Kamery na školách budú rozpoznávať tváre Budeme monitorovať verejný priestor, súhlas škôl ani rodičov nepotrebujeme, tvrdí ministerstvo vnútra

Nápad ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka nainštalovať do škôl kamerové systémy s umelou inteligenciou, ktoré budú rozpoznávať tváre, vyvolal rozruch nielen medzi rodičmi, ale aj bezpečnostnými analytikmi. Tí varujú, že pri takom masovom zbere a ukladaní citlivých osobných údajov môže dôjsť k nebezpečným únikom.

Rodičia a školy sa spoliehali na to, že sa projekt, ktorý bude manipulovať s osobnými údajmi, nemôže realizovať bez ich súhlasu. Ministerstvo vnútra to však vidí inak a tvrdí, že nepotrebuje súhlas od nikoho.

„Navrhovaný systém bude monitorovať verejný priestor v okolí škôl. Ministerstvo vnútra má zákonnú možnosť monitorovať akýkoľvek verejný priestor, a to na akýkoľvek účel. Od samotných škôl sa očakáva len poskytnutie fyzického priestoru na uloženie nevyhnutnej technológie a poskytnutie dátovej konektivity,“ povedal pre Postoj hovorca ministerstva vnútra Matej Neumann.  

Impulzom boli anonymné výhražné emaily

Aj keď drvivá väčšina škôl na Slovensku už má vlastný kamerový systém celé roky a najmä od čias pandémie sú školy aj pre rodičov skôr uzamknutou pevnosťou, štát tvrdí, že to nestačí.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok ako odpoveď na opakované anonymné bombové hrozby, ktoré prišli do škôl emailom, ponúkol práve kamery, ktoré budú skenovať tváre v reálnom čase a zozbierané dáta ukladať.

Tento nápad mal úspech aj na rokovaní vlády, na ktorom vyčlenili pre jeho realizáciu takmer 63 miliónov eur. Ako však dokážu kamery ochrániť školy pred emailovými hrozbami, nikto zatiaľ nekonkretizoval.

„Budú to kamery modernej generácie, ktoré budú mať aj takzvané rozpoznávanie tváre. Pôjde o riešenie, ktoré nebude zaťažovať policajtov na jednotlivých obvodných oddeleniach,“ pochválil sa minister Eštok na septembrovej tlačovke pri predstavení projektu.

Z materiálu ministerstva vnútra, ktorý predložil na vládu, vyplýva, že kamery budú snímať perimeter školy a ukladať modely všetkých tvárí, ktoré zaznamenávajú. Tie budú uložené vo forme matematického modulu vytvoreného na základe tvárových charakteristík. V databáze tak budú uložené modely všetkých žiakov, zamestnancov školy, rodičov a v prípade škôl, ktoré majú hlavný vchod priamo z ulice, i okoloidúcich.

Systém tieto nasnímané tváre môže porovnať napríklad s databázou hľadaných osôb a informovať políciu, ak zaznamená vysokú percentuálnu zhodu. Polícia môže byť takto upozornená aj v prípade, ak systém zachytí neznámych ľudí pri vstupe do areálu školy. Aby však rozoznal neznámu osobu od žiaka, učiteľa či rodiča, musí sa „naučiť poznať“ tieto tváre, teda dôležitý bude počet opakovaní videnia jednej a tej istej osoby.

Projekt počíta s tým, že do konca roka 2026 sa zapojí zhruba tritisíc škôl. Podľa počtu žiakov, zamestnancov a rodičov zverejnené odhady hovoria až o možnom milióne ľudí, ktorých biometrické údaje budú uložené v štátnej databáze. Štát tak bude mať uložené biometrické údaje takmer celej jednej generácie.

Nestačia kamery, ktoré už školy majú?

„Ak mám byť úprimná, nepoznám školu, ktorá by už teraz nemala vlastný kamerový systém,“ hovorí pre Postoj riaditeľka Základnej školy s materskou školou na Koperníkovej ulici v Hlohovci Denisa Králičová.

Podľa nej majú kamery na školách z hľadiska bezpečnosti veľký význam. Hlohovecká škola ich má nainštalované na chodbách, pred vchodom a na niektorých miestach areálu školy. Keďže táto škola má veľký areál, je pre ňu finančne náročné zabezpečiť toľko kamier, aby snímali úplne celý externý priestor.

„Ak by dokázali zabezpečiť, aby bol každý kúsok nášho areálu pod kamerovým dohľadom, tak je to v poriadku,“ hovorí Denisa Králičová o najnovších plánoch ministerstva vnútra.

„Ak však ide o kamery, ktoré zbierajú biometrické údaje, môže to byť na hranici GDPR. Kde táto kamera dokáže zacieliť presne na detaily dieťaťa, tam by mal byť už podľa mňa potrebný súhlas rodiča,“ dodáva riaditeľka. „Keď škola potrebuje informované súhlasy rodičov na všetky akcie alebo na zverejnenie fotiek detí na svojom webe, ako je možné, že na toto žiadny súhlas netreba?“ pýta sa.

Bývalý riaditeľ cirkevnej školy v Malackách Dušan Masarovič nepovažuje nové kamery za najideálnejší spôsob, ako prispieť k pocitu bezpečnosti detí na školách. „Myslím si, že existujú účinnejšie nástroje ako inštalovať všade možne kamery,“ povedal pre Postoj s tým, že má na mysli skôr sociálne riešenia. 

„Mali by sme sa radšej snažiť vytvárať prostredie s takými učiteľmi, na ktoré sa vie dieťa upnúť, na ktoré sa vie spoľahnúť a ktoré mu dajú pocit istoty a bezpečia. Môžeme inštalovať akékoľvek technické prostriedky, ak tam bude chýbať tento sociálny aspekt, nebude to efektívne,“ hovorí Dušan Masarovič.

Zároveň súhlasí, že vďaka technike si vie škola odkontrolovať, aby sa niekto cudzí a potenciálne nebezpečný nedostal do budovy školy. „Ale aby sme kvôli tomu monitorovali v takom obrovskom rozsahu, to nevidím ako účinné strategické rozhodnutie,“ dodal Masarovič.

Hackeri nespia a vymýšľajú nové spôsoby. Je na to štát pripravený?

Nový kamerový systém je predmetom diskusií aj rodičov v rodičovských skupinách na sociálnych sieťach. Tí majú najväčšie obavy z možného zneužitia zozbieraných citlivých dát.

„Biometrický údaj nie je telefónne číslo, ktoré si vymeníte, keď ho váš neprajník zverejní na stránke s erotickou inzerciou. Biometrický údaj sa zmeniť nedá, a keď ho niekto ukradne, ste v keli navždy,“ hovorí jeden zo znepokojených rodičov.

„Takéto kamery majú nejaký softvér, ktorý bráni, aby sa do databázy dostala nepovolaná osoba. Ten sa však musí neustále aktualizovať, pretože hackeri nespia a vymýšľajú spôsoby, ako túto ochranu obísť. Mám sa v tom spoľahnúť na tento štát?“ pýta sa ďalší.

Rodičia sa obávajú zo zneužitia osobných dát svojich detí či krádeže identity. V diskusiách padali aj slová o prekvapení, že nepočuť hlasnejšie protesty proti tomuto návrhu. „Tu sa ľudia báli očkovať proti covidu, že ich začipujú, ale nemajú obavu z toho, že sa tu štát chystá sledovať milión svojich obyvateľov,“ reaguje ďalší rodič.

Iný z rodičov zase nerozumie tomu, prečo nikto pri takomto veľkom projekte detailnejšie nevysvetlil, ako bude fungovať v praxi. Zaujíma ho napríklad, či je zabezpečené, aby sa každý rok mazali údaje absolventov školy. Lebo ak nie, v priebehu niekoľkých rokov sa bude databáza údajov rozširovať o nových a nových prvákov, ale zároveň budú uchované dáta mladých ľudí, ktorí zo školy už dávnejšie vyšli a nebudú mať s ňou v reálnom čase už nič spoločné.  

Spoľahnite sa na našu legislatívu, reaguje ministerstvo

Obavy rodičov o bezpečnosť uchovania osobných údajov nemá záujem rozptýliť ani samotný predkladateľ návrhu. „Bezpečnosť zozbieraných dát bude zabezpečená v zmysle platnej legislatívy,“ odpovedali nám bez ďalších podrobností z rezortu vnútra na otázku, ako konkrétne štát zabezpečí osobné dáta svojich občanov pred možným zneužitím. Rodičom tak ostáva len dúfať, že súčasná legislatíva je na to dostatočná.

Túto situáciu vníma ako veľmi citlivú aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. Preto dal posúdiť právnikom, či v prípade tohto kamerového projektu nepôjde o zásah do ľudských práv občanov. 

„Pri analýze komunikujú aj s ďalšími orgánmi verejnej správy, napríklad s úradom na ochranu osobných údajov. So závermi z analýzy chce Róbert Dobrovodský najskôr oboznámiť vedenie rezortu vnútra a potom verejnosť,“ povedal pre Postoj ombudsmanov hovorca Branislav Gigac.

Zámer ministra Eštoka pôsobí cez optiku skúseností zo zahraničia pomerne odvážne. 

Napríklad vlani podobný projekt na školách zrušil štát New York. Podľa informácií zverejnených na portáli edweek.org k tomuto rozhodnutiu dospeli po podrobnej analýze možných dôsledkov. Zistili totiž, že tieto technológie majú problémy s presnosťou pri identifikácii ľudí. 

Podľa odpovedí, ktoré nám zaslali z tlačového oddelenia ministerstva vnútra, si tento problém uvedomujú aj predkladatelia návrhu. „Je potrebné zdôrazniť, že postupom času a rozširovaním počtu zapojených škôl sa bude presnosť systému (prostredníctvom automatizovaného učenia) zvyšovať,“ tvrdí rezort vnútra. Znamená to, že čím bude snímanie žiakov a ľudí spojených so školou masovejšie, tým presnejšie by mali byť jeho výsledky identifikácie.

Západný svet od podobných projektov upúšťa

Ako vyzerá spomínaná „nepresnosť výsledkov identifikácie“, by vedel svoje povedať napríklad Robert William z Detroitu. O jeho prípade z roku 2020 podrobne informoval New York Times. 

Robert Williams skončil na tridsať hodín vo väzbe, pretože technika rozpoznávania tvárí ho označila za možného podozrivého z krádeže v obchode. Williams sa rozhodol Detroit zažalovať, so žalobou uspel a mesto mu muselo vyplatiť 300-tisíc dolárov odškodné.

Polícia po tomto incidente priznala, že bol spôsobený ľudskou chybou, pretože sa až príliš spoliehali na závery bezpečnostného systému. Miestni bezpečnostní analytici upozorňujú, že v Detroite sú tieto kamery takmer všade, a keby skutočne táto sledovacia technika plnila svoj účel, Detroit by bol jedným z najbezpečnejších miest v Spojených štátoch.

Pokusy sledovať touto technikou žiakov škôl narazili na zákonné obmedzenia vo viacerých krajinách, napríklad vo Francúzsku či Švédsku, kde museli od tohto zámeru upustiť.

Chystané kamerové systémy na školách môžu pomôcť objasniť napríklad prípady vandalizmu. Na anonymné hrozby, aké školy zažili na začiatku školského roka a pre ktoré má byť tento systém zavedený, však nebudú mať žiadny vplyv.

Navyše podľa odborníka na kybernetickú bezpečnosť Filipa Hankera zhromažďovať databázy s osobnostnými charakteristikami a so zábermi ľudí nie je v dobe rozmachu umelej inteligencie dobrý nápad, povedal v rozhovore pre TV Joj. 

„Naozaj v dnešnej ére je možné nasnímať človeka tak, že potom cez umelú inteligenciu a deepfake spravíte jeho dokonalý model, ktorý ani vlastní známi nemusia rozoznať,“ upozorňuje.

„Takto centrálnejšie to robí len niekoľko štátov na svete. Sú to povedzme neslobodné štáty, ktoré majú na tom nejaký vyšší záujem. To, že sa Slovensko pridá do takého klubu s takýmto nápadom, je veľmi zvláštne,“ dodal.