Potraty pre Downov syndróm V USA ich už zakazujú, v Európe ich kritizuje Výbor OSN pre ľudské práva

Tento mesiac uverejnil americký konzervatívny časopis Crisis článok bioetičky Rebeccy Oasovej, riaditeľky Výskumného centra pre rodinu a ľudské práva (C-Fam) vo Washingtone. Poukazuje na rozporuplnosť ochrany práv ľudí s umelým postihnutím podľa konceptu OSN.

Oasová si všíma, že Výbor OSN pre ľudské práva, ktorý vykonáva dohľad nad implementáciou a dodržiavaním ľudských práv podľa Dohovoru o právach osôb s postihnutiami, túto jeseň vyjadril obavu, že belgická spoločnosť považuje osoby s Downovým syndrómom a ďalšími postihnutiami za menejhodnotné.

Podľa výboru to vedie k vysokej miere potratovosti detí s týmito diagnózami, preto žiadal od Belgicka zabezpečiť prenatálne konzultácie pre rodičov, aby dostali informácie a poradenstvo, ktoré nepodporujú stereotypy o osobách s Downovým syndrómom.

Nie je to prvýkrát. Výbor už v minulosti napomínal Švédsko za diskriminačné postoje „umožňujúce procesy a rozhodnutia o prenatálnych testoch a potrate, ktoré smerujú k vyhubeniu istých typov intelektuálnych poškodení“. Podobne bolo napomínané Turecko, aby sa vyhlo zavádzajúcemu poradenstvu pre očakávajúcich rodičov v súvislosti s diagnózami ako Downov syndróm či spina bifida.

Tieto vyhlásenia privítali pro-life bioetici, ktorí už desaťročia bojujú proti selektívnym potratom na základe postihnutia. Súčasne ich však vyhlásenia prekvapili.

Spomínaný výbor totiž súčasne schvaľuje legalizáciu umelých potratov bez ohľadu na postihnutie. Bráni síce práva žien s postihnutím, aby neboli nútené alebo podmieňované k umelému potratu, ale zastáva sa aj ich „práva“ na umelý potrat. Doktorka Oasová poznamenáva, že výbor sám neuznáva hodnotu človeka pred narodením, jeho práva a dôstojnosť. Ako môže potom hovoriť o postihnutí, keď neuznáva, že prenatálne ide o človeka?

Výbor napríklad pred niekoľkými rokmi kritizoval Island za potratovú legislatívu. Praktickým výsledkom jeho odporúčania však bolo, že táto krajina zmenou zákona priam úplne „vyhubila“ ľudí s touto diagnózou.

Pred rokom 2019 tam bol totiž potrat legálny do 16. týždňa tehotenstva, ale potraty pre Downov syndróm boli povolené aj neskoršie. Po kritike výboru Island neznížil hranicu potratov pre Downov syndróm, ale, naopak, posunul hranicu všetkých voliteľných potratov až do 22. týždňa. V roku 2017 až vyše 80 % tehotných žien podstupovalo prenatálny skríning.

Dráma vedca, ktorý objavil príčinu Downovho syndrómuZabiť alebo nezabiť, to je otázka

Mary O’Neill Le Remeur

Snaha o štátnu podporu testov na Slovensku

Dnes je to pre deti s týmito diagnózami ešte horšie, pretože existujú neinvazívne genetické testy z krvi, ktoré túto diagnózu vedia veľmi spoľahlivo odhaliť už v prvom trimestri tehotenstva. Aj preto v roku 2019 firmy, ktoré si za takúto diagnózu vtedy pýtali sumu cca 1000 eur, lobovali cez ministerstvo zdravotníctva, aby takýto test mohol byť preplácaný poisťovňami.

V tom čase zvolal stretnutie predstaviteľov pro-life organizácií súčasný minister zahraničných vecí a vtedajší podpredseda parlamentu Juraj Blanár. Predostrel im takýto návrh: Smer by podporil ústavný zákon, ktorý by zakazoval potraty po 12. týždni tehotenstva, respektíve by to upravil v zákone, ktorý by premenoval na zákon o ochrane nenarodeného života.

Zúčastnení pro-life aktivisti to jednoznačne odmietli. V diskusii však vyšlo najavo, že ide práve o to, aby sa zaviedlo preplácanie spomínaného genetického testu, čo by, pochopiteľne, zvýšilo počty žien, ktoré ho podstúpia. Nezaznelo to síce ako podmienka, ale bolo zrejmé, že by to približne takto malo vyzerať.

Vtedajší podpredseda parlamentu tým azda len testoval vôľu pro-life hnutia a napokon akceptoval naše výhrady, prečo je to neprijateľné. Odvtedy za legislatívne návrhy okolo umelých potratov vždy hlasoval reštriktívne, teda pro-life.

Zato preplácanie genetických testov hájil v tom čase zamestnanec Ministerstva zdravotníctva SR, ktorého podpredseda parlamentu pozval, aby mu pomohol s argumentáciou. Dnes je tento pán prof. Jozef Šuvada členom exekutívy Svetovej zdravotníckej organizácie za Slovensko...

Povolený a preplácaný štátom až do konca druhého trimestra 

Na Slovensku je umelý potrat pre dieťa s diagnózou Downov syndróm v druhom trimestri tehotenstva preplácaný štátom. Upravuje to vyhláška o zdravotných dôvodoch potratu, ktorú naposledy po desaťročiach menil minister Krajčí (2021).

Zrušil preplácanie umelých potratov pre ženy nad 40 rokov, keďže ide o zastaranú domnienku, že vek je dôvodom vyššej miery postihnutí. Dnes vieme, že nie je, je to deficit istých vitamínov (spôsobený často aj užívaním hormonálnej antikoncepcie – špeciálne v tejto vekovej skupine).

Centrum pre bioetickú reformu pred piatimi rokmi organizovalo osvetovú kampaň letákmi do čakární gynekologických ambulancií, ktoré vysvetľovali, že prevenciou postihnutí sú vitamíny a nie umelé potraty. Konkrétne ide o vitamíny B9 (kyselina listová) a B12, ale aj cholín, ktoré sú kľúčové pre zdravý vývoj plodu. Pre predchádzanie Downovho syndrómu sú dôležité v tele ešte pred ovuláciou, po ktorej dochádza k počatiu.

V USA v posledných dvoch rokoch vo viac ako 10 štátoch (Arkansas, Indiana, Kentucky, Louisiana, Missouri, Mississippi, Severná Dakota, Ohio, Tennessee, Utah, Južná Dakota) boli selektívne potraty pre diagnózu Downov syndróm zakázané. Dôvodom je práve dostupnosť genetických testov z krvi, čím sa náhle zvýšila miera potratovosti takýchto osôb.

V marci 2021 senátor Daines a kongresman Estes predložili republikánsky návrh federálneho zákona na ochranu detí s Downovým syndrómom v oboch komorách amerického Kongresu, no bez úspechu.

Má Downov syndrómAko prvá to dotiahla až do parlamentu. Neznáša, keď ju ľudia berú ako dieťa

Kristína Votrubová

Je naozaj na mieste, aby okrem progresívnej hrádze súčasná slovenská vláda pokračovala v stavaní niečoho, čo by bolo možné pomenovať ako hrádza proti nacizmu. Zbavovanie sa hendikepovaných bolo historickou tragédiou pod vedením Hitlera. Čím je ich zbavovanie sa pred narodením, ak nie tou istou, azda sofistikovanejšou eugenikou? A rovnako ako vtedy to financuje štát.

Súčasnú vládu by nestálo veľkú námahu, aby zmenila vyhlášku o umelom prerušení tehotenstva zo zdravotných dôvodov tak, aby tých približne 200 potratov zdravotne znevýhodnených detí ročne si rodičia, ktorí si ich neželajú, zaplatili sami.

A ideálne by bolo, aby potraty detí s Downovým syndrómom, ktoré dnes dokážu žiť plnohodnotný život, boli ako selektívne potraty vyslovene zakázané.

Dnes sa títo ľudia dožívajú aj 70 rokov, pracujú, študujú, niektorí sú hercami a iní modelmi. Pred časom boli prekrásne deti s Downovým syndrómom tvárami úspešnej reklamnej kampane vo Veľkej Británii. Tak sa búra diskriminácia, no zastaraný zákon z 50. rokov s prvkami nacizmu tie stereotypy diskriminácie stále posilňuje.