Sladká burgenlandská dilema Koho mám voliť, konzervatívneho socana alebo slušňáka od neslušných slobodných?

Veruže to nie je situácia, na akú som už zvyknutý: v celoštátnych rakúskych voľbách dlhodobo nemám koho voliť, ani len náznakovo tu žiadnej kresťanskokonzervatívnej strany široko-ďaleko niet, musím teda voliť nevhodných kandidátov. Alebo napíšem na hlasovací lístok niečo, čo ho zneplatní, ale možno aspoň prinútim členov volebnej komisie zamyslieť sa.

No v Burgenlande mám teraz až dvoch prijateľných kandidátov na hajtmana.

Úradujúceho hajtmana Hansa-Petra Doskozila, zemitého protimigračného „ne-woke socana“ z východného okraja inak dosť mainstreamovej Sociálnodemokratickej strany Rakúska SPÖ. Získal v posledných krajinských voľbách 49,9 percenta, kým celoštátna SPÖ naposledy len 21,1 percenta.

A potom je tu ešte Doskozilov vyzývateľ pochádzajúci zo strany, ktorá práve zostavuje spolkovú rakúsku vládu, pravicovopopulistickej FPÖ.

Norbert Hofer je historicky najúspešnejším politikom nacionalistických „slobodných“: v roku 2016 sa takmer stal priamo zvoleným spolkovým prezidentom.

Je to slušná tvár strany, ktorá sa nevie zbaviť zvyku, že v dobrej nálade a v pokročilú hodinu niekto z funkcionárov zanôti národniarsku, antisemitskú alebo dokonca nacistickú pesničku.

Hofer pre našu antifu bude síce navždy „vlkom v ovčom rúchu“, no ja sa veľmi nebojím, že nám tu tento muž v prípadnej koalícii s úplne demoralizovanými ľudovcami zavedie nacizmus.

V Burgenlande napríklad nikto nerieši, že na úradoch bežne visia kríže.

Moja nezvyčajná spokojnosť s politickou ponukou dokazuje, že som si na Vianoce 2017 – keď som sa odsťahoval zo slovenského sídliska – vybral ten správny rakúsky kraj: Burgenland, jediná spolková krajina Rakúska s uhorskou históriou, sa najviac podobá Slovensku.

Pre mňa ako ľavicového konzervatívca je šitý na mieru: mestá tu jednoducho nie sú, „hlavné mesto“ Eisenstadt narástlo iba vďaka pripojeniu viacerých susedných dedín na 16-tisíc obyvateľov, to jednoducho nestačí na vznik „eisenstadtskej kaviarne“ alebo „progresívnej eisenstadtskej bubliny“.

Socani tu vládnu večne, často s absolútnou väčšinou, ale burgenlandský socializmus je ľudový, maloroľnícky, tradicionalistický, ba až kultúrne konzervatívny.

V Burgenlande napríklad nikto nerieši, že na úradoch bežne visia kríže.

Doskozil má v strane, s ktorou je nadobro rozhádaný, povesť zadubeného vidieckeho pravičiara, to je však len časť pravdy.

Naopak, jeho hospodárska politika je výrazne ľavicová: škôlky sú vďaka nemu bezplatné a pre zamestnancov krajinskej správy zaviedol minimálnu mzdu 2300 eur v čistom.

Každá burgenlandská upratovačka chce odvtedy robiť tam, kde Doskozil udáva tón.

On hovorí, že „cieľom sociálnej demokracie nie je ponúkať almužny ľuďom, ktorí pracujú 40 hodín. Kto by tomu uveril, priviedol by sociálnu demokraciu blízko k zániku“.

Hovorím si: keď opäť budem voliť tohto bývalého policajta, pošlem aj signál dovnútra SPÖ.

Doskozil už zachránil mnoho burgenlandských firiem pred bankrotom.

Signál, že táto úctyhodná 136-ročná partaj by sa mohla s politikou, ktorá je zameraná na záujmy normálneho pracujúceho Rakúšana a nie na požiadavky čoraz exotickejších menšín, vrátiť na piedestál kancelárskej štátostrany.

Ako burgenlandský volič som niekoľko rokov nemal čo riešiť, Doskozil mal môj hlas istý, ale teraz váham.

Váham z dvoch dôvodov.

Po prvé neviem, či „doskonomics“ náhodou nevedú kraj do krachu.

Oficiálne čísla burgenlandského rozpočtu zatiaľ nevyzerajú na nadmierne zadlženie, ale keď vezmeme do úvahy aj dlhy ukryté v krajinskom holdingu, cez ktorý hajtman investuje a nakupuje, stav rozpočtu vôbec nie je jasný.

Doskozil už zachránil mnoho burgenlandských firiem pred bankrotom.

Kúpil napríklad takmer 200-tisíc fľašiek šampanského, ktoré ležali v sklade a teraz sa podávajú na všetkých slávnostiach katolíckej diecézy Eisenstadt.

Tam teraz nalievajú už výlučne znárodnené burgenlandské šampanské.

Doskozil si vraj s biskupom rozumie.

Jedna mamička spolužiaka mojej dcéry to nazýva „červený močiar“.

Veľa vtipov koluje o tom, že Doskozil je taký širokospektrálny, že kúpil v tom istom období nevestinec aj manželskú poradňu.

K nevestincu treba dodať, že išlo o vtedy už zavretý bordel, ktorý bol následne zbúraný, aby na jeho mieste mohol vzniknúť Park & Ride, teda parkovisko pre ekologickú transformáciu Burgenlandu.

V kampani Doskozil k tomu ešte sľúbil garantovanú cenu elektriny z obnoviteľných zdrojov, fixných 10 centov na obdobie až dvadsiatich rokov, a zriadenie centra opatrovateľskej starostlivosti v každej zo 171 burgenlandských obcí.

Druhým dôvodom mojich pochybností je, že som vďaka skúsenosti s našou dedinskou základnou školou zažil, ako systém burgenlandskej SPÖ skostnatel. Jedna mamička spolužiaka mojej dcéry to nazýva „červený močiar“.

Ako rodičia riešime problém, že našim druhákom teraz odišla v poradí už štvrtá triedna učiteľka. Zodpovednosť padne podľa všetkého na riaditeľku školy.

Tá je však chránená. Patrí ako dcéra aj nevesta rešpektovaných školských riaditeľov k červenej šľachte nášho okresu.

Bol som súčasťou delegácie zúfalých mamičiek, nepochodili sme.

Nepomohol nám ani fakt, že Doskozilova ministerka školstva býva v našej dedine, lebo chodí s kapelníkom našej dychovky.

Narazili sme.

Milí múdri čitatelia, naliehavo potrebujem dobrú radu.

Dovtedy som považoval za nefér, že Doskozil dostal – narážajúc na pás trstiny okolo nášho Neziderského jazera – prezývku Schilf-Stalin, „trstinový Stalin“.

Ale po tejto skúsenosti už neviem.

Odvtedy sa pýtam, či by nebolo správne potrestať Doskozila za to, že moja dcéra nemá stálu učiteľku.

Strana jeho vyzývateľa Hofera je mi výsostne nesympatická, človek môže niečo také voliť iba vtedy, ak hrozí zánik vlasti.

Aj tak zvažujem, či to nehodím slušňákovi z neslušnej strany. 

Kandidát populistov Hofer je totiž menší populista ako hajtman Doskozil. Hovorí celkom rozumné veci a vedie svoju kampaň s veľmi staromódnymi heslami.

Napríklad s citátom z krajinskej hymny: Treue, Fleiß und Redlichkeit. „Vernosť, pracovitosť a poctivosť.“

Milí múdri čitatelia, naliehavo potrebujem dobrú radu.

A potrebujem ju rýchlo.

V nedeľu budem preč, odlietam zajtra na Západnú Saharu, takže najneskôr ráno musím hodiť svoj korešpondenčný lístok do obecnej schránky.

Raďte rýchlo!