Trump rastie medzi Afroameričanmi aj Hispáncami Menšiny už nie sú pre demokratov istotou, aj malé zmeny môžu ovplyvniť výsledky v kľúčových štátoch

Etnické menšiny patria v západnej Európe a v Spojených štátoch k najspoľahlivejším voličom ľavice. Tento stav je v mnohých ohľadoch paradoxom a do veľkej miery vyplýva z historického vývoja. 

Za posledné roky však dochádza k zaujímavej zmene, keď sa časť týchto voličov, predovšetkým mužov, začína prikláňať k pravici.

Obamova „trvalá väčšina“

Rovnako ako významný filozof August Comte, ktorý vyhlásil „demografia je osud“, aj demokrati si na základe demografických trendov po víťazstve Obamu v roku 2008 mysleli, že práve získali trvalú väčšinu. 

Tento predpoklad bol založený na názoroch politológov Johna Judisa a Ruya Teixeiru, ktorí vo svojej slávnej knihe Vznikajúca demokratická väčšina z roku 2004 identifikovali „nezvratné demografické trendy“ favorizujúce demokratov.

Podľa nich klesajúci podiel bielej populácie a nárast podielu menšín v americkej spoločnosti vyústi do vzniku väčšinovej koalície, ktorá umožní demokratom trvalo vyhrávať. Túto koalíciu mali tvoriť Hispánci, Afroameričania, mladí ľudia, ľudia s vysokoškolským diplomom, ženy a robotníci v štátoch hrdzavého pásu.

Tento predpoklad sa však naplno rozsypal už v rokoch 2010 a 2014, keď demokrati utrpeli výrazné prehry a republikáni získali úplnú dominanciu na juhu Spojených štátov. 

Ako sa čoraz viac ukazuje, demografia nie je osud a preferencie menšinových voličov a robotníkov sa začínajú meniť. Robotníci od roku 2016 masívne prešli k republikánom a pri etnických menšinách môžeme pozorovať rovnako dramatické zmeny.  

Trump získal v roku 2020 od Afroameričanov najväčšiu podporu pre republikánskeho kandidáta od 60. rokov a jeho podpora medzi Hispáncami sa už blíži k 40 percentám. Ešte pred dvomi desaťročiami republikáni v týchto skupinách absolútne prepadávali.  

Tesný súboj pred americkými voľbamiKľúčové budú Pensylvánia, Georgia a Severná Karolína. Robinson ťahá Trumpa dole

Ján Cipár 

Preferencia demokratov predovšetkým z historických dôvodov

Afroameričania sú stále najspoľahlivejším voličským blokom Demokratickej strany. Viac ako 90 percent z nich zvyčajne hlasuje za demokratov. Silná podpora však primárne nevyplýva z rovnakých politických názorov, ale skôr z komplikovanej histórie minulého storočia.

Paradoxom je, že za zrušením otroctva a bojom za zrovnoprávnenie stoja predovšetkým republikáni. Republikánska strana bola v 19. storočí založená na myšlienke odporu voči otroctvu. Abraham Lincoln bol prvý republikánsky prezident, republikáni mali aj prvého Afroameričana v pozícii kongresmana aj senátora.

Situácia sa však otočila v 60. rokoch 20. storočia, keď sa demokratickí prezidenti John F. Kennedy a Lyndon B. Johnson stali symbolom hnutia za občianske práva. Mnohí historici upozorňujú na vtedajšiu takzvanú „južanskú stratégiu“ viacerých republikánov, na základe ktorej sa rozhodli postaviť proti zlepšeniu občianskych práv Afroameričanov a zrušeniu segregácie s cieľom prebrať demokratom bielych voličov na juhu USA.

Nositeľom tejto stratégie bol vtedajší republikánsky prezidentský kandidát Barry Goldwater, ktorý v prezidentskej kampani v roku 1964 vystupoval proti vlajkovému zákonu hnutia za občianske práva Civil Rights Act, čo mu ako prvému republikánovi od čias občianskej vojny umožnilo vyhrať južné štáty ako Alabama, Mississippi či Južná Karolína. 

Goldwater však v dôsledku toho získal iba 6 percent hlasov Afroameričanov, pričom stredový republikánsky prezident Eisenhower mal v tejto voličskej skupine predtým v roku 1956 podporu ešte 36 percent.  

Od čias Goldwatera sa presunuli Afroameričania pevne k demokratom a žiadny ďalší republikánsky prezidentský kandidát ani pri najlepšom výsledku nevedel získať viac ako 10 až 11 percent ich hlasov.

Predpokladané úspechy kandidátov na prezidenta v jednotlivých štátoch USA podľa predvolebných prieskumov k 23. októbru 2024. V štátoch vyznačených červenou farbou vedie Donald Trump, v modrých štátoch Kamala Harris. Sivá farba vyznačuje štáty, kde sú prieskumy veľmi tesné. Po víťazstve v konkrétnom štáte získa kandidát vyznačený počet voliteľov, ktorý štátu pripadá podľa jeho počtu obyvateľov. Minimálny počet voliteľov potrebný na celkové víťazstvo je 270. Zdroj: realclearpolitics.com

U Afroameričanov aj Hispáncov sa to obracia

To sa však s Trumpom začína meniť. Podľa posledných prieskumov totiž Trumpa v nadchádzajúcich voľbách plánuje podporiť 15 percent Afroameričanov, pričom u afroamerických mužov je jeho podpora až na úrovni 20 percent. 

Kľúčový je aj fakt, že podpora Harrisovej u nich klesla na 78 percent, teda ďaleko od 90 percent, ktoré mali v minulosti demokrati takmer garantované. 

Tieto zmeny sa stále môžu zdať nevýznamné a demokrati v tejto voličskej skupine stále dominujú, no aj najmenšia zmena podpory môže výrazne zmeniť výsledky v kľúčových štátoch.

Podobný vývoj je možné sledovať aj u Hispáncov. Kým u nich v roku 2012 získal Obama 71 percent hlasov a republikán Mitt Romney iba 27 percent, v roku 2020 získal Biden 62 percent a Trump 36 percent. Podľa posledných prieskumov by Trump mal tento výsledok v tohtoročných voľbách ešte zlepšiť, až do výšky 40 percent.

Juraj Kríž z USAAj v liberálnom Bostone pribúdajú voliči, ktorí majú Trumpa síce za cvoka, ale je im bližší než demokrati

Juraj Kríž

Osobné politické názory sa už berú viac do úvahy

Prečo prichádza k nárastu podpory republikánov v menšinách práve teraz? Aj keď ide o súhru viacerých faktorov, medzi inými aj sklamanie z demokratov, jedným z najkľúčovejších argumentov je, že súčasné volebné vzorce iba dobiehajú skutočné dlhodobé politické názory menšinových voličov a vplyv historických udalostí klesá. 

Inými slovami, to, čo sa stalo v 60. rokoch, je pre mladšie generácie menšinových voličov čoraz menej podstatné v porovnaní s ich skutočnými hodnotovými a politickými názormi.

Prieskumy totiž dlhodobo ukazujú, že mnoho Hispáncov a Afroameričanov sa viac stotožňuje s republikánskymi návrhmi než s demokratickými. Zároveň platí, že kým v generácii 50+ je u Afroameričanov iba 7 percent priaznivcov republikánov, v mladšej generácii, ktorá už nezažila boj za občianske práva, je ich 17 percent.

Približne 40 percent Afroameričanov a 43 percent Hispáncov podporuje vybudovanie múru na južnej hranici USA. Až 50 percent Hispáncov a 47 percent Afroameričanov vníma zločinnosť v mestách ako zásadný problém. Navyše, Trumpov nevyberaný slovník voči imigrantom a menšinám si veľká časť ich príslušníkov neberie osobne a nepôsobí na nich odstrašujúco.

Menšinoví voliči majú blízko aj k Trumpovej zahraničnej a obchodnej (protekcionistickej) politike a časť z nich súhlasí aj s konzervatívnymi postojmi v kultúrno-etických témach. Až 38 percent Hispáncov a 24 percent Afroameričanov si napríklad myslí, že by potraty mali byť nelegálne vo všetkých prípadoch alebo vo väčšine.

Novými deliacimi čiarami sú vzdelanie, pohlavie a mesto verzus vidiek

Tieto nové trendy ukazujú, že permanentná väčšina demokratov nie je realitou, čo nakoniec uznávajú aj John Judis a Ruy Teixeira vo svojej nedávnej knihe. Na obzore sa začínajú ukazovať nové deliace čiary, ktoré viac predurčujú voličské správanie, a to pohlavie, úroveň vzdelania a konflikt mesto verzus vidiek.

Ženy sa začínajú čoraz viac prikláňať k ľavicovoliberálnym stranám, zatiaľ čo muži sa stávajú konzervatívnejšími. 

Rovnako voliči s vyšším vzdelaním v čoraz väčšej miere volia demokratov, zatiaľ čo voliči bez vysokoškolského diplomu, teda poväčšine robotnícka trieda, sa stávajú najspoľahlivejšími voličmi republikánov. Kým v mestách majú demokrati podporu 60 percent a republikáni iba 37, na vidieku majú republikáni 60 percent a demokrati iba 35.

Tieto nové deliace čiary začínajú byť kľúčovejšie než menšinová príslušnosť či náboženstvo. A to sa prejavuje aj kampaniach. Trump sa snaží zamerať na zníženie svojich strát u žien na predmestiach, ktoré v posledných rokoch vo veľkom smerujú k demokratom. Na túto voličskú skupinu smeruje aj jeho sľub preplácania umelého oplodnenia.

Demokrati sa zase snažia limitovať straty u afroamerických mužov, na ktorých sa v posledných dňoch v prejavoch výrazne zameriava Obama, zatiaľ však veľmi nešikovne obviňovaním zo sexizmu.

Nové trendy nie sú iba výlučným prípadom Spojených štátov, je možné ich pozorovať naprieč západným svetom. V najbližších rokoch môžu výrazne zmeniť politickú mapu.