Zabiť alebo nezabiť, to je otázka

Zabiť alebo nezabiť, to je otázka

Profesor Jerome Lejeune počas prejavu pred Americkou spoločnosťou ľudskej genetiky v roku 1969. Ako motto svojho prejavu si vybral slová: „Zabiť alebo nezabiť, to je otázka.“ Foto: www.lejeune-film.com

Nový film o Jeromovi Lejeunovi zobrazuje drámu jeho života po tom, čo identifikoval príčinu Downovho syndrómu.

V auguste roku 1969 profesor Jerome Lejeune vystupuje na výročnom zasadnutí Americkej spoločnosti pre ľudskú genetiku v San Franciscu.

Desať rokov predtým objavil genetickú príčinu Downovho syndrómu, keď pod svojím mikroskopom v parížskom laboratóriu uvidel malý tretí bod na 21. chromozómovom páre. V roku 1962 z rúk prezidenta Johna F. Kennedyho za svoju prácu so zdravotne znevýhodnenými deťmi prevzal Kennedyho cenu.

Drámou jeho života však bolo to, že jeho objav trizómie 21. chromozómu viedol k medicínskemu holokaustu. Národné zdravotnícke systémy začali vynakladať obrovské finančné prostriedky na to, aby našli a eliminovali takéto deti ešte predtým, než sa stihli narodiť.

Keď ho pozvali do Ameriky, aby mu za jeho prácu udelili najvyššie vyznamenanie v oblasti genetiky – William Allen Memorial Award, Lejeune sa túto príležitosť rozhodol využiť na to, aby prehovoril na obranu „svojich pacientov“ – detí a ich rodičov, ktorí k nemu do Paríža začali chodiť z celého sveta po radu a pomoc.

Strata Nobelovej ceny

Kolegovia ho presviedčali, aby hovoril iba o vedeckých otázkach. Lejeune si ale svoj prejav pripravoval niekoľko mesiacov. Poznal riziká.

Mäkkým, ale veľmi dôrazným hlasom povedal: „Po tisícky rokov sa medicína usiluje bojovať o život a zdravie proti chorobám a smrti. Akékoľvek prevrátenie tohto poriadku by medicínu navždy zmenilo.“

V tú noc svojej manželke napísal: „Dnes som prišiel o svoju Nobelovu cenu.“

Ako predpovedal, Lejeuna vo Francúzsku vylúčili z vedeckej, medicínskej a politickej elity. Podpora jeho výskumov bola stiahnutá. V 1960. rokoch boli lekári hrdí, ak mohli patriť do „Lejeunovho tímu“, no v 1970. rokoch sa to už rovnalo spoločenskej samovražde. Počas kampane na legalizáciu potratov vo Francúzsku v roku 1975 niekto na steny Sorbonny napísal slogan „Smrť pre Lejeuna“. Svedkami týchto útokov na neho boli aj jeho vlastné deti.

„Najmenším z týchto...“

Tieto kľúčové momenty jeho života skúma nový film, ktorý nakrútil režisér François Lespés pod názvom Jerome Lejeune: To the Least of These My Brothers and Sisters (Jerome Lejeune: Najmenším z týchto mojich bratov a sestier – ako referencia na Kristove slová „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov...“).

Film zobrazuje, ako pápež Pavol VI. v roku 1974 vytvoril Pápežskú akadémiu vied. Profesorovi Lejeunovi to umožnilo spolupracovať s medzinárodnou elitou vedeckého sveta na otázkach vedy a etiky.

Jeho stretnutie s kardinálom Wojtylom v Poľsku v roku 1975 bolo začiatkom silného priateľstva, ktoré pokračovalo, aj keď sa jeho priateľ stal v roku 1978 pápežom Jánom Pavlom II. Keď v roku 1997 pápež navštívil Francúzsko, trval na tom, že sa pomodlí nad hrobom Jeroma Lejeuna spolu s jeho manželkou, deťmi a vnukmi.

Po tom, čo mnoho krajín začalo popierať hodnotu života v maternici, Lejeune neúnavne cestoval po celom svete a bránil humanitu ľudskej osoby od jej úplného počiatku.

Súdny prípad Maryville

V auguste 1989 sa v meste Maryville v štáte Tennessee, USA konal pozoruhodný súdny proces. Mladý rozvedený pár sa sporil o opatrovníctvo svojich siedmich zmrazených embryí. Matka žiadala opatrovníctvo, aby embryá mohli byť vložené do jej maternice a pokúsila sa ich donosiť a porodiť. Inak žiadala, aby boli dané inej bezdetnej matke. Otec chcel cez opatrovníctvo dosiahnuť, že zostanú zmrazené, prípadne sa zničia.

„Opäť šalamúnsky rozsudok!“ povedal Lejeune, keď ho kontaktovali matkini právnici a žiadali o pomoc. Na internetovej stránke SEDIN sa dá nájsť prepis tohto procesu – „Čo je v chladničke? Expertné súdne svedectvo Jeroma Lejeuna“. Jednoduché, zdanlivo povrchné popisy počiatkov života v skutočnosti poukazujú na úžasnú pedagogiku veľkej vedeckej mysle.

Zdá sa, že sudcu v procese Davis vs. Davis Lejeunovo svedectvo presvedčilo a opatrovníctvo embryí udelil matke: „Ľudský život nie je majetkom a začína sa počatím,“ povedal sudca W. Dale Young. „Pán a pani Davisovi priviedli na svet ľudské bytosti spôsobom in vitro, aby boli známe ako ich dieťa či deti.“ Tento rozsudok neskôr vyšší súd zrušil.

Deti s Downovým syndrómom počas cvičenia. Foto: www.lejeune-film.com

Profesor Jerome Lejeune. Foto: facebook.com/fondationjeromelejeune

Jeho povolanie

Lejeune sa ako mladý študent medicíny chcel stať vidieckym lekárom, aby mohol praktizovať medicínu v úzkom kontakte s pacientmi. V skutočnosti jeho povolaním bolo stať sa veľkým vedcom, ale tiež vykonávať medicínu s hlbokou ľudskosťou. Liečil deti, ktoré boli najviac odmietané, odhaľoval ich hodnotu ich rodičom a rodinám, a tiež spoločnosti, ktorá požaduje stále viac a viac dokonalosti.

Jeho objav genetických príčin Downovho syndrómu okamžite odstránil hanbu, ktorú rodiny pociťovali, pretože všetky dôvody boli spôsobené touto podmienkou.

Belgický kráľ Baudouin v roku 1989 požiadal Jeroma Lejeuna ako predstaviteľa Pápežskej akadémie vied o návštevu. Belgický parlament rokoval o legalizácii potratov – o zákone, ktorý kráľ nechcel podpísať. Na konci stretnutia kráľ požiadal profesora Lejeuna: „Neprekážalo by vám, ak by sme sa pomodlili?“ Títo dvaja muži, pozoruhodní pre svoju morálnu odvahu a svoju ľudskosť, sú dnes obaja v katolíckej cirkvi kandidátmi na blahorečenie.

Nadácia Jeroma Lejeuna v Paríži pokračuje v Lejeunovej práci od jeho smrti na Veľkonočnú nedeľu roku 1994. Jeho manželka Birthe Lejeune je stále veľmi aktívnou členkou nadácie, podobne aj ich deti a ich manželia a manželky. Vytvorili kliniku, v ktorej vítajú rodiny s deťmi trpiacimi akýmkoľvek genetickým ochorením, a finančne podporujú výskumné projekty snažiace sa o zlepšenie života týchto detí. Nadácia Jeroma Lejeuna má pridruženú organizáciu v USA a pobočku v španielskom Madride. (Na Slovensku sa tomuto ochoreniu venuje Spoločnosť Downovho syndrómu. Pozn. prekl.)

Mary O’Neill Le Remeur
Autorka pôsobí v meste Angers vo Francúzsku. Má sestru s Downovým syndrómom.

Pôvodný text: To kill or not to kill, that is the question, prevzaté so súhlasom Mercatornet.com, preložil L. Obšitník.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo