„Môj otec nebol zlý. Mal svoje etické zásady, za veľa vecí som mu vďačná. No nikdy som nezažila láskavú konverzáciu, emocionálne prepojenie, nebol toho jednoducho schopný,“ hovorí americká terapeutka a autorka Terri Cole v jednom z pravidelných videí, v ktorom sa rozhodla podeliť s tým, ako vzťah s otcom ovplyvnil jej život.
Ako štvrtá z dcér podľa vlastných slov žila vo vedomí, že je pre otca sklamaním, keďže bola poslednou šancou na to, aby mal syna. „Mama mi neskôr povedala, že otec sa nikdy nezmienil, že by bol túžil po synoch. Z terapeutického pohľadu dnes viem, že dieťa nemá kapacitu pochopiť zložitý svet, a tak si vytvára vlastné scenáre, aby mu veci dávali zmysel. Ja som si vytvorila príbeh, že moje pohlavie môže za to, prečo sa môj otec o mňa nezaujíma,“ dodáva terapeutka, ktorá o otcovských ranách vytvorila aj videokurz.

Ilustračné foto: Shutterstock.com
Spomína tiež, že s mamou aj so sestrami sa otca báli. „Keď sme so sestrami pozerali televízor, mohli sme mať aj minútu do konca seriálu, no počuli sme blížiť sa otca ku gauču, v momente sme telku vypli a bežali sme na dvor. Nikto z nás by sa nebol opovážil poprosiť ho, aby minútu počkal,“ spomína Terri Cole.
Keďže nič z toho, čo otec robil alebo nerobil, jej nikdy nepripadalo ako veľká vec, hovorí, že jeho vplyv na svoj život odhalila až v rámci terapie. Spätne si tak uvedomila, prečo boli pre ňu vždy bezpečnejšie ženské kolektívy, prečo sa dávala dokopy s nedostupnými mužmi a prečo mala stále potrebu dokazovať, že je dosť dobrá. „Preto som sa snažila byť najlepšou kamarátkou, kolegyňou, niekým, na koho sa môžu druhí spoľahnúť, aby som od ľudí dostala pozitívnu spätnú väzbu, ktorú som hľadala,“ hodnotí terapeutka. Tvrdí, že keby si nespracovala svoje otcovské zranenia, nemala by šťastné manželstvo, lebo by do vzťahu projektovala rany, ktoré spôsobil niekto iný.
Podľa oficiálnych údajov Európskej únie z roku 2020 tvoria rodiny, kde sa o deti stará len jeden rodič, asi 14 percent spomedzi všetkých domácností s deťmi, čo v prepočte predstavuje asi 7,8 milióna domácností. Najviac je ich vo Švédsku, v Dánsku a Estónsku, Slovensko patrí v tomto parametri ku krajinám s nižším podielom, jednorodičovské domácnosti u nás tvoria asi deväť percent. V USA je domácností s jedným rodičom oveľa viac, tvoria tam takmer štvrtinu, prevažne sa o deti starajú matky.
Odborníci však upozorňujú, že problémy, ktoré deťom spôsobuje chýbajúci otec, sa zďaleka netýkajú len tých, kde nie je fyzicky prítomný. Ani mnohé deti, ktoré vyrastajú v úplných rodinách, nedostávajú od otca láskyplnú pozornosť a zdravé vedenie.
Klinická psychologička Susan E. Schwartz, ktorá pred štyrmi rokmi vo svojej knihe Vplyv chýbajúceho otca na dcéry (The Absent Father Effect on Daughters: Father Desire, Father Wounds) priniesla nové zistenia v rámci tejto témy, hovorí, že ide o dlhodobo podceňovanú oblasť aj v odborných kruhoch. Keďže v spoločnosti sa tradične hlavná úloha pri výchove pripisovala matke a rola otca bola vnímaná hlavne vo finančnom zabezpečení rodiny, aj jeho vplyv na vývin detí sa podceňoval. „Vždy to bola matka, kto bol ,na vine‘, a od otca sa nečakalo, že má byť emocionálny alebo mať nejaký blízky vzťah. Väzba otca s dcérou hrá pritom kľúčovú rolu v emocionálnom vývoji a sebahodnote dievčaťa,“ povedala v jednom z podcastov psychologička.
Kniha Susan Schwartz vychádza z jungovskej analytickej psychológie. Opisuje v nej mnoho príbehov žien s neprítomným otcom, ktoré spájajú podobné symptómy ako pocity neistoty a akejsi vnútornej roztrieštenosti. Ako analytická psychologička pracuje s analýzou podvedomia, so snami, ako aj s príbehmi a mýtmi z rôznych kultúr.

Keďže vzťah s otcom u dievčat hrá podľa Susan Schwartz kľúčovú rolu v emocionálnom vývoji, dôsledkom jeho absencie sú pocity osamelosti, nedostatočnosti, nízka sebahodnota a veľký vplyv na voľbu partnera. „Dievčatá, ktorých otec nesplnil svoju úlohu, majú problém s nadväzovaním zdravých vzťahov – bojujú s dôverou, intimitou a so zraniteľnosťou. Podvedome môžu hľadať vzťahy, ktoré zrkadlia skúsenosti s chýbajúcim otcom,“ hovorí autorka knihy Vplyv chýbajúceho otca na dcéry. Okrem láskyplného vzťahu s otcom potrebujú dievčatá pre svoj zdravý vývin podľa zistení v spomínanej knihe vidieť aj dobre fungujúci vzťah svojich rodičov.
Ako prvý krok k riešeniu zranení zo vzťahu s otcom si ženy podľa Schwartz potrebujú priznať, že nedostali to, čo mali v detstve dostať, a svoju stratu si „odsmútiť“. „Stretávala som veľa žien, ktoré zažili otca len ako malé deti. Tieto ženy tvrdili, že otec ich zbožňoval, a idealizovali si ho. V niektorých rodinách síce bol, ale emocionálne neprítomný a nikdy im nepovedal, že ich má rád. Nemôžeme v živote nadobudnúť istotu, keď si veci idealizujeme,“ povedala v jednom z rozhovorov Schwartz.
Nenaplnené potreby totiž podľa nej vytvárajú v živote prázdno, ktoré je potrebné niečím zaplniť. „Málo sa o tom hovorí, no otec ovplyvňuje vzťah dievčaťa k vlastnému telu, pomáha vytvárať jeho sebaobraz. Prečo má dnes toľko dievčat problém so sebapoškodzovaním? Čo vlastne robia? Potrebujú niečo cítiť! Absencia totiž vytvára otupenosť vnútri,“ zdôraznila autorka.
Svoju knihu podľa vlastných slov nenapísala len pre dcéry, ale aj pre otcov, aby si uvedomili, kým pre svoje deti sú. Nikto sa podľa nej totiž nemôže stať dobrým otcom, keď v rodine nie je plne prítomný. „Ak muž uniká, potrebuje si sám sebe klásť otázky, ako to mal vo svojom detstve, kto sa s ním hral, kto mu čítal, kto ho učil nové veci,“ radí Schwartz.
Ján Balážia zo združenia Pre rodiny, ktoré robí programy aj špeciálne pre otcov a dcéry, v rozhovore pre Postoj povedal, že jednou z úloh otca je zreálniť dcére mužský svet. „Jedna z aktivít na konci nášho programu je, že dievčatá hovoria, ako by mal vyzerať ich nastávajúci, a všetky zatiaľ opísali svojho otca. Dievčatá netušia, že hovoria o svojom otcovi, no keď sa vtedy pozeráte na otcov, vidíte tú hrôzu v ich očiach, lebo si uvedomia, akú majú moc v živote svojich dcér. Sú prvými mužmi v ich živote,“ povedal v rozhovore Balážia.
Dôležité podľa neho je, aby otec pri dcére stál, ubezpečoval ju, že je milovaná, a ochránil ju, ak treba. „Má byť pre ňu istotou v každej činnosti,“ doplnil. Nemá to byť podľa neho o tom, aby sa otec s dcérou hral s bábikami, ale má s ním zažívať dobrodružstvo.

Muži z podcastu pre otcov All Pro Dad, ktorý zastrešuje organizácia Family First a rieši rodinné výzvy z pohľadu mužov, dali dokopy niekoľko vecí, ktoré dcéra potrebuje pravidelne počuť od svojho otca.
Na prvé miesto dali vetu Si nádherná zvonka aj zvnútra! „Každé dievča túži vedieť, že je nádherné. A potrebuje to počuť od otca. Toto vyjadrenie napĺňa reálnu potrebu potvrdenia tejto pravdy v očiach otca, ktorú dievčatá majú,“ píšu autori podcastu.
Ďalšími vetami, ktoré vraj dcéry potrebujú počuť, sú Veľmi ťa ľúbim! Verím ti!, keďže dievčatá podľa otcov z podcastu All Pro Dad dosiahnu všetko, čo si zaumienia, pokiaľ v tom majú podporu. Ďalej: Som šťastný, že som tvoj ocko! a do prvej päťky zaradili tiež vyjadrenie, ktoré má vytvárať priestor na vzájomné rozhovory: Nad čím rozmýšľaš? Poďme sa porozprávať! „Dievčatá strašne rady rozprávajú. A otcovia sa musia naučiť počúvať a ešte lepšie – naučiť sa iniciovať konverzáciu s dcérou. Nájdite si čas, keď prídete za dcérou do izby, aby ste sa popýtali, čím žije, alebo ju vezmite von, aby ste sa mohli pozhovárať len vy dvaja. Obidvaja z toho budete profitovať,“ radia otcovia zo spomínaného podcastu.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.