Robert Fico nemá v tejto vláde šťastie na koaličných partnerov. Andrejovi Dankovi síce vyšiel krok jeden, a to, že kandidátku zložil tak, aby sa SNS dostala do parlamentu, ale v podstate už hneď po voľbách stratil nad svojím poslaneckým klubom kontrolu.
Predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok by to mal mať oproti Dankovi jednoduchšie. Poslanecký klub Hlasu je homogénny, tvorený iba straníkmi. Nejakí ľudia tam síce majú korene v Dobrej voľbe, ale tá už zanikla a zlúčila sa s Hlasom.
Napriek tomu to Matúš Šutaj Eštok nezvláda a v parlamente vládne chaos. Aj keď šéf Hlasu niečo na koaličnej rade dohodne, niekoľkí poslanci jeho strany na to neberú ohľad a v podstate si v parlamente idú svoju sólo jazdu. Pričom Šutaj Eštok s tým už týždne nedokáže nič urobiť a ako predseda strany pôsobí úplne bezmocne.
Pritom poslanci ako Migaľ či Šalitroš určite nie sú nejaké ťažké politické váhy.
Problémom pre Fica je, že ťažkou váhou nie je ani Matúš Šutaj Eštok. Za predsedu Hlasu si ho vybral Peter Pellegrini, pričom blízkosť k súčasnému prezidentovi bola jeho najsilnejšou politickou kvalifikáciou.
Politik z Michaloviec, ktorý začínal ako právnik v štátnych hmotných rezervách, bol roky Pellegriniho tieňom na úrade vlády či na ministerstve školstva. Ani jeho výtlak smerom k voličom nebol ohromujúci. Vo voľbách získal spomedzi politikov Hlasu až ôsmy najvyšší počet preferenčných hlasov (27-tisíc). Napríklad Denisa Saková dostala 168-tisíc krúžkov.

Ale v poriadku, každý v politike nejako začína. Len Matúš Šutaj Eštok zatiaľ nepredviedol nič, čo by dávalo dôvod myslieť si, že niekedy môže byť úspešným lídrom. Nabral si toho veľa, popri náročnom ministerstve je aj predsedom strany v komplikovanej koalícii.
Na obidvoch postoch však zlyháva. Ako minister zaujal len siláckym slovníkom a personálnymi čistkami, pričom žiadnymi štrukturálnymi problémami v rezorte – ako je napríklad odchod vysokého počtu policajtov, ktorých nemá kto nahradiť – nijako nepohol.
Ako predseda Hlasu Šutaj Eštok nedokázal vyriešiť problém s obsadením postu predsedu parlamentu a nevie si poradiť ani s nedisciplinovanými poslancami svojej strany. V tejto súvislosti vyznieva nepochopiteľne aj to, že sa silou-mocou drží kresla ministra vnútra, pričom post šéfa parlamentu by mu dával väčší priestor na to, aby sa venoval Hlasu.
Hoci pokiaľ ide o situáciu v poslaneckom klube, veci dospeli tak ďaleko, že na riešenie už môže byť neskoro. Samuelovi Migaľovi a ďalším rebelujúcim poslancom totiž musí byť jasné, že v ďalších voľbách sa už na kandidátke Hlasu s veľkou pravdepodobnosťou neocitnú, a to je pre nich o dôvod navyše, aby v tejto svojej avantúre pokračovali. Aj keď rýchle predčasné voľby nie sú ani v ich záujme.
Od júnového snemu, na ktorom sa Matúš Šutaj Eštok stal predsedom strany, ubehlo len niekoľko mesiacov. Aj tie však stačili na to, aby sme sa presvedčili, že je slabým predsedom. A to dostáva do problémov celú vládnu koalíciu.
Zároveň na tom celom prekvapuje ešte to, ako ďalší kľúčoví hráči – počnúc Ficom cez Žigu, Rašiho či Erika Tomáša až po Pellegriniho, ktorý si stále v Hlase drží silný vplyv – s týmto očividným faktom nič nerobia.