Koniec letného času Prečo by sme mali byť radi, že si dnes posúvame hodinky

Text bol pôvodne publikovaný v októbri 2024.

Posledný deň letného času znamená, že sa môžeme o hodinu dlhšie vyspať – vráti sa nám tak stratená hodina z konca marca, keď sme si posúvali hodinky o hodinu dopredu. Na druhej strane stmievať sa bude o hodinu skôr, čo počas skracujúcich sa dní pôsobí nepríjemne a skľučujúco.

Koncom letného času sa však vraciame k štandardnému času, ktorý síce trvá len približne päť mesiacov v roku, no napriek tomu je to ten „správny“, respektíve solárny čas – to znamená, že slnko je na najvyššom bode na oblohe približne okolo 12. hodiny a nie o jednej popoludní ako počas sedemmesačného obdobia letného času.

Východ slnka je tak od 12. hodiny vzdialený približne rovnako ako jeho západ, teda 12. hodina delí deň na dve rovnako dlho trvajúce polovice, čo sa denného svetla týka.

Striedanie času má však svojich odporcov, ktorí argumentujú napríklad rozhodením biorytmu, niektorými praktickými komplikáciami napríklad v doprave či tým, že striedanie času už stratilo svoj pôvodný význam, teda energetickú úsporu.

Letný či zimný čas?Posúvanie hodiniek stále dokáže ušetriť elektrinu

Erik Potocký

Pred pár rokmi to viedlo k pomerne intenzívnej diskusii o zrušení striedania času v Európskej únii vôbec. V roku 2019 Európsky parlament schválil uznesenie o zrušení letného času a členské štáty si do roku 2021 mali vybrať, či chcú celoročne používať letný alebo štandardný. To sa napokon neudialo – a je to tak dobre. Obzvlášť pre Slovensko.

Naša krajina má totiž nevýhodu v tom, že celá leží v rámci svojho časového pásma UTC+1 na východe od jeho stredu, ktorý sa nachádza na 15. poludníku východnej zemepisnej dĺžky. Na predstavu, takmer pretína Prahu, Linz či Ľubľanu.

Oproti tomu Banská Bystrica sa nachádza až na 19. stupni východnej zemepisnej dĺžky a Košice až na 21. stupni. To je tiež dôvod, prečo prekročením našej východnej hranice s Ukrajinou vstupujeme do iného časového pásma.

To, že Slovensko sa nachádza v rámci svojho pásma na východe, znamená, že oproti iným krajinám, ktoré sú v tom istom pásme ako my, u nás slnko vychádza aj zapadá skôr. Ináč povedané, máme skôr svetlo aj tmu oproti napríklad Nemcom, Francúzom či Španielom, ktorí sa nachádzajú v rámci pásma UTC+1 na jeho západe.

Celý Benelux, Francúzsko a Španielsko sa pritom z hľadiska solárneho času nachádzajú v nultom pásme a španielska Galícia dokonca až v pásme UTC−1, no oficiálne sú tieto krajiny v rovnakom pásme ako Slovensko, Poľsko či Maďarsko.

To, že väčšina krajín Európskej únie je v jednom pásme, má praktický aj ekonomický význam, keďže si pri prekračovaní hraníc netreba posúvať hodinky a skrátka sa dni týchto krajín presne prekrývajú.

V rámci krajín Európskej únie sú tri časové pásma, pričom v pásme UTC+1 je až sedemnásť z nich a v nich viac ako 85 percent obyvateľov EÚ.

V nultom časovom pásme sú len Írsko a Portugalsko a v pásme UTC+2 je osem krajín: Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko, Bulharsko, Grécko a Cyprus.

Rozdiel medzi solárnym a štandardným časom. Zdroj: Wikimedia

Prečo je však vôbec pri tejto téme dôležité, že sa Slovensko nachádza na východe svojho pásma?

Pokiaľ by si naozaj každá členská krajina EÚ mala jedného dňa stanoviť, či si necháva „celoročný letný čas“ alebo štandardný, vlastne by to znamenalo nakreslenie nových hraníc časových pásem v Európe.

Terminus technicus „celoročný letný čas“ totiž znamená preskočenie celej krajiny o jedno pásmo „doprava“, teda napríklad z pásma UTC+1 do pásma UTC+2. Ak by si Slovensko povedalo, že už budeme mať celý rok „letný čas“, tak by sme sa dostali do rovnakého časového pásma, ako sú dnes Ukrajina, Rumunsko či pobaltské štáty.

Mať po celý rok ten istý čas, aký dnes máme od konca marca do konca októbra, znie na prvý pohľad ako zaujímavý nápad. Dokonca po tom aj podaktorí politici volali, a ak by sme dali o tejto otázke hlasovať ľudu, dá sa očakávať, že by ju podporil.

Tu však nastáva jeden zásadný problém a tým je koordinácia s ostatnými krajinami EÚ.

Ako sme spomínali, Benelux, Francúzsko a Španielsko sú už dnes v solárne nesprávnom pásme – napríklad v Paríži je počas štandardného času slnko na najvyššom bode takmer o jednej hodine popoludní a počas letného času až takmer o druhej hodine popoludní. A čo sa týka východu slnka, na prelome rokov tam vychádza až o 8.44 miestneho času.

Ak by si teda Francúzsko malo vybrať, či počas celého roka ostane v pásme UTC+1 alebo si zvolí „celoročný letný čas“, teda pásmo UTC+2, je takmer vylúčené, že by preferovalo druhú možnosť. V praxi by to totiž preň znamenalo, že Paríži by v zime slnko vychádzalo až o trištvrte na desať dopoludnia.

Zároveň by sa Francúzsko určite koordinovalo so susednými krajinami, najmä s Nemeckom, ktoré takisto nemá na tento krok žiaden dôvod – v päťmiliónovom Porúrí dnes v zime slnko vychádza o pol deviatej, v prípade zmeny časového pásma by to bolo až o pol desiatej. Ťažko si predstaviť, že Nemci by boli ochotní do tohto ísť.

Inými slovami, to, čo by pre Slovensko vzhľadom na jeho polohu v rámci časového pásma nebol až taký problém, pre Nemcov či Francúzov by už problém bol.

Slovensko by, samozrejme, nemuselo na Nemcov a Francúzov brať ohľad a mohlo by si povedať, že aj tak bude mať „celoročný letný čas“ – v Banskej Bystrici by tak v zime slnko miesto o pol ôsmej vychádzalo o pol deviatej. Večerné šero by sa však nezačínalo už o štvrtej, ale až o piatej, čo by bol zrejme pre väčšinu obyvateľstva väčší benefit.

Je však pravdepodobné, že ak by sme sa ako krajina takto rozhodli, naši západní susedia Česi a Rakúšania by boli v inom časovom pásme ako my. Jednak by pre nich bolo nevýhodné ocitnúť sa v inom pásme ako Nemci, jednak pre nich nemá presun do pásma UTC+2 taký význam ako pre nás, a to práve vzhľadom na ich zemepisnú polohu v rámci pásma.

Predstava, že kúsok za poľami za Bratislavou je už iné časové pásmo, kde je o hodinu menej, respektíve predstava, že v Česku je iný čas ako na Slovensku, je natoľko absurdná, že do tohto projektu by nikto z racionálnych slovenských politikov nešiel. Slovensku by teda voľky-nevoľky ostal celoročný štandardný – alebo „zimný“ – čas.

V lete by sme tak prišli o hodinu z príjemných dlhých večerov a miesto toho by nás v júni slnko ráno budilo nie pred piatou ako dnes, ale už pred štvrtou hodinou rannou. Astronomicky je to tak síce správne, ale vzhľadom na životný rytmus dnešného človeka je to značná nepríjemnosť.

Tejto situácii by sme sa museli ako spoločnosť prispôsobiť. Buď tak, že by sme všetci začínali aj končili deň v priemere o hodinu skôr ako doteraz, alebo tak, že by sme ráno o hodinu dlhšie so slnkom „bojovali“ žalúziami, záclonami a roletami a večer by sme ho zase o hodinu dlhšie nahrádzali svietením.

V prípade druhej možnosti by sme to všetci pocítili aj vo svojich peňaženkách.

Pre Slovensko je preto najvýhodnejším scenárom ponechanie striedania času tak ako doteraz.