Ženský boj o rod: Ring sa otvára

Rozhádali sa na ňom naše ženské mimovládky, dom pre týrané ženy nedostal preň dotáciu a ministerstvo spravodlivosti už dva razy žiadalo odklad jeho ratifikácie. Reč je o tzv. Istanbulskom dohovore, ktorý má riešiť násilie na ženách, no kritici v ňom vidia pretláčanie rodovej ideológie.

Vyzerá to tak, že ešte tento rok preň opäť vzplanú vášne.

Istanbulský dohovor je dohovor Rady Európy, ktorým sa majú harmonizovať časti národnej legislatívy, ktoré sa dotýkajú násilia na ženách a domáceho násilia. Za Slovensko ho podpísala ešte v roku 2011 vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská.

Prečítajte si, o čom je celý spor: 
Ženský boj o rod 

Podpis znamenal len predbežný súhlas. Slovenská vláda odložila jeho ratifikáciu najprv do 30. júna 2016, dôvodom boli aj výhrady 105 mimovládok. Najnovší termín stanovili na jún 2017.

Medzitým sa udialo zopár vecí, ktoré veštia, že ratifikácia môže prísť skôr. 

Richterov sľub

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravuje legislatívu na ochranu pred domácim násilím. A práve prípravou nového zákona argumentuje pred bruselskými úradmi, prečo ešte nemáme ratifikovaný Istanbulský dohovor.

„My sme v procese a v štádiu, že by sme do konca roka mohli ratifikáciu uskutočniť. Pre nás je však dôležitá iná vec. Pristupujeme k tomu tak, že pripravujem národnú legislatívnu normu, ktorá má zaistiť prevenciu a zamedziť týraniu žien, dopadom na deti a všetkému čo s tým súvisí,“ vysvetľoval podľa TASR minister práce Ján Richter minulý týždeň v Bruseli.

Rezort práce sa však s vlastným zákonom až tak neponáhľa, teraz je prioritou európske predsedníctvo. „Všetky aktivity k nášmu plánovanému návrhu zákona plánujeme na rok 2017,“ povedal rezortný hovorca Michal Stuška. „Okrem toho čakáme na návrh ministerstva spravodlivosti k zákonu o ochrane a podpore obetí trestných činov, aby sme sa vedeli zosúladiť,“ dodal.

Lipšic o rizikách Istanbulského dohovoru: 
Nesvätenie žien môže vadiť rodovej ideológii

Ratifikáciu Istanbulského dohovoru predkladá na vládu rezort spravodlivosti, ktorý tiež naznačuje urýchlenie procesu. „Ministerstvo spravodlivosti požiadalo o odklad predloženia návrhu na ratifikáciu dohovoru do konca júna 2017. Avšak predpokladáme, že návrh na ratifikáciu by do konca roka 2016 mohol byť predložený do medzirezortného pripomienkového konania,“ uviedol pre Postoj hovorca Peter Bubla.

Aj samotná ministerka Lucia Žitňanská v polovici augusta pre TA3 povedala, že dohovor do konca tohto roka určite predloží do pripomienkového konania. „Kedy ale bude ratifikovaný, na to vám odpovedať neviem,“ dodala.

Opozičná poslankyňa Anna Verešová (OĽaNO-NOVA) však ministerke Žitňanskej vyčíta, že zmenila názor, keďže niečo iné tvrdila v júni. „Na zasadnutí Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť hovorila, že to odkladá do júna 2017 z dôvodu nemožnosti nájsť spoločný postup vo vláde i v parlamente,“ pripomína Verešová.

Verešovej prekáža, že sa bez odbornej diskusie otvára téma, ktorá polarizuje spoločnosť. „Vadí mi, že napriek sľubom o rokovaní k tomuto dokumentu, ktoré dostali organizácie pripomienkujúce tento materiál v rokoch 2013 až 2014 od obidvoch rezortov, do dnešného dňa žiaden priestor k diskusii nevytvorili,“ hovorí Verešová.

Práve Verešová pocítila vplyv Istanbulského dohovoru aj v praxi. Jej organizácia Áno pre život, ktorá prevádzkuje dom pre ženy v núdzi, bola vlani vylúčená z čerpania nórskych grantov pre kritický názor na Istanbulský dohovor.

Minister Richter v Bruseli vyhlásil, že Istanbulský dohovor by mohlo Slovensko ratifikovať ešte tento rok. (Foto: TASR/Milan Kapusta)

Finta z Bruselu

Istanbulský dohovor od roku 2011 ratifikovalo iba 13 členských krajín Európskej únie a 22 krajín Rady Európy.

Bruselu sa takéto tempo ratifikácie zdá zrejme pomalé, preto vymyslel inú fintu. V marci vydala Európska komisia návrh, aby EÚ pristúpila k Istanbulskému dohovoru kolektívne. Odvtedy ratifikovali dohovor Bulharsko a Belgicko, pričom Komisia očakáva ďalšie podpisy.

Denník Postoj sa ešte v apríli spýtal priamo Európskej komisie, načo je dobré, aby sa EÚ prihlásila k Istanbulskému dohovoru kolektívne ako celok.

„Jedna z troch žien v EÚ je obeťou fyzického alebo sexuálneho násilia, prípadne oboch, pričom viac ako polovica žien sa stretne s istou formou sexuálneho obťažovania. Väčšina týchto prípadov zostane bez povšimnutia a len okolo 30 percent obetí sa obráti na políciu,“ uviedol tlačový odbor EK.

K téme:
O čom je Istanbulský dohovor

Eurokomisa tvrdí, že násilie na ženách spôsobuje pre EÚ vysoké náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou, centrami pomoci, úkrytmi a podobnými projektmi. „Každoročne stojí rodovo podmienené násilie EÚ okolo 226 miliárd eur,“ napísali z Komisie.

Kolektívna ratifikácia Istanbulského dohovoru podľa Komisie umožní lepší zber údajov o násilí na ženách a poskytne Únii väčší mandát pri monitorovaní implementácie dohovoru v členských štátoch.

Postoj sa tiež pýtal, čo by pre členské štáty v praxi znamenalo kolektívne pristúpenie EÚ k dohovoru. „Kolektívne prístúpenie k dohovoru by zaviedlo isté povinnosti aj pre členské štáty, ktoré Istanbulský dohovor ešte neratifikovali, avšak len v oblastiach, ktoré spadajú do kompetencií EÚ. Významné časti dohovoru zostávajú vo výhradnej kompetencii členských štátov, obzvlášť v oblasti trestného práva,“ vysvetľuje Európska komisia.