Keď Fico pretláča Zajacovu reformu Treba zastaviť odborárov alebo nemocniciam zmena na akciovky nepomôže?

„Ak by sa nemocnice riadili obchodným zákonníkom, boli by cez konkurzy odovzdávané súkromným vlastníkom,“ tvrdil Robert Fico ako šéf opozičného Smeru v roku 2011, keď lekári po prvýkrát podávali hromadné výpovede.

Lekárske odborové združenie vtedy okrem zvýšenia platov žiadalo aj zastavenie plánovanej zmeny štátnych nemocníc na akciové spoločnosti, ktorú navrhoval vtedajší minister zdravotníctva Ivan Uhliarik z KDH. A po 13 rokoch to odborári žiadajú opäť.

„V našom nastavení zdravotníctva je to cesta, ako zničiť štátnu konkurenciu pre súkromný biznis,“ tvrdí o tomto návrhu šéf odborárov Peter Visolajský.

LOZ transformáciu nenazýva inak ako privatizáciou nemocníc, teda rovnako ako ešte donedávna aj Robert Fico.

Opatrenie reformy z dielne ministra Rudolfa Zajaca, proti ktorej predseda Smeru roky bojoval, si premiér nakoniec osvojil a dnes ho pokladá za jedno z nevyhnutných krokov na ozdravenie zdravotníctva. Z nemocníc chce však akciovky so zákazom ich privatizácie. Ak by nemocnica išla zlým smerom, zaviedla by sa v nej nútená správa.

„Do určitej miery má racio nastaviť inú právnu formu pre nemocnice, aby hospodárili vyrovnane,“ hájil svoj ideologický obrat predseda vlády Fico, ktorý si od neho sľubuje nemocnice bez strát a nezaplatených faktúr.

Ku koncu roka 2023 prekročil stav záväzkov 13 najväčších nemocníc podľa Najvyššieho kontrolného úradu až miliardu eur.

Zdroj: NKÚ

Hoci podľa nového ministra zdravotníctva Kamila Šaška z Hlasu transformácia štátnych nemocníc na akciovky v najbližšom období nie je na stole, úplne ju nevylúčil. Pozreli sme sa na to, či by podobná zmena vyriešila finančné problémy slovenských nemocníc.

Popradská akciovka ako vzor?

Ministrovi zdravotníctva Rudolfovi Zajacovi sa pred 20 rokmi podarilo transformovať na akciovky len päť štátnych nemocníc – tri srdcovo-cievne ústavy, Východoslovenský onkologický ústav a nemocnicu v Poprade.

Práve príklad Popradu využil aj Robert Fico na podporu zmeny svojho postoja a označil ho za úspešný príbeh transformácie. 

Zdravotnícky analytik Dušan Zachar z INEKO nemocnicu v Poprade chváli tiež. Tvrdí, že hospodári dlhodobo bez strát a platí všetky svoje faktúry načas.

„V našom komplexnom hodnotení Nemocnica roka, kde okrem hospodárenia hodnotíme aj kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, spokojnosť pacientov či transparentnosť, obsadzuje popradská nemocnica vrchné priečky,“ vraví pre Postoj Zachar, podľa ktorého nemocnica investične nestagnuje. Dostala peniaze z výzvy plánu obnovy, ktorú pre podozrenie z podvodu vyšetruje Európska prokuratúra.

Analytička a bývalá štátna tajomníčka Jana Ježíková však v Poprade dobrý vzor nevidí. Podľa nej neplatí, že nemocnice ako akciové spoločnosti fungujú podstatne lepšie ako iné, ktoré akciovkami nie sú.

„Roky ukázali, že aj takéto akciovky sa vedia dostať do straty, ktorú potom štát musí riešiť, či už vyšším nárastom príjmov oproti iným nemocniciam, ako sa to stalo v Poprade, alebo im príjmy zníži a presunie ich do inej, napríklad aj do súkromnej nemocnice a štátna nemocnica aj ako akciovka ide do straty,“ hovorí pre Postoj Ježíková.

Toto sa práve deje Východoslovenskému srdcovo-cievnemu ústavu, kde nielen štátna poisťovňa v platbách zvýhodňuje konkurenčné Kardiocentrum Agel.

Biznis s kardiocentramiAko štátna poisťovňa svojim prístupom predlžuje čakanie pacientov na operácie

Jana Ježíková

Bývalá šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Bláhová za úspechom popradskej nemocnice vidí jej historický vplyv, vďaka ktorému sa jej dlhodobo darí vybaviť si v štátnej poisťovni lepšie platby za svoje výkony. 

Popradská akciovka mala v roku 2023 druhú najvyššiu platbu za jednotkovú cenu zdravotníckeho výkonu medzi štátnymi krajskými nemocnicami.

„Je zrejmé, že Nemocnica Poprad patrí medzi tie lepšie zaplatené, s jej skutočným hospodárením to nemusí, ale môže súvisieť, ale určite s jej hospodárskym výsledkom nesúvisí jej právna forma,“ tvrdí Bláhová. Podobne to vidí aj Najvyšší kontrolný úrad.

Len a. s. za názvom nepomôže

Analytik INEKO Dušan Zachar, fanúšik transformácie nemocníc na akciovky, pokladá Ficov obrat za dobrý krok, ktorý má v sebe potenciál väčšieho poriadku, transparentnosti a zodpovednosti v riadení a hospodárení nemocníc.

Napriek tomu dodáva, že len zmena právnej formy by sama osebe štátnym nemocniciam nepomohla. Podľa jeho slov musí ísť ruka v ruke so zavádzaním ďalších tvrdých rozpočtových obmedzení.

Popradská nemocnica. Foto: TASR/Adriána Hudecová

„Ak totiž príde k vytváraniu strát a dlhov, vtedy musia prísť na rad negatívne konzekvencie, odstupňované od ministra zdravotníctva (napríklad vypočutie pred zdravotníckym parlamentným výborom, povinné odvolávanie v parlamente), vrcholového manažmentu nemocnice (zrážky z odmien, odvolanie) cez primárov (detto) až po radových zamestnancov (pomalšie zvyšovanie platov, žiadne kolektívne zmluvy nad rámec zákona až po zmrazenie či dokonca zníženie platov),“ hovorí pre Postoj.

Na úrovni celej nemocnice musí v takom prípade podľa analytika dôjsť k plneniu ozdravného plánu, a keď ani to nepomôže, tak aj k nútenej správe. Zároveň pokladá za nevyhnutné vymyslieť robustný systém „dlhovej brzdy“ pre štátne nemocnice.

Šéf odborárov Peter Visolajský podobné návrhy spochybňuje, a to nielen tým, že aj Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá je akciovou spoločnosťou, je dlhodobo v červených číslach a štát ju musí opakovane zachraňovať. 

Ilustruje to aj na príklade z minulosti, keď mal minister zdravotníctva po stravovacej kauze v popradskej nemocnici problém odvolať daného riaditeľa, lebo ako predseda predstavenstva akciovky nebol priamo podriadeným ministerstva.

Visolajský dodáva, že tvrdé rozpočtové obmedzenia pre nemocnice môže ministerstvo zdravotníctva určiť nemocniciam aj dnes bez toho, aby boli akciovkami.

Väčším problémom je financovanie

Lekárski odborári upozorňujú, že ak sa nezmení financovanie nemocníc, aj ako akciové spoločnosti budú naďalej vytvárať stratu. Zdôvodňujú to tým, že nemocnice dnes nemajú kryté od zdravotných poisťovní potrebné náklady na liečbu pacienta.

Aj podľa analytičky Ježíkovej sú dlhy štátnych koncových nemocníc, ktoré liečia najdrahších pacientov, do veľkej miery spôsobené ich nedofinancovaním a nedostatočnými platbami od poisťovní. Ministerstvo zdravotníctva by podľa nej nemalo analyzovať len výdavky nemocníc, ale aj ich príjmy.

Na margo lekárskych výpovedí treba povedať, že až 84 percent všetkých príjmov zo zdravotných poisťovní použili nemocnice na platy zdravotníkov. Problémom sú však najmä nedostatočné platby poisťovní za výkony nemocníc. To malo vyriešiť spustenie DRG systému, ktorý má slúžiť na objektivizáciu oprávnených nákladov.

Zo záverov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou totiž vyplýva, že ak by každá zdravotná poisťovňa platila nemocniciam rovnakú jednotkovú cenu za poskytnutú starostlivosť, pričom celková platba pre nemocnice by zostala zachovaná, súkromné poisťovne by museli za rok 2023 doplatiť približne 53 miliónov eur.

Zdroj: ÚDZS

„Súčasný platobný mechanizmus je za posledné roky nastavený v prospech malých nemocníc s ich klesajúcou produkciou, a preto nemožno ich pozitívne hospodárske výsledky prisudzovať len ich optimálnemu hospodáreniu a, naopak, negatívne hospodárenie veľkých nemocníc nemožno prisudzovať ich neefektivite,“ zdôrazňuje Ježíková.

Ministerstvu financií tak odporúča pozrieť sa práve na to, ako v posledných rokoch platia zdravotné poisťovne menším nemocniciam a veľkým štátnym nemocniciam.

A ako to v akciovkách vyzerá v praxi?

Šéf lekárskych odborov Visolajský tvrdí, že štátne kardioústavy majú dnes problémy, lebo im poisťovne nastavili také limity, na základe ktorých niektoré dni v mesiaci nemôžu operovať.

„Ako akciovky, ktoré sa nesmú zadlžovať, môžu odoperovať len toľko pacientov, koľko dostali zaplatené. Ostatní čakajú a, žiaľ, aj umierajú na čakacích listinách. Pritom ich súkromná konkurencia má oveľa štedrejšie zmluvy od poisťovní,“ tvrdí Visolajský a dodáva, že ostatné štátne nemocnice takto nefungujú. 

Tie podľa jeho slov operujú všetkých pacientov, ktorí to potrebujú, ale keďže nadlimitné výkony poisťovne dobre neplatia, nemocniciam následne aj z tohto dôvodu vznikajú dlhy.

Najviac by pomohlo funkčné centrálne riadenie

Aj Najvyšší kontrolný úrad pokladá transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti len za jednu z možných riešení. 

Druhou alternatívou z pohľadu NKÚ môže byť napríklad vytvorenie jednej štátnej spoločnosti na spravovanie majetku, ktorý je súčasťou koncových štátnych nemocníc. Nemocnica by v rámci tohto majetku poskytovala služby pre pacientov, čiže správu nehnuteľností by zastrešovala jedna a nie niekoľko akciových štátnych spoločností. 

Služby, ktoré sú poskytované pacientom, by boli v rukách manažmentu jednotlivých nemocníc a zároveň v zodpovednosti ministerstva. Centralizácia a zefektívnenie riadenia procesov je podľa NKÚ hlavnou cestou, ako bojovať aj s dlhmi nemocníc.

Ježíková pripomína, že od 1. októbra začal platiť zákon upravujúci povinnosť ministerstva štátne nemocnice centrálne riadiť a koordinovať, zriadenie Útvaru centrálneho riadenia však oproti pôvodným plánom mešká. Treba pripomenúť, že Úrad pre riadenie podriadených organizácií už fungoval, ale 1. júla 2020 zanikol a v čase fungovania nemocniciam zásadne nepomohol.

Absencia profesionálneho centrálneho riadenia a neférového odmeňovania nemocníc však podľa bývalej šéfky úradu pre dohľad Bláhovej najviac vplýva na zadlžovanie štátnych nemocníc. Práve férové odmeňovanie za zdravotnícke výkony nemocníc v kombinácii s ich profesionálnym riadením a reformou kategorizácie nemocníc pokladá za kľúčové pre zastavenie zadlžovania.

Ako zlepšiť stav štátnych nemocnícNie je to kvantová fyzika. Treba začať centrálne riadiť podľa vzoru súkromníka

Renáta Bláhová

Kým sa nezvýšia príjmy nemocníc, úvahy o ich transformácii na akciovky podľa Ježíkovej nie sú na mieste.

„Preskočiť všetky kroky identifikovania príčin strát nemocníc a ich riešenia a len rovno hovoriť o transformácii ako jedinom lieku nemožno považovať ani len za experiment. Pri ňom máte výsledok neistý, tu však vieme, že by transformácia buď nič nevyriešila, alebo by mohlo dôjsť ku kolapsu, či už rýchlemu, alebo postupnému,“ vraví pre Postoj.

Sľúbený zákaz privatizácie takto transformovaných štátnych akcioviek zároveň pokladá len za „zástierku pre laické publikum“. Varuje pred tichou privatizáciou, keď sa zadlžená nemocnica bude potichu zbavovať rôznych medicínskych činností „v záujme ozdravenia“.