroveň investícií, prepad výroby a všeobecnú ekonomickú neistotu na kontinente. To by malo vytvoriť tlak na Európsku centrálnu banku, aby počas tohto roka postupne znižovala úrokové sadzby.

A hoci Medzinárodný menový fond na tento rok predpovedá EÚ ekonomický rast 1,2 percenta, pôjde len o polovicu tempa, ktoré očakáva v USA.

EÚ pritom spomaľovala aj v ekonomicky dobrých časoch – v prvom desaťročí 21. storočia až do vypuknutia finančnej krízy na prelome 2008 a 2009 a v druhej polovici minulého desaťročia do vypuknutia pandémie.

Ekonomický výkon je cyklická záležitosť, a to aj na globálnej úrovni. Avšak pokles v čase, keď sa hlavným konkurentom darí, nie je výsledkom globálnych trendov (ako v čase finančnej krízy alebo pandémie), ale zlých hospodárskych politík jednotlivých dôležitých členských krajín, ale aj Únie ako celku.

Pravda, ani USA na tom nie sú ideálne a takisto v posledných desaťročiach zaznamenávajú konštantný pokles podielu na globálnom HDP a reálne pociťované ekonomické ťažkosti dostali k moci Donalda Trumpa.

Viac inovácií, menej regulácií

„Kompas“ Ursuly von der Leyen je 27 strán hutného textu, zameriame sa preto len na hlavné body a zhrnutie jednotlivých oblastí, ktorým sa venuje.

Hlavné ciele sú tri: inovácie; dekarbonizácia a konkurencieschopnosť; zvýšená bezpečnosť a odolnosť.

EÚ chce dohnať USA a Čínu v sektore umelej inteligencie, biotechnológií a vesmírnych technológií. Už sa však objavili názory, že vzhľadom na to, aká priepasť delí Európu od týchto dvoch konkurentov v spomenutých oblastiach, ide skôr o zbožné želanie ako reálny plán, ktorý by mohol byť naplnený do konca tohto desaťročia. (Trumpova administratíva chce do AI investovať 500 miliárd dolárov.)

Na investície do týchto oblastí má slúžiť aj špeciálne zriadený Fond konkurencieschopnosti, ktorý Ursula von der Leyen avizovala už krátko po eurovoľbách. 

To, čo Európu v oblasti ekonomiky trápi asi najviac a je bázou, z ktorej vychádza akýkoľvek hospodársky pohyb, sú ceny energií, ktoré sú násobne vyššie ako pri konkurencii. Podrobnejšie sme sa tomu venovali v texte o európskom oceliarskom priemysle.

Kríza priemyslu v EÚEurópske aj slovenské oceliarstvo je životne ohrozené, treba zmeniť kurz

Erik Potocký

Ursula von der Leyen však sľubuje „návrat k nízkym a stabilným cenám energie“. Podrobnosti, ako to dosiahnuť, budú súčasťou tvoriacej sa stratégie o čistom priemysle (akýsi green industrial deal), ktorý chce eurokomisia predstaviť ku koncu februára.

S cenami energií úzko súvisí aj energetická bezpečnosť, pretože EÚ sa v predchádzajúcom období krátkozrako spoliehala na lacné fosílne palivá z Ruska, ktoré mali byť pohonom ekonomiky pri finančne náročných investíciách do obnoviteľných zdrojov. Tu sa preto čoraz viac skloňuje diverzifikácia dodávok.

Väčšia obchodná výmena so Spojenými štátmi dovozom napríklad plynu by zároveň mohla upokojiť Donalda Trumpa a upraviť jeho zámer uvaliť clá na široké spektrum tovarov z EÚ.

Cestou k týmto cieľom majú byť nasledujúce opatrenia:

Prioritou Komisie je najmä zjednodušenie administratívneho zaťaženia malých a stredných podnikov (MSP), keďže konečne uznala, že mnohé firmy obmedzujú svoje investície v Európe z dôvodu zbytočnej byrokracie. Administratívne a oznamovacie povinnosti sa majú znížiť o 25 percent, v prípade MSP o 35 percent.

Deregulácia má podľa komisie ušetriť do roku 2029 37 miliárd eur.

V ústrety vychádza aj automobilkám, ktorým sľubuje prehodnotenie pokút za nedodržanie emisných limitov flotily, ktoré by sa za celý sektor mohli vyšplhať na 15 miliárd eur.

Zároveň sa zadefinuje nový typ firiem, ktoré sú väčšie ako MSP, no menšie ako nadnárodné korporácie – majú tak väčšie množstvo povinností, nedisponujú však personálnymi a finančnými kapacitami globálnych spoločností.

Deregulácia má podľa komisie ušetriť do roku 2029 37 miliárd eur.

Pre MSP, ktoré sú tradične vnímané ako chrbtová kosť každej ekonomiky, je pripravené aj väčšie uvoľnenie na jednotnom trhu a má im umožniť rozširovanie podnikania aj za hranice domovskej krajiny. Upravovať sa bude daňové, pracovné a korporátne právo, rovnako pravidlá platobnej neschopnosti, ktorá je neraz spôsobená meškaním medzifiremných platieb.

Investíciám má podľa von der Leyen pomôcť väčšia integrácia európskych kapitálových trhov. Šéfka komisie upozornila, že Európania každoročne investujú až 312 miliárd eur mimo EÚ. Tieto peniaze by mohli pomôcť napríklad začínajúcim spoločnostiam, ktoré okrem byrokracie kvári aj neľahký prístup k bankovému financovaniu.

Zo slovenských reálií možno nadobudnúť pocit, že odliv mozgov je problémom nanajvýš strednej a východnej Európy, kde pracovnú silu lákajú lepšie pracovné a platové podmienky v západnej polovici kontinentu.

Problém sa však týka celej Únie. Najväčšie talenty hľadajú lepšie uplatnenie v Zámorí, čo takisto podporuje technologický a inovačný náskok, ktorý USA pred EÚ majú. Komisia chce čo najviac takýchto ľudí udržať v Európe.

Ani snahe popasovať sa s problémami sa však nevyhýba pokušenie byrokratického dohľadu. Všetky politiky týkajúce sa konkurencieschopnosti na únijnej aj vnútroštátnej úrovni majú byť centrálne koordinované.

Tu by sa však EÚ mohla poučiť napríklad z Číny, ktorá je síce riadená centralizovane, ale jednotlivým provinciám zadáva či umožňuje skúšať v tej istej oblasti rôzne prístupy. Následne ich vyhodnocuje a tie najúspešnejšie potom aplikuje na celoštátnej úrovni.

O vnútornej konkurencii poháňajúcej rozvoj a inovácie v USA je zbytočné sa širšie rozpisovať, keďže vychádza z prirodzene pestovanej súťaživosti v americkej spoločnosti.

Komisia plánuje pri jednotlivých investíciách uprednostňovať vo verejných súťažiach firmy s domicilom v EÚ (tieto zákazky znamenajú 14 percent HDP EÚ), ale aj istú formu centralizovaných nákupov kritických surovín a vzácnych nerastov, čomu aktuálne na globálnej úrovni dominuje Čína.

Plán neobchádza ani zmienky o klimatickej neutralite, na predsavzatiach dosiahnuť v EÚ v polovici storočia nulové čisté emisie sa nateraz nič nemení. Z vyjadrení Ursuly von der Leyen však badať, že aspoň vníma technologické výhrady k prílišnej upätosti na výrobu elektriny zo slnka a vetra. Hoci v rámci celej Únie pochádzalo z týchto zdrojov vlani až 50 percent elektriny, ide o zdroje nestabilné s nepredvídateľným výkonom. Na to, aby tzv. čistý priemysel mohol fungovať, potrebuje, naopak, stabilné a predvídateľné dodávky energie.

Popri rehabilitácii jadra z posledných rokov tak už z úst predsedníčky komisie zaznievajú aj slová o potrebe investícií do úplne nových technológií, ktoré budú minimalizovať emisie skleníkových plynov. „Je jasné, že budeme musieť investovať do technológií čistej energie novej generácie, ako je fúzia, vylepšené geotermálne technológie a polovodičové batérie,“ vyhlásila von der Leyen.

Kompas kritizujú environmentalisti aj odborári

Proti dokumentu sa však už ozvali niektoré záujmové skupiny. Najhlasnejší odpor zaznieva od environmentalistických zoskupení, no pridali sa aj odborové organizácie.

Klimatickí aktivisti sa obávajú, že nová deregulačná agenda uprednostňuje inovácie a rast pred ochranou životného prostredia. Mnohé z regulácií a povinných hlásení sa totiž týkajú práve dodržiavania envirolegislatívy.

Environmentalisti kritizujú najmä prístup najsilnejšej európskej politickej frakcie – Európskej ľudovej strany (EPP), ktorá už viackrát vo svojich vyhláseniach žiadala o revíziu Green dealu, odklon od povinných percent obnoviteľných zdrojov energie, prehodnotenie pravidiel „firemnej udržateľnosti“ a zastáva sa princípu technologickej neutrality.

A ak sme na začiatku hovorili o kontexte predstavenia „Kompasu“ s nástupom Donalda Trumpa, pri väčšom prieniku programových priorít EPP nemožno ignorovať kontext blížiacich sa volieb v Nemecku, kde sa CDU/CSU budú snažiť získať čo najlepší volebný výsledok tak, aby ich program bol dominantným v programe budúcej nemeckej vlády bez potreby výrazných kompromisov.

K nemeckým zástupcom v EPP sa pridal aj poľský premiér Donald Tusk, ktorého Občianska platforma je takisto členom ľudoveckej skupiny s vyhlásením, že vysoké ceny energií v Európe sú priamym dôsledkom krátkozrakej politiky Green dealu a bude horšie, ak sa neprehodnotí legislatíva, ktorá spoplatní emisie z vykurovania a osobnej dopravy (v Poľsku sa zas chystajú prezidentské voľby).

Menej regulácií podľa odborárov znamená ohrozenie existujúcich pracovných práv a zhoršenie pracovných podmienok.

Európska konfederácia odborových zväzov zas dokumentu vyčíta, že sa príliš venuje podnikom a málo ich zamestnancom. Menej regulácií pre nich znamená ohrozenie existujúcich pracovných práv a zhoršenie pracovných podmienok.

Obáva sa tiež, že avizovaný jednotný regulačný rámec pre MSP povedie k tomu, že EÚ pristúpi na pravidlá, ktoré len minimálne chránia zamestnancov a poskytujú zamestnávateľom väčšiu „flexibilitu“ v pracovnoprávnych vzťahoch. Kritizované sú aj návrhy na reformy dôchodkových systémov, ktoré smerujú k predlžovaniu veku odchodu do dôchodku.

Podľa obsahu tohto materiálu, ktorý je akýmsi programovým vyhlásením novej komisie v oblasti hospodárstva, je zrejmé, že na úrodnú pôdu padla aspoň časť výhrad a upozornení, ktoré v ostatných rokoch európskym politickým špičkám adresovali nielen lobistické združenia priemyslu, obchodu a podnikania, ale aj odborníci z oblasti energetiky, dopravy a infraštruktúry.

DekarbonizáciaEurópa nechce priemysel. Veď preň ani nemá dosť energie

Erik Potocký

Tie sa pritom v čase veľmi nemenili, boli len s prehlbujúcimi sa ekonomickými problémami čoraz hlasnejšie a naliehavejšie. A sčasti ich reflektovali aj voliči v minuloročných eurovoľbách.