Posun času sa pravidelne dvakrát do roka stáva obľúbenou debatnou kratochvíľou. Či už sa na jar posúvame o hodinu vpred, alebo na jeseň o hodinu vzad. Opakované posúvanie času zo štandardného stredoeurópskeho na letný a späť má svojich zástancov aj kritikov a je tu aj veľká skupina ľudí, ktorej je to takpovediac jedno.

Kritici sa opierajú najmä o to, že pôvodný zámer, teda energetické úspory, sa už takmer vyčerpal a komplikácie spôsobené posúvaním času sú väčšie ako usporená suma. Navyše posúvanie môže niektorým ľuďom spôsobovať zdravotné ťažkosti, respektíve zhoršovať chronické zdravotné problémy.

V kontexte energetickej krízy a prudkého zvýšenia cien energií sa však aj drobné úspory v spotrebe stávajú zaujímavou položkou vo finančnom vyjadrení.

Taliani aktuálne odhadujú, že ak by celoročne zostali pri letnom čase, dokázali by ušetriť za elektrinu v budúcom roku 2,7 miliardy eur. Zdieľať

Aktuálne túto tému v Európe oživili Taliani. Tí vychádzajú z odhadov hovoriacich o tom, že ak by celoročne zostali pri letnom čase, dokázali by ušetriť za elektrinu v budúcom roku 2,7 miliardy eur. Údaj vychádza z priemerných úrovní spotreby počas dňa a zo súčasnej ceny elektriny.

Taliansky denník Corriere della Sera uvádza aj príklad. V prípade zimného času zapadá v Ríme slnko 21. decembra o 16.42 h. Ak by ostal v platnosti letný čas, denné svetlo by sa predĺžilo do 17.42 h. Úsvit by sa síce posunul zo 7.34 h na 8.34 h, no prax v Taliansku je taká, že väčšina pracovných aktivít sa začína okolo deviatej hodiny a trvá až do neskorého podvečera. Zrušením návratu k zimnému času by tak Taliani získali 147 hodín denného svetla.

Ešte na jar talianska Spoločnosť pre environmentálnu medicínu vypočítala, že za sedem mesiacov letného času (teda hodiny prirodzeného svetla navyše) sa usporí 420-tisíc MWh elektriny, čo zodpovedá priemernej ročnej spotrebe 150-tisíc talianskych domácností.

Aj Slovensko letným časom usporí

Slovensko sa rozložením pracovného času nemôže s Talianskom porovnávať. O deviatej dopoludnia je už na väčšine pracovísk pracovný deň v plnom prúde. A na mnohých sa koniec pracovného času natiahne aj za hranicu zimného stmievania.

Trvalý prechod na celoročne platný letný čas by tak u nás nemal veľký efekt. Či by sme si hodinu prirodzeného svetla nechali na dopoludnie, alebo na podvečer, spotreba energie by sa len presunula v rámci dňa.

Omnoho väčší význam má na Slovensku zachovanie prechodu na letný čas od apríla do októbra.

Slovenský Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií sa tejto téme venoval v roku 2014 a dospel k záveru, že jarným prechodom na letný čas je možné ušetriť elektrinu za 20 až 30 miliónov eur.

Slovenský Inštitút finančnej politiky v roku 2014 dospel k záveru, že jarným prechodom na letný čas je možné ušetriť elektrinu za 20 až 30 miliónov eur. Pri dnešných cenách by mohlo ísť o úsporu až 73 miliónov eur. Zdieľať

Letný čas výrazne znižuje spotrebu elektriny vo večerných hodinách, z čoho vyplýva, že z jeho existencie môžu viac profitovať domácnosti ako firmy.

IFP vychádzal z porovnania priemernej hodinovej spotreby elektriny za roky 2009 až 2013. Úsporu odhadol na úrovni 0,7 – 1,2 percenta z celkovej dennej spotreby. Dohromady za rok to znamenalo úsporu 115 až 200 GWh.

Suma 20 až 30 miliónov eur, ktorú IFP kvantifikoval vo svojej analýze z roku 2014, však vychádza z cien elektriny platných v skúmanom období. A tie boli výrazne nižšie, ako sú v súčasnosti.

Ak by sme predpokladali, že celková denná úspora zavedením letného času zostala približne rovnaká, tak finančné vyčíslenie úspory by bolo v súčasnosti výrazne vyššie. Minimálne na úrovni 42 až 73 miliónov eur podľa ceny elektriny platnej k 26. októbru (okolo 367 eur za MWh).

Pritom aktuálne pozorujeme pri cene elektriny klesajúci trend, ešte v auguste sa jej cena dobýjala k tisícke eur za MWh.

Na porovnanie, ceny v rokoch 2009 až 2013 sa pohybovali medzi 35 a 50 eurami za MWh.

Priemerná denná spotreba elektrickej energie sa počas roka mení. Ako ukazuje nasledujúci graf z údajov Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy, rok môžeme rozdeliť na dve polovice.

Od apríla do septembra sa priemerná denná spotreba pohybuje od 80-tisíc MWh nižšie (sú dni, keď klesne aj pod 70-tisíc MWh) a od októbra do marca nad 80-tisíc MWh (a v decembri sa niektoré dni blíži k 100-tisíc MWh).

Zdroj: Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, a. s.

Analytici IFP v roku 2014 opísali aj spotrebu rozloženú po hodinách dňa.

„Z rozboru hodinových údajov spotreby elektriny je evidentné, že letný čas výrazne znižuje spotrebu od 18. do 21. hodiny. Dochádza tiež k posunu denného vrcholu spotreby z 20. na 21. hodinu. Keďže sa najviac elektriny usporí vo večerných hodinách, môžeme tvrdiť, že zo zavedenia letného času benefituje viac obyvateľstvo než firmy a zamestnávatelia. (...) Výrazný pokles spotreby vo večerných hodinách rovnako potvrdzuje domnienku, že obyvateľstvo je aktívnejšie v neskorších večerných než v skorých ranných hodinách a spätne tak ekonomicky racionalizuje používanie letného času,“ píše IFP.

Toto pozorovanie z údajov za roky 2009 – 2013 sa prakticky zhoduje so súčasnou spotrebou elektriny počas dňa.

Na prvom grafe sme zvolili údaje z druhého kalendárneho týždňa tohto roka (aby sme eliminovali možné skreslenie spotreby počas vianočných a novoročných sviatkov).

V januári podľa týchto údajov dochádza k vrcholu spotreby o desiatej hodine dopoludnia, po miernom poklese je ďalším vrcholom 12. hodina a po poklese spotreba opäť prudšie narastie o 17. hodine. Na úrovni na 4 000 MW zaťaženia siete sa drží prakticky až do 21. a potom smerom k polnoci prudko klesá.

Zdroj: Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, a. s.

Druhý graf zachytáva obdobie 28. týždňa, teda o pol roka neskôr. Uprostred júla je vrcholom 13. hodina s hodnotou 3 306 MW zaťaženia siete. Po poklese až do 18. hodiny znova mierne narastie na v podstate rovnaké hodnoty o 19., 20. aj 21. hodine.

Pritom júlový denný vrchol je niekde na úrovni šiestej hodiny ráno počas sledovaného januárového týždňa a pod polnočnou úrovňou zaťaženia siete.

Zdroj: Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, a. s.

Ak analytici z IFP spomínajú rozdiel medzi domácnosťami a firmami, tak najmä pre priemysel je striedanie času z hľadiska spotreby elektriny takmer bezpredmetné. V priemyselnej výrobe sa totiž väčšina elektriny spotrebúva bez ohľadu na to, či je vonku svetlo alebo tma, a administratívne časti podnikov sú aktívne najmä v čase denného svetla.

V tomto prípade je skôr energetickou záťažou potreba klimatizácie počas letných mesiacov, čo zrejme vysvetľuje júlový vrchol o 13. hodine.

Na druhej strane domácnosti majú väčšinu svojej spotreby sústredenú do popoludňajších a večerných hodín – po návrate z práce a zo školy.

Treťou kategóriou sú podnikatelia v cestovnom ruchu a všeobecne v reštauračných službách. Dlhšie denné svetlo im umožňuje kratšie svietenie, dlhší deň udržuje ľudí dlhšie vonku a umožňuje im využívať služby krčiem, barov, kaviarní a pod.

IFP uznáva, že sa zameral len na energetickú úsporu. Pri otázke celkového blahobytu je potrebné kvantifikovať utrpenie, ktoré nárazový posun času spôsobuje ľudskému organizmu. Zdieľať

Z energetického hľadiska teda má udržanie letného času stále zmysel.

Inštitút finančnej politiky vo svojom výpočte uznáva, že sa zameral len na túto energetickú úsporu.

„Na zodpovedanie otázky, či zavedenie letného času zvyšuje celkový blahobyt obyvateľov Slovenska, by bolo potrebné ekonomicky kvantifikovať utrpenie, ktoré nárazový posun času spôsobuje ľudskému organizmu,“ uvádza analýza.

„Škody z prechodu na letný čas je možné vyjadriť cez roky kvalitného života. V súčasných podmienkach (rok 2014, pozn. red.) to znamená, že ekonomická úspora by bola eliminovaná, ak by stresom a nepohodou spôsobenou posunom času došlo k strate od 750 do 1 500 rokov kvalitného života. Orientačne by táto hodnota odpovedala zvýšeniu počtu samovrážd v intervale medzi 4 až 9 percentami,“ dodáva IFP.

Vždy išlo o politické rozhodnutie

Striedanie letného a zimného (astronomického) času chcela svojho času vyriešiť aj Európska únia. V roku 2019 Európsky parlament schválil uznesenie o zrušení letného času.

Udialo sa tak na základe verejnej konzultácie, do ktorej sa zapojilo 4,6 milióna občanov členských krajín (necelé percento populácie EÚ). Osemdesiatštyri percent z nich sa vyjadrilo proti striedaniu času.

Smernica EÚ však ponechala na samotné členské štáty, aby si zvolili, ktorý čas chcú využívať – či letný alebo zimný. Odporučila však vzájomnú koordináciu štátov, aby nedošlo k narušeniu vnútorného trhu. Rok 2021 mal byť podľa tejto smernice posledným, v ktorom sa striedanie času malo udiať. A v marci tohto roka si krajiny už mali vybrať, či zostanú v režime zimného času alebo sa natrvalo rozhodnú pre čas letný.

Z toho nakoniec zišlo a definitívny koniec striedania sa nateraz odložil až na rok 2026.

Debata, ktorá bola v tom čase živá aj na Slovensku, nakoniec po predĺžení termínu utíchla. Energetická kríza ju však opäť vyťahuje ako jedno z aspoň čiastočných riešení drahých energií.

Ak si vezmeme opäť ako príklad návrh z Talianska na zachovanie letného času po celý rok a porovnáme ho so slovenskou realitou, vychádza nám, že by celoročný letný čas u nás prospel aspoň časti domácností. Hoci by sa celková spotreba elektriny zrejme nezmenila, časť ľudí by mohla využiť prirodzené svetlo v domácnosti o hodinu dlhšie.

Hoci je teda pre nás ekonomicky najvýhodnejšie striedanie času, ak by sme si podľa odporúčania smernice EÚ mali vybrať zimný alebo letný čas počas celého roka, výhodnejšie by bolo zvoliť si ten letný. A bez striedania času by sa zároveň eliminovali nekvantifikované škody, ktoré nárazový posun času spôsobuje ľudskému organizmu.

Hoci je pre nás ekonomicky najvýhodnejšie striedanie času, ak by sme si mali vybrať zimný alebo letný čas počas celého roka, výhodnejšie by bolo zvoliť si ten letný. Zároveň by sa eliminovali škody pre ľudský organizmus. Zdieľať

V najkratšie dni v roku okolo 21. decembra zapadá na Slovensku slnko o 15.49 h (údaj platí pre Banskú Bystricu, v Bratislave o päť minút neskôr, v Košiciach o deväť minút skôr). To znamená, že aspoň niektoré domácnosti by pri západe slnka o hodinu neskôr dokázali čosi ušetriť.

Samozrejme, nešlo by o výrazné položky, no pri napätých rozpočtoch väčšiny slovenských rodín by aj pár eur navyše mnohokrát zavážilo.

Úsporami argumentoval už „vynálezca“ zavedenia letného času, americký vedec, neskôr prezident USA Benjamin Franklin. V tých časoch, v roku 1784, úsporu meral spotrebovanými, respektíve nespotrebovanými sviecami.

Plošné zavádzanie letného času priniesli svetové vojny. Každá z bojujúcich krajín sa snažila čo najviac zdrojov nasmerovať do vojnového úsilia, a tak predĺženie hospodárskej aktivity pri prirodzenom svetle prinášalo v súhrnnom vyjadrení významné úspory.

Opätovné zavedenie letného času prišlo koncom 70. rokov ako výsledok energetickej krízy spôsobenej tzv. ropným šokom.

V roku 1996 sa prakticky celá Európa dohodla na modeli, ktorý platí dodnes – teda uplatňovanie letného času od apríla do októbra.

A hoci sa energetické úspory počítajú skôr v desatinách percent, pri súčasnej situácii v podstate nepredvídateľných cien energií vrátane elektriny je dôležité hľadať každý spôsob, ako nimi šetriť. Aj v kontexte toho, že sa na úrovni Európskej únie rysuje záväzná dohoda na tom, že minimálne počas nadchádzajúcej zimy štáty ušetria päť percent svojej spotreby elektriny v čase špičky.