Trumpove clá Slovensko by na ne doplatilo obzvlášť tvrdo, môže sa im EÚ ešte vyhnúť?

Podpora domácej ekonomiky, a to aj cez zavedenie ciel na dovážané produkty. To bol jeden z hlavných sľubov Trumpovej predvolebnej kampane.

Staronový americký prezident má za sebou prvý týždeň v úrade a clá boli naozaj častou témou jeho vyjadrení. Mexiko, Kanada, Čína či Kolumbia sú najhorúcejšími kandidátmi, Trump sa však vyjadril aj o Európskej únii.

Ako dôvod citoval obrovský deficit v obchode medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi, čo sa mu nezdá férové. „S Európskou úniou máme deficit 350 miliárd dolárov. Správajú sa k nám veľmi, veľmi zle, takže budú mať clá,“ povedal americký prezident v utorok.

To bude mať pre Európsku úniu ďalekosiahle ekonomické dôsledky, a to v situácii, keď už aj tak európska ekonomika stagnuje a má čoraz väčšie štrukturálne problémy. Ťažkosti neobídu ani Slovensko, práve naopak, bude patriť k najviac zasiahnutým krajinám.

Európske autá potrebujú USA

Možné clá sú aktuálne podľa bankových analytikov najväčšou hrozbou pre globálnu ekonomiku. Banka Goldman Sachs v prognóze vývoja ekonomiky na tento rok upozornila, že ak sa zavedie široká škála ciel, mohlo by to narušiť dodávateľské reťazce, čo by zasiahlo najmä firmy v oblasti technológií a výroby.

Analytici banky zároveň odhadujú, že európska ekonomika by pod vplyvom ciel mohla klesnúť o jeden percentuálny bod. V prípade Nemecka by to však bolo aj viac.

Pre Európsku úniu sú totiž Spojené štáty kľúčovým obchodným partnerom. V roku 2023 členské krajiny spoločne vyviezli do Ameriky tovary v hodnote viac ako 576 miliárd dolárov. Jedna pätina všetkých vývozov tak smerovala do Spojených štátov, čo robí z tejto krajiny druhého najväčšieho obchodného partnera.

Dôležitým artiklom v tomto obchode sú pritom autá. USA sú pre európske automobilky kľúčovým trhom. V roku 2023 tam smerovalo 20 percent vývozov áut a komponentov do nich.

Európske automobilky sa potýkajú s problémami už aj bez ciel. Volkswagen ohlásil napríklad zatváranie troch tovární. Foto: TASR/DPA

„To robí z USA najvýznamnejšiu exportnú destináciu pre autá vyrábané v EÚ, čím sa toto odvetvie stáva mimoriadne zraniteľným voči hrozbám zavedenia ciel zo strany druhej Trumpovej administratívy,“ upozorňuje v komentári ekonómka Clarissa Hahn z Oxford Economics Group.

Oxfordskí ekonómovia sa tak pozreli na to, čo by spôsobilo zvýšenie ciel na motorové vozidlá z aktuálnych 2,5 percenta na 25 percent.

Výsledok je jasný. Európske autá by sa pre amerických zákazníkov výrazne predražili, čo by viedlo k poklesu záujmu o ne, a teda k značnému zníženiu exportov do USA.

Podľa ich výpočtov by takýto krok najviac zasiahol Nemecko, ktorého exporty by poklesli o viac ako sedem percent, po ňom by nasledovalo Taliansko, kde by vývozy klesli o 6,6 percenta. Na Slovensko sa v analýze nepozreli, vo zvyšku Európy by však podľa nich vývozy klesli o 3,3 percenta.

Európski výrobcovia automobilov by sa síce snažili nájsť alternatívne trhy, podľa oxfordských ekonómov by však čelili veľkým výzvam a je nepravdepodobné, že by sa im podarilo nahradiť výpadok amerického trhu v krátkodobom horizonte.

Narazili by totiž na logistické bariéry, regulačné obmedzenia, ale aj na rastúcu konkurenciu z Číny.

Pred clami varovali aj samotní výrobcovia, situácia v sektore je už totiž aj bez nich komplikovaná. Volkswagen nedávno ohlásil zatváranie troch tovární. Nedávna štúdia ukázala, že v nasledujúcom desaťročí by v dôsledku prechodu na elektroautá mohlo prísť o prácu 186-tisíc ľudí.

Sme obzvlášť zraniteľní

To, samozrejme, zasiahne aj Slovensko, automobilový priemysel je totiž najvýznamnejším priemyselným odvetvím. Viac ako polovicu priemyselnej produkcie tvorí práve tento sektor, zamestnáva okolo 275-tisíc ľudí a tvorí 13 percent HDP.

Aj preto by nás prípadné zavedenie ciel zasiahlo viac ako Európsku úniu ako celok. Tvrdia to analytici Národnej banky Slovenska, ktorí sa pozreli na to, ako by sa vyvíjalo HDP v prípade sprísnenia ciel až o úroveň 10 percent.

Viac ako polovicu slovenskej priemyselnej produkcie tvoria automobilky. Foto: TASR/Daniel Stehlík

Podľa ich výpočtov by sa slovenské HDP znížilo o 0,5 percenta, HDP EÚ o 0,35. Tieto prognózy sa odlišujú od iných prognóz, každá totiž počíta s inou výškou ciel.

V každom prípade dôležité nie je ani tak konkrétne číslo, ako to, že Slovensko bude zasiahnuté viac ako EÚ ako celok. „Za vyšším dosahom na Slovensko stojí hlavne vysoká miera otvorenosti nášho hospodárstva,“ vysvetľujú analytici.

Čistý vývoz totiž v roku 2023 dosahoval takmer 50 percent HDP. Sme teda veľmi otvorená ekonomika a akékoľvek zmeny v medzinárodnom prostredí sa nás ihneď dotknú.

Iba päť percent z našich exportov pritom putuje priamo do Spojených štátov. Dôležité je však nepriame prepojenie s inými európskymi krajinami, ktoré potom ďalej vyvážajú do Ameriky. Naše produkty sa tam síce možno až tak nevyvážajú, vyrábame však mnoho komponentov a polotovarov, ktoré dodávame napríklad do Nemecka, kde sa produkty finalizujú a ďalej exportujú.

Dohodneme sa?

Ako však aj vidieť z rôznych prognóz, zatiaľ vôbec nie je jasné, čo sa skutočne udeje. Trump síce clá spomína vo svojich prejavoch veľmi často, sú však skôr politickým nástrojom ako ideologickým presvedčením o ich potrebe. Ukázala to aj čerstvá kauza s kolumbijskými migrantmi.

Keď Kolumbia odmietla prijať lietadlo s migrantmi z USA, Trump ihneď pohrozil zavedením 25-percentnými clami na všetok tovar z krajiny s tým, že postupne by sa zvýšili až na 50 percent. Vyhrážka fungovala, Kolumbia sa nakoniec rozhodla lietadlá prijímať a od plánovaných ciel sa upustilo.

Podobne je to aj s clami, ktoré chce Trump uvaliť na Čínu. Ešte pred voľbami hovoril o 60-percentných sadzbách, najnovšie to má byť 10 percent. Dôvodom je zrejme dodávanie fentanylu do susedného Mexika a Kanady, odkiaľ sa potom ďalej dostáva do Spojených štátov.

Trestom majú byť aj 25-percentné clá, ktoré plánuje uvaliť na Mexiko a Kanadu. Tu je dôvodom to, že dovoľujú nelegálnym migrantom a drogám dostať sa do Ameriky.

V prípade Európskej únie sa Trump ešte presne nevyjadril, aké clá by mali byť zavedené. Americký prezident hovoril o zavedení všeobecných ciel na dovozy vo výške 10 až 20 percent. Je však možné, že ide o vyhrážky, ktorými chce americký prezident donútiť Európu importovať viac tovarov z USA.

Ešte v decembri Trump vyzýval Úniu na to, aby kupovala viac americkej ropy a plynu a vyhla sa tak clám. Lídri Európskej komisie už naznačili, že sú ochotní vydať sa touto cestou, a vyhlásili, že EÚ je ochotná zvýšiť nákupy amerického LNG. Taktiež sa spomína navýšenie obranných nákupov v rámci dopĺňania výbavy a zásob.

Problémy by však neboli úplne zažehnané, ani ak by sa podarilo dosiahnuť dohodu medzi USA a Európskou úniou. Je totiž v podstate jasné, že Čína sa clám nevyhne, a to bude mať sekundárne dôsledky aj pre európsku ekonomiku.

Ak USA obmedzia dovozy z Číny, tá sa bude snažiť presmerovať svoje vývozy do Európskej únie a to môže spôsobiť problémy domácim výrobcom.

Ako teda aj upozorňujú experti, Európska únia sa musí v každom prípade snažiť rozšíriť obchodné vzťahy a dohody aj s inými, doteraz možno zanedbávanými regiónmi. Zároveň stojí pred ťažkou úlohou odpovedať v prípade zavedenia ciel tak, aby to USA pocítili, ale neodpovedali ešte väčšími clami.