Slovenský darček pre Andreja Babiša Minister vnútra Šutaj Eštok ponížil nielen vlastný štát

Tá správa zo včerajšieho podvečera sa tvári úradnícky sucho a zodpovedne: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky uzavrelo zmier s Andrejom Babišom v jeho dlhoročnom spore o ochranu osobnosti, ktorým uviedlo, že Babiš bol neoprávnene evidovaný ako agent ŠtB pod krycím menom Bureš, teda platí, že vedome nespolupracoval. Babiš sa zároveň zaviazal, že si neuplatní žiadne nároky na náhradu škody a stiahne späť sťažnosti podané na Európskom súde pre ľudské práva.

Ministerstvo vnútra skonštatovalo, že sa pre takýto postup rozhodlo na základe dvoch externých právnych analýz, ktoré vraj potvrdili, že existuje vysoké riziko prehry na súde, po ktorej by si žalobca mohol dodatočne uplatňovať vysoké finančné nároky, čo je „v kontexte efektívneho hospodárenia s verejnými financiami neakpcetovateľné“, a ministerstvo chce „chrániť finančné záujmy Slovenskej republiky a zabrániť zbytočnému plytvaniu verejnými financiami“. Súdny zmier s Babišom už medzičasom schválil aj príslušný súd.

Skrátka, máme to čítať tak, že minister vnútra rozhodol ako zodpovedný hospodár, ktorý ochraňuje Slovenskú republiku pred budúcou prehrou a pokutou.

To všetko sú však len slová do rozprávky, ktorá má zakryť škandalóznu podstatu tohto príbehu.

Matúš Šutaj Eštok v prvom rade ochránil Andreja Babiša, ktorý sa v role duchovného spojenca Ficovej vlády chystá budúci rok vyhrať české voľby a opäť zostaviť vládu.

Celá akcia pôsobí ako stranícky darček pre politického spojenca v susednom zahraničí, na čo využíva líder Hlasu aparát štátu. Mladý minister vnútra si podľa všetkého ani neuvedomuje hlbšie dôsledky svojho konania, rovnako ako keď na jar nechápal, prečo je on ako minister vnútra posledným človekom v krajine, ktorý by mal vystupovať v relácii hľadaného extrémistu Bombica.

Šutaj Eštok je typ, ktorý zjavne rád plní zadania z prítmia moci – či už sú súčasťou prezidentskej kampane Petra Pellegriniho, alebo predvolebnej kampane Andreja Babiša. 

Týmto zmierom s Babišom, ktorý ignoruje prácu Ústavu pamäti národa, však líder Hlasu popiera dôležitú líniu ponovembrového vývoja, ktorá sa usiluje aspoň o symbolické vyrovnanie s minulosťou a so zločinmi komunizmu, ktoré cez donucovacie prostriedky a masívnu sieť pracovníkov a agentov páchala Štátna bezpečnosť. 

Babiš a zväzky ŠtBRezort Šutaja Eštoka tvrdí, že český expremiér bol v evidencii neoprávnene, ÚPN trvá na svojom

TASRPostoj

O tom, že Andrej Babiš spolupracoval s ŠtB vedome ako agent Bureš, ležia na stole už dlhé roky presvedčivé dôkazy aj dôkladne spracované štúdie.

O Babišovej vedomej spolupráci nemajú pochybnosti slovenskí ani českí výskumníci, ktorí sa zaoberali Babišovými zväzkami. Nie všetko sa zachovalo, keďže niektoré spisy boli neskôr skartované, no agent Bureš sa vyskytuje v ôsmich spisoch, ktoré sú vzájomne prepojené, vieme, že jeho evidencia prešla vnútornou kontrolou, a preto je ťažko predstaviteľné, že by bol niekto, respektíve že by boli viacerí pracovníci ŠtB vedomú spoluprácu Babiša len fingovali.

Agent Bureš podliehal odboru na ochranu socialistickej ekonomiky a ako užitočného agenta si ho ŠtB ponechala aj po tom, čo očistila svoju agentúrnu sieť zo 127 na 54 ľudí. 

Ak bol jeho zväzok opakovane kontrolovaný, evidencia zodpovedala všetkým vtedy platným normám, riadilo ho niekoľko príslušníkov tajnej bezpečnosti a pri tejto dôkaznej situácii platí verzia ministerstva vnútra, že Babiš nebol evidovaný oprávnene a nebol vedomým spolupracovníkom, potom už nemá zmysel Ústav pamäti národa ani jeho výskumná práca, ale ani mnohé ďalšie poznatky o minulosti pred novembrom 1989. 

Áno, Babiš mal počas doterajšieho súdneho procesu jeden tromf: pred súdom vypovedali traja svedkovia, príslušníci ŠtB, ktorí po vyše 30 rokoch svedčili v Babišov prospech, teda že vraj nespolupracoval vedome, hoci ho tak evidovali. Jeden z nich, ktorý ho podľa ÚPN začiatkom 80. rokov naverboval na spoluprácu, tvrdil, že hoci je to v spise, nestalo sa tak, a poprel, že by bol býval v novembri 1982 v bratislavskej vinárni U obuvníka, kde s ním podľa dostupných zdrojov Babiš podpísal spoluprácu. 

V istom zmysle je to fascinujúce: podľa logiky veci mal Babiš, ktorý tvrdí, že jeho spolupráca bola úplne vyfabulovaná, žalovať tých príslušníkov ŠtB, ktorí svojimi podpismi (a predstieranými úkonmi) fingovali jeho spoluprácu. Babiš však týchto údajných podvodníkov, ktorí klamali ŠtB na jeho účet, využil na súde ako svojich svedkov. 

A je ešte fascinujúcejšie, že okresný aj krajský súd svedectvá tohto typu bez zvyšku akceptovali a postavili ich nad všetky zadovážené materiály, ktoré svedčili skôr o opaku. 

V roku 2017 tento postup súdov ostro kritizoval senát Ústavného súdu (zloženie Orosz, Gajdošíková a Mészároš), ktorý rozhodol v prospech ÚPN a svojím rozsudkom, ktorý bol neskôr vyhlásený za judikát roka, vrátil celú kauzu na začiatok.

Ústavní sudcovia okresným aj krajským sudcom vyčítali, prečo si „nepoložili elementárnu otázku, prečo a dokedy (...) títo svedkovia zotrvávali v služobnom pomere, v ktorom boli (podľa vlastných tvrdení) nútení svojimi nadriadenými k takémuto porušovaniu ich povinností, prípadne komu tento nátlak zo strany svojich nadriadených hlásili, a ak nehlásili, prečo“. 

Dôvody, prečo sa nižšie súdy stotožnili so svedectvami bývalých príslušníkov ŠtB, považoval Ústavný súd za „absolútne nepostačujúce a arbitrárne“ s tým, že neboli zachované princípy spravodlivého procesu.

Prípad sa ďalej naťahoval, až prišlo v roku 2022 vecne odôvodnené rozhodnutie odvolacieho krajského súdu, ktorý zamietol žalobu voči ÚPN s argumentom, že žalovaný nemá byť ústav, ale Ministerstvo vnútra SR, ktoré je v danom prípade nástupnickým orgánom po československom ministerstve vnútra, lebo tomu podliehala ŠtB.

A tak celá vec pristála u Matúša Šutaja Eštoka, ktorý doterajší proces a argumenty proti Babišovi spláchol jedným tlačovým vyhlásením a vydal Babišovi úradný glejt, že nebol žiadnym agentom ŠtB.

Samozrejme, každý súdny spor obsahuje riziko prehry a nie je vylúčené, že by Babiš tento spor vyhral a následne sa domáhal pár státisícov či miliónov eur ako odškodnenia.

Argument, že pre takéto riziko – a pre neohrozenie mnohomiliardovej konsolidácie – muselo ministerstvo vnútra uzavrieť s Babišom zmier s úradnou pečiatkou, že agent Bureš nikdy neexistoval, je nielen ponížením štátu a zadupaním vlastnej inštitúcie (ÚPN). Ale je aj výsmechom obetiam perzekúcií zo strany ŠtB.