Prečo by som volil Trumpa USA si už nemôžu dovoliť ďalšieho avatara establišmentu

Keďže americký volebný systém na konci vygeneruje v zásade iba dvoch relevantných prezidentských kandidátov, z ponúkanej dvojice by som volil Donalda Trumpa.

Ak to trochu odľahčím, prešiel som podobným vývojom ako J. D. Vance – Trumpov kandidát na viceprezidenta. V roku 2016 som Trumpa považoval za obrovskú hrozbu, už v roku 2020 som bol na vážkach, nakoniec by som to však hodil Bidenovi, ale v roku 2024 by som jednoznačne volil proti Kamale Harrisovej, teda za Trumpa.

Z tejto odpovede možno cítiť, že to pre mňa nie je ani zďaleka ideálny kandidát, jeho slabiny sú dosť známe, ale to, proti komu (alebo aj čomu) stojí, je dokonalým stelesnením zlyhaní nielen demokratov, ale celého amerického establišmentu za posledných zhruba 20 rokov.

Ak chceme porozumieť heterodoxnému Trumpovi, musíme sa pozrieť, kto sú alebo majú byť jeho najbližší spolupracovníci. Viceprezidentský kandidát J. D. Vance, Robert F. Kennedy jr., Tulsi Gabbard, Vivek Ramaswamy a Elon Musk. Je to republikánsko-demokratická zmes výnimočných ľudí. Každý z nich je výrazná osobnosť, ktorá vo svojom živote už niečo dosiahla, majú svoj jedinečný kľukatý príbeh.

Viacerí z nich boli v minulosti demokratmi, aby v týchto voľbách dospeli do štádia, že USA si už nemôžu dovoliť ďalšieho avatara establišmentu v duchu „biznis ako obyčajne“.

Ak správne čítam ich program „Make America Great Again“, tak týchto 10 bodov, s jednou výhradou a jedným znepokojením na záver, by aj s ohľadom na slovenské záujmy bolo pre mňa kľúčových: 

1. „Mier cez silu“ na medzinárodnej scéne. Vojna je až úplne posledné, nie prvé riešenie.

2. Pokus o ukončenie alebo pozastavenie vojny na Ukrajine niečím podobným, ako je kórejský scenár, so silnými bezpečnostnými zárukami pre Ukrajinu.  

3. Vloženie sa do konfliktu na Blízkom východe využitím osobnej autority a dobrého vzťahu s Benjaminom Netanjahuom. Ukončenie vojny v Gaze aj Libanone. Zadržiavanie iránskej hrozby. Po ukončení konfliktov postupné obnovenie procesu uzatvárania Abrahámovských dohôd medzi Izraelom a arabsko-moslimskými štátmi. 

4. Menej mentorstva zabaleného v progresívnej ideológii, ale viac vecného a rešpektujúceho postoja v medzinárodných vzťahoch. (S výhradou nárokovania špecifického vzťahu s tradičnými spojencami.)

5. Konkrétne kroky na zastavenie nelegálnej migrácie a taktiež okamžité vysťahovanie predovšetkým nelegálnych migrantov napojených na kriminálne gangy.    

6. Pokus o radikálne zefektívnenie fungovania federálnych orgánov v kombinácii s odbúravaním nepotrebných regulácií. Dôsledkom toho by sa znižovali federálne výdavky na chod administratívy, zvyšoval ekonomický rast a znižoval verejný dlh.  

7. Program RFK jr. „Make America Healthy Again“ s veľkými reformami v oblasti poľnohospodárstva, farmaceutického a potravinárskeho priemyslu.  

8. Atmosféra protitlaku voči kultúrnemu marxizmu v štátnej správe, čo sa môže preliať aj do súkromného a akademického sektora. Návrat od identitárnych politík k princípom „taviaceho kotla“ ako základného spôsobu fungovania americkej spoločnosti. Žiadne prepiate kultúrne vojny, ale pokus o posun kultúrno-etického kyvadla do rovnovážnejšej polohy.  

9. Rovnováha medzi ochranou životného prostredia a ekonomickými záujmami – napríklad takzvané frakovanie, ťažba bridlicového plynu. Opatrenia na tvorbu domácich pracovných miest, čo sleduje ekonomické posilňovanie (pracujúcej) nižšej strednej triedy.

10. Ochrana slobody prejavu vďaka sociálnej platforme X Elona Muska. Dnes je platforma X najväčším vyvažovateľom ideologickej nerovnováhy na takmer výlučne liberálno-progresívnom celonárodnom mediálnom trhu. Hoci by po víťazstve Trumpa bol Musk v nejakej podobe súčasťou administratívy a jeho sieť X sa (čiastočne) stala nástrojom provládnej propagandy, stále bude stáť v drvivej menšine voči liberálno-progresívnemu mainstreamu.

Na záver to znepokojenie. Musím priznať, že sa nie dobre počúva, ako Trump rozpráva o Európe, napríklad o Nemecku a o tom, ako uvalí clá na vývoz ich automobilov do USA. Rovnako sa mi nepozdáva, ako sa chválil tým, že de facto ukončil alebo pozastavil na neurčito projekt Nordstream II.

Európa musí mať svoju sebavedomú a svojbytnú zahraničnú politiku, nesmieme byť v područí ani USA, ani Ruska, ani Číny. Ešte svalnatejšie vyjadrenia má v tomto smere voči Číne.

Slovensko ako výsostne exportne orientovaná ekonomika môže vyjsť z tejto globálnej eskalácie colných vojen ako jeden z hlavných porazených. Ťažko úplne predpokladať nezamýšľané dôsledky takejto globálnej obchodnej vojny. Dúfajme, že ako pri mnohých jeho vyjadreniach sa kaša v tomto prípade nebude jesť taká horúca, ako sa navarí.