Zabiť alebo nezabiť, to je otázka

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zabiť alebo nezabiť, to je otázka

Profesor Jerome Lejeune počas prejavu pred Americkou spoločnosťou ľudskej genetiky v roku 1969. Ako motto svojho prejavu si vybral slová: „Zabiť alebo nezabiť, to je otázka.“ Foto: www.lejeune-film.com

Nový film o Jeromovi Lejeunovi zobrazuje drámu jeho života po tom, čo identifikoval príčinu Downovho syndrómu.

V auguste roku 1969 profesor Jerome Lejeune vystupuje na výročnom zasadnutí Americkej spoločnosti pre ľudskú genetiku v San Franciscu.

Desať rokov predtým objavil genetickú príčinu Downovho syndrómu, keď pod svojím mikroskopom v parížskom laboratóriu uvidel malý tretí bod na 21. chromozómovom páre. V roku 1962 z rúk prezidenta Johna F. Kennedyho za svoju prácu so zdravotne znevýhodnenými deťmi prevzal Kennedyho cenu.

Drámou jeho života však bolo to, že jeho objav trizómie 21. chromozómu viedol k medicínskemu holokaustu. Národné zdravotnícke systémy začali vynakladať obrovské finančné prostriedky na to, aby našli a eliminovali takéto deti ešte predtým, než sa stihli narodiť.

Keď ho pozvali do Ameriky, aby mu za jeho prácu udelili najvyššie vyznamenanie v oblasti genetiky – William Allen Memorial Award, Lejeune sa túto príležitosť rozhodol využiť na to, aby prehovoril na obranu „svojich pacientov“ – detí a ich rodičov, ktorí k nemu do Paríža začali chodiť z celého sveta po radu a pomoc.

Strata Nobelovej ceny

Kolegovia ho presviedčali, aby hovoril iba o vedeckých otázkach. Lejeune si ale svoj prejav pripravoval niekoľko mesiacov. Poznal riziká.

Mäkkým, ale veľmi dôrazným hlasom povedal: „Po tisícky rokov sa medicína usiluje bojovať o život a zdravie proti chorobám a smrti. Akékoľvek prevrátenie tohto poriadku by medicínu navždy zmenilo.“

V tú noc svojej manželke napísal: „Dnes som prišiel o svoju Nobelovu cenu.“

Ako predpovedal, Lejeuna vo Francúzsku vylúčili z vedeckej, medicínskej a politickej elity. Podpora jeho výskumov bola stiahnutá. V 1960. rokoch boli lekári hrdí, ak mohli patriť do „Lejeunovho tímu“, no v 1970. rokoch sa to už rovnalo spoločenskej samovražde. Počas kampane na legalizáciu potratov vo Francúzsku v roku 1975 niekto na steny Sorbonny napísal slogan „Smrť pre Lejeuna“. Svedkami týchto útokov na neho boli aj jeho vlastné deti.

„Najmenším z týchto...“

Tieto kľúčové momenty jeho života skúma nový film, ktorý nakrútil režisér François Lespés pod názvom Jerome Lejeune: To the Least of These My Brothers and Sisters (Jerome Lejeune: Najmenším z týchto mojich bratov a sestier – ako referencia na Kristove slová „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov...“).

Film zobrazuje, ako pápež Pavol VI. v roku 1974 vytvoril Pápežskú akadémiu vied. Profesorovi Lejeunovi to umožnilo spolupracovať s medzinárodnou elitou vedeckého sveta na otázkach vedy a etiky.

Jeho stretnutie s kardinálom Wojtylom v Poľsku v roku 1975 bolo začiatkom silného priateľstva, ktoré pokračovalo, aj keď sa jeho priateľ stal v roku 1978 pápežom Jánom Pavlom II. Keď v roku 1997 pápež navštívil Francúzsko, trval na tom, že sa pomodlí nad hrobom Jeroma Lejeuna spolu s jeho manželkou, deťmi a vnukmi.

Po tom, čo mnoho krajín začalo popierať hodnotu života v maternici, Lejeune neúnavne cestoval po celom svete a bránil humanitu ľudskej osoby od jej úplného počiatku.

Súdny prípad Maryville

V auguste 1989 sa v meste Maryville v štáte Tennessee, USA konal pozoruhodný súdny proces. Mladý rozvedený pár sa sporil o opatrovníctvo svojich siedmich zmrazených embryí. Matka žiadala opatrovníctvo, aby embryá mohli byť vložené do jej maternice a pokúsila sa ich donosiť a porodiť. Inak žiadala, aby boli dané inej bezdetnej matke. Otec chcel cez opatrovníctvo dosiahnuť, že zostanú zmrazené, prípadne sa zničia.

„Opäť šalamúnsky rozsudok!“ povedal Lejeune, keď ho kontaktovali matkini právnici a žiadali o pomoc. Na internetovej stránke SEDIN sa dá nájsť prepis tohto procesu – „Čo je v chladničke? Expertné súdne svedectvo Jeroma Lejeuna“. Jednoduché, zdanlivo povrchné popisy počiatkov života v skutočnosti poukazujú na úžasnú pedagogiku veľkej vedeckej mysle.

Zdá sa, že sudcu v procese Davis vs. Davis Lejeunovo svedectvo presvedčilo a opatrovníctvo embryí udelil matke: „Ľudský život nie je majetkom a začína sa počatím,“ povedal sudca W. Dale Young. „Pán a pani Davisovi priviedli na svet ľudské bytosti spôsobom in vitro, aby boli známe ako ich dieťa či deti.“ Tento rozsudok neskôr vyšší súd zrušil.

Deti s Downovým syndrómom počas cvičenia. Foto: www.lejeune-film.com

Profesor Jerome Lejeune. Foto: facebook.com/fondationjeromelejeune

Jeho povolanie

Lejeune sa ako mladý študent medicíny chcel stať vidieckym lekárom, aby mohol praktizovať medicínu v úzkom kontakte s pacientmi. V skutočnosti jeho povolaním bolo stať sa veľkým vedcom, ale tiež vykonávať medicínu s hlbokou ľudskosťou. Liečil deti, ktoré boli najviac odmietané, odhaľoval ich hodnotu ich rodičom a rodinám, a tiež spoločnosti, ktorá požaduje stále viac a viac dokonalosti.

Jeho objav genetických príčin Downovho syndrómu okamžite odstránil hanbu, ktorú rodiny pociťovali, pretože všetky dôvody boli spôsobené touto podmienkou.

Belgický kráľ Baudouin v roku 1989 požiadal Jeroma Lejeuna ako predstaviteľa Pápežskej akadémie vied o návštevu. Belgický parlament rokoval o legalizácii potratov – o zákone, ktorý kráľ nechcel podpísať. Na konci stretnutia kráľ požiadal profesora Lejeuna: „Neprekážalo by vám, ak by sme sa pomodlili?“ Títo dvaja muži, pozoruhodní pre svoju morálnu odvahu a svoju ľudskosť, sú dnes obaja v katolíckej cirkvi kandidátmi na blahorečenie.

Nadácia Jeroma Lejeuna v Paríži pokračuje v Lejeunovej práci od jeho smrti na Veľkonočnú nedeľu roku 1994. Jeho manželka Birthe Lejeune je stále veľmi aktívnou členkou nadácie, podobne aj ich deti a ich manželia a manželky. Vytvorili kliniku, v ktorej vítajú rodiny s deťmi trpiacimi akýmkoľvek genetickým ochorením, a finančne podporujú výskumné projekty snažiace sa o zlepšenie života týchto detí. Nadácia Jeroma Lejeuna má pridruženú organizáciu v USA a pobočku v španielskom Madride. (Na Slovensku sa tomuto ochoreniu venuje Spoločnosť Downovho syndrómu. Pozn. prekl.)

Mary O’Neill Le Remeur
Autorka pôsobí v meste Angers vo Francúzsku. Má sestru s Downovým syndrómom.

Pôvodný text: To kill or not to kill, that is the question, prevzaté so súhlasom Mercatornet.com, preložil L. Obšitník.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo