Rómska národnostná škola v Rakúsoch Zástupný spor jednej bubliny

Musím sa priznať, že to sledujem trochu s úškrnom.

Hlavnými protagonistami sporu v súvislosti so spustením pilota prvej verejnej základnej rómskej národnostnej školy v Rakúsoch sú ľudia, ktorí do tohto momentu boli z jedného tábora alebo, ak chcete, z jednej filozofickej bubliny.

Byť štrukturalistom je dnes cool a bezpečné

Ak by som to mal vyjadriť trochu expresívnejšie, je to búrka v „šerbli“ ortodoxných štrukturalistov. Ortodoxní štrukturalisti vidia problém marginalizovaných Rómov iba cez optiku štrukturálnych nedostatkov alebo dokonca prekážok na strane systému. Jeden si myslí, že to celé začína zmenami v oblasti bývania, druhý vo vzdelávaní a tretí v zamestnávaní.

V zásade to vidia rovnako, iba dávajú dôrazy na rozličné štrukturálne faktory. Líšia sa v detailoch, ale nie v tom, čo sa nazýva „základná mapa“ (broad picture).

Ak sa tieto prekážky a nedostatky odstránia, marginalizovaní Rómovia postupne dobehnú majoritnú populáciu a dostaneme sa do veku akéhosi všeobecného láskyplného „kumbaya“. Žijeme v dobe, keď je v akademickom prostredí a mediálnom mainstreame bezpečné a populárne byť ortodoxným štrukturalistom. Dodáva vám to punc empatického bojovníka za sociálne a ľudské práva proti z podstaty veci utláčateľskému molochovi majoritnej spoločnosti.

Tento štrukturálny stav vytvoril preteky vo vysielaní signálov cnosti (virtue-signalling), ktorý do svojich útrob ponára aj tie najdrsnejšie povahy. Nakoniec sa v tomto prostredí kolená podlomia aj tým najsilnejším jedincom, pretože nedostatočné verejné prejavenie empatie tam, kde sa očakáva, môže smerovať k ich sociálnej smrti. A ako vieme zo starovekého Grécka, ostrakizácia, fyzické vylúčenie z démosu, bola najvyššia forma trestu.

Aj preto sú dnes preteky vo vysielaní cnosti medzi akademickou a spoločenskou elitou akousi mäkkou obdobou inštitútu sociálneho skóre, ktoré sa formou číselného vyjadrenia zbiera na virtuálnych kontách čínskych poddaných (zámerne nepoužívam slovo občan).

Keď sa o Rakúsy sporia štrukturalisti

Situácia naberá bizarné rozmery. Dvaja aktéri sporu z rovnakej strany barikády, jeden absolvent ukrajinského (Alexander Mušinka), druhý maďarského (Ábel Ravasz) národnostného školstva, vysielajú signály cnosti v duchu toho, že plne podporujú reálne uplatňovanie práv pre Rómov vzdelávať sa v ich materinskom jazyku.

Na druhej strane barikády stojí predstaviteľ mimovládnej organizácie (Vlado Rafael), ktorý vysiela signály cnosti, že právo na desegregované/inkluzívne vzdelávanie stojí nad právom mať svoju národnostnú školu, pretože tá môže konzervovať stav oddelenosti rómskej a majoritnej populácie. (Mimochodom, stav segregovanosti v tejto škole bude existovať tak alebo onak.)

Predstavitelia oboch strán barikády zároveň vychádzajú z predpokladu, že ten ich prístup zabezpečí vyššiu pravdepodobnosť kvalitnejšieho vzdelávania pre deti pochádzajúce z marginalizovaných rómskych komunít.

Ako definovať kvalitu vzdelávania v prostredí marginalizovaných komunít

V spore ortodoxných štrukturalistov vo vzťahu k vzniku rómskej národnostnej základnej školy v Rakúsoch si kladiem inú otázku: ako dosiahnuť čo najkvalitnejšie poskytovanie vzdelávania bez ohľadu na to, či na škole bude ceduľka „rómska národnostná škola“ alebo sa v nej bude vzdelávať sto percent detí z miestnej rómskej komunity, teda bude úplne segregovaná?

Pritom je dôležité definovať, čo myslím pod pojmom „kvalitné základné vzdelávanie“, lebo sa tým často šermuje, ale je možné, že sa pod tým myslia pomerne rozdielne koncepty.

Rómska národnostná školaChce Drucker iba zalepiť oči eurokomisii alebo je to dobrý nápad?

Adam Takáč

V mojom ponímaní a v kontexte prostredia detí z marginalizovaných rómskych komunít je to vzdelávanie, kde na konci 9-ročného cyklu vychádza žiak, ktorý vie, čo ho baví (nemusí ešte nutne vedieť, čo bude v živote robiť, to sa môže koniec-koncov meniť), je motivovaný sa ďalej vzdelávať a preto úplne automaticky pokračuje ďalej na strednej škole aspoň s výučným listom.

Získanie výučného listu sa berie ako samozrejmosť a zároveň aj dosiahnutie vyšších úrovní vzdelávania ostáva otvorenou možnosťou. Hoci to na prvé prečítanie znie dosť minimalisticky (dozaista pre mnohých pretekárov vo vysielaní cnosti), za týmto konceptom „kvalitného vzdelávania“ v prostredí marginalizovaných komunít musí existovať vzdelávacia ustanovizeň so silnou víziou, za ktorú bude každodenne bojovať celý pedagogický zbor a nepedagogickí zamestnanci v prostredí kvalitne a široko vybudovanej infraštruktúry školy.

To všetko sa musí diať v záujme toho, aby škola bola prostredím, ktoré má čo najviac prostriedkov na to, aby bojovalo s nepriaznivými kultúrnymi faktormi, ktoré sa potom prejavujú aj na psychologickej úrovni každého jednotlivého žiaka.

Vzdelávacia inštitúcia môže materiálne znevýhodnenie kompenzovať iba do určitej miery, ale čo takáto inštitúcia môže kompenzovať, je spôsob premýšľania a celkové nastavenie žiaka vo vzťahu k svojej budúcnosti.

Otvorenie diskusie o normatívnom financovaní

Preto sa v tomto zmysle prihováram, aby sa na systémovej úrovni začalo viacej hovoriť o tom, ako zmeniť fungovanie normatívneho financovania, ktoré nijako nemotivuje školy s vysokým počtom detí z marginalizovaných komunít, aby sa usilovali o zásadnejší prielom v poskytovaní kvalitného vzdelávania aspoň v takom zmysle, ako som ho definoval vyššie.

Z úrovne ministerstva školstva sa v ostatných rokoch veľa hovorí o kurikulárnej reforme, ale vonkoncom sa nediskutuje o tom, že (ne)kvalitu poskytovaného vzdelávania do obrovskej miery formuje systém financovania, ktorý práve vôbec nezohľadňuje výsledky.

Jedným z merateľných ukazovateľov kvality základnej školy by mohli predstavovať žiaci, ktorí úspešne ukončili aspoň výučným listom na bežnej strednej škole.

Ako chce Drucker riešiť segregáciu na školáchVytvoriť „pozitívnu klímu v triedach“ stačiť nebude. Začať sa musí v rodinách

Adam Takáč

Hybridná „charterová“ škola a produktívne spory  

Zároveň už nejaký čas vo verejnom diskurze zaznieva hlas z prostredia think-tanku INESS, s ktorým sa stotožňujem, aby sa náš vzdelávací systém otvoril novej forme vzdelávacej inštitúcie, čo sa v anglo-americkom prostredí nazýva „nezávislá“ alebo „charterová“ škola.

Zatiaľ sa k takejto škole najviac približuje základná škola ALMA vo Zvolene, ktorej riadenie spod vedenia mesta prevzala mimovládna organizácia Živica úzko spolupracujúca s organizáciou Teach.

Túto školu navštevujú prevažne rómski žiaci pochádzajúci z lokality „Pod pustým hradom“, čo je prostredie spĺňajúce všetky charakteristiky generačnej chudoby. Táto prvá lastovička hybridnej charterovej školy v slovenskom prostredí si zaslúži mimoriadnu pozornosť nielen ministerstva školstva, ale aj celej verejnosti. Pretože aj od jej výsledkov bude závisieť, akej podpore občanov sa bude tešiť nápad dať viac peňazí v rozpočte ministerstva školstva práve na takýto typ škôl.

Nemôžeme si nahovárať, že dosahovanie výsledkov v prostredí takýchto škôl nás nebude všetkých stáť viac finančných prostriedkov. Zároveň by tieto školy mohli byť aj laboratóriami rôznych filozofických prístupov.

Vzdelanie pre budúcnosťTri úspešné príklady jednej reformy školstva

Róbert Chovanculiak

Považujem za oveľa zmysluplnejšie sporiť sa o to, či „cieľom školy je mať reprezentatívne zastúpenie detí, ktoré odráža ich zloženie v našom meste“ (citát z „Pilierov modelovej školy ALMA“), alebo či má byť cieľom skôr pracovať s akýmkoľvek zložením školy v záujme poskytovania najmä kvalitného vzdelávania.

Možno by sme sa mali viacej sporiť o to, čo myslíme pod „kvalitným vzdelávaním“ v tomto prostredí, a míňať menej energie na to, či jedna ceduľka v kombinácii s voliteľným predmetom rómsky jazyk a rómske reálie spôsobia nejaký zásadný prielom nahor alebo, naopak, úpadok v kvalite poskytovaného vzdelávania v základnej škole v Rakúsoch.